nález 6/1999 je nepoužiteľný, pretože sa jedná o zvieratá, o právomoci obcí , atd. no zaujal ma citát: "Pretože v platnom právnom poriadku absentuje ďalšia právna norma, ktorá by upravovala vzťah medzi vlastníkom a zvieraťom, právne postavenie zvieraťa možno odvodiť len pomocou interpretácie platnej právnej úpravy." navyše máme malý rozdiel, my sa bavíme o voľne žijúcom živočíchovi a nie zvieraťu, ktorého status upravuje úplne iný zákon a je iná podstata vlastníckeho vzťahu. zhruba to samé platí aj pri druhom náleze. ďalej, ústava nepozná pojem prírodné bohatstvo, a tento termín sa používa v právnych predpisoch /aj v zákone o poľovníctve/ účelovo s cieľom navodiť zdanie ... ústava veľmi jednoznačne hovorí o bohatstve, a to nerastnom a kultúrnom! to len na okraj. zákon 543/2002 o ochrane prírody - neviem, čo máš na mysli v zákone, ale ten tiež odkazuje na ústavu - nerastné bohatstvo, čl. 4 ústavy. tu je jasne zadefinované to, čo môžeme voľne nazvať res nulius - vec nikoho. tu je aj odpoveď na otázku, že náš právny systém nepozná pojem vec nikoho. tu je aj odpoveď, aký vágny režim je nastavený pri voľne žijúcich živočíchoch, teda aj kategórii -poľovná zver. zviera a zver sú dva rozdielne právne pojmy, rozdielny je právny systém upravujúci ich držbu, vlastníctvo, nakladanie atd... plne s tebou súhlasím, že citujem: "...si zaslúži špeciálnu úpravu podľa súčasných aplikačných problémov, lebo označenie ako "res nullius" je podľa mňa nedostačujúce..." ba pridám sa, považujem to za naprosté zlyhanie práva a používanie termínu RES NULIUS je kravina bez opory v právnych predpisoch! ale na to, že v dnešnom ponímaní poľovníctva je to naprosto normálne. zhodou okolností vyšiel blog, autorom ktorého je nepoľovník, no má veľmi jasný pohľad. odkaz ... Stagstalker, naša debata o týchto veciach sa zdá byť akoby konfrontačná, no ja ju tak nevnímam apokiaľ použijem ostrejší výraz, nie je vo vzťahu ku tebe, ale k systému, ktorý ovládajú organizovaná skupiny s cieľom privodiť sebe a svojim verným neoprávnené výhody.... vieš, o čom hovorím, však ? -; a k otázke zadávateľa: poznám podobný prípad na hornej orave, no tam sa to vyriešilo. dokonca aj výmera podobná. zákon 274/2009 túto problematiku rieši len sčasti a hlavne naprosto nedostatočne, preto je možné, že uznesenia súdov sú kadejaké, až smiešne. preto je hrozba, že škody zverou môžu priviesť k likvidácii nielen poľovníkov, ale i náš typ poľovníctva. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Tak kebyže ideme explicitne, tak to priamo vyplýva z Ústavy SR a to konkrétne z čl. 4 s poukazom na článok 20 ods. 2 Ústavy SR v kombinácii so zákonom 543/2002 Z.z. Ja som však toho názoru ako som uviedol nižšie, že úprava vlastníctva divej zveri pred ulovením, usmrtením atď. si zaslúži špeciálnu úpravu podľa súčasných aplikačných problémov, lebo označenie ako "res nullius" je podľa mňa nedostačujúce. Opačne, čo sa týka zveri, aj keď nie divej ako majetku (nečítal som to podrobne), o tom hovoria nálezy Ústavného súdu Us 8/1997 a Us 6/1999. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

zver ako res nullius štátu z hľadiska vyvodzovania zodpovednosti vyhovuje viac, aj preto nadobúdanie vlastníctva k zveri prenechalo len na prisvojenie(napr. ulovením, usmrtením atď). Na zver ako res nullius tuším odkazuje aj zákon o ochrane prírody a krajiny, aj nejaké nálezy ÚS SR, tušim z roku 1999. Z hľadiska dopravných nehôd to ale dostáva vodičov, ktorí nehodu nezavinili do patovej situácie(bez ohľadu na osadenú či neosadenú značku). Ja si však osobne myslím, že zver je prírodné bohatstvo štátu a zaslúžila by si vlastnú, špecifickú úpravu vlastníckych vzťahov, aj v súvislosti so spôsobením škody (napr. pri nehode), lebo tá súčasná je nepostačujúca. Pri vymáhaní škôd, napr. vydrou ako to bolo v rozsudku čo tu dal Hekler, ale medzitým jeho príspevok zmizol, by škoda v praxi podľa mňa vymáhateľná nebola a to vzhľadom na povahu daného živočícha a jeho ochranu, kde sa so súdom dá súhlasiť, aj keď argumentácia žalobcu nebola najhoršia. To však s mojím názorom na postavenie zveri ako špecifického predmetu vlastníctva nekoliduje. Dávam odkaz na jednu zaujímavú prácu- zver ako predmet právnych vztahov: odkaz a tiež na jeden rozsudok tu zo SR, dokonca z roku 2010, kde združenie muselo užívateľovi pôdy škodu nahradiť. Pre tých čo podobné veci riešia ho odporúčam naštudovať. odkaz ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

dákujem všetkým ktorí prospeli :) ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Táto téma je citlivá a pravdepodobne jej citlivosť bude narastať s plochou oplotených veľkých lánov a riešiť ju len z pohľadu práva asi nebude to pravé orechové. Radšej použiť rozum miesto sily. Radšej si vysvetliť čo kto smie a môže, než argumentovať plnou hubou zákonov, vyhlášok a nariadení. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 3

Páni, to teraz skúšate inteligenciu alebo odbornosť správcu diskusie vašimi príspevkami mimo tému? ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

petere takto sa na to nepozeraj zhod a tak isto aj zverina je majetkom PZ/PS No zver nie tá je majetkom štátu..Ja v tom osobne chybu nevidím.. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

V tejto oblasti ja osobne vidím veľkú dieru v správnom resp. poctivom aplikovaní právnych predpisov, čo však na strane druhej súvisí často s obtiažnym dokazovaním zavinenia a zároveň s tým, že zver ako taká nemá priameho majiteľa (áno, môžeme zaň považovať poľovnícke združenie podľa miesta nehody, ale nie je to ako prípady napr. s hospodárskym zvieraťom, ktorého majiteľ má často väčší záujem uplatňovať si náhradu škody)----------------------------------------------------------------- Podľa § 420 Občianskeho zákonníka je každý zodpovedný za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. To znamená, že ak by cesta bola označená značkou pozor zver a vodič by súčasne nedodržal napr. primeranú rýchlosť, čo by mu bolo preukázané, združenie podľa mňa má nárok na náhradu škody od vodiča, ktoré by malo kryť PZP. Neviem však o prípade, kedy by si združenie náhradu škody uplatnilo, resp. by bola jednoznačne preukázaná vina vodiča. Platí to však aj opačne. Pokiaľ sa nehoda stane napr. na diaľnici, kde NDS boli známe migračné trasy a nebola osadená značka, či oplotenie, pričom vodič nič neporušil, mohol by si vymáhať škodu od správcu cesty, resp. poľovníckeho združenia, keby zrážka bola spôsobená zanedbaním povinnosti zo strany združenia- prenesene, že by nehodu "zavinila" zver. Opäť však zavinenie toho-konkrétneho subjektu treba preukázať, rovnako tak absenciu zavinenia u vodiča. Prax však tieto prípady takto podrobne nerieši. Jednak zrážka zvieraťa spadá do kategórie nehôd nezavinených vodičom, preto vodič nedostane pokutu ani vtedy, ak privolá políciu, čo už samé naznačuje, že zavinenie vodiča sa prakticky nepripúšťa, na strane druhej, škody spôsobené zverou na aute pri dopravnej nehode nekryje PZP(čiže nepredpokladá protistranu ("majiteľa divej zveri"), ktorá by mala byť poistená ako zodpovedný za škody, ktoré spôsobila zver, pričom z jeho poistenia by sa škoda vodičovi auta hradila). Ak teda vodič nemá uzavreté havarijné poistenie, alebo dodatkové poistenie na čisto len stret zo zverou, hradí si škodu na aute z vlastného, lebo pri súčasnom stave je prakticky nemožné dokázať zavinenie so strany správcu cesty či poľovného združenia. Malá šanca je možno na diaľniciach, kde by malo byť minimálne oplotenie alebo aspoň značka upozorňujúca na zver. Pri absencii oboch týchto vecí, by sa správca cesty v občianskom konaní o náhradu škody teoreticky žalovať dal, ak by teda vodič neporušil žiadne predpisy. Na kolízie vozidla a zvieraťa sa v špecifických situáciách vzťahuje aj povinné zmluvné poistenie, a to v prípade, ak sa preukáže zodpovednosť vodiča za spôsobenú škodu, najčastejšie majiteľovi hospodárskeho zvieraťa. Vtedy je škoda uhradená z povinného poistenia motoristu. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 4

Stačí si do ruky chytiť len zákon 274/2009 Z.z.: Užívateľ poľovného revíru zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru na poľných plodinách, viniči a lesných porastoch. Tým však nie je dotknutá povinnosť užívateľa poľovných pozemkov (vlastníka, nájomcu) vykonať primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou spočívajúce najmä vo výseve odpútavacích plodín a výsadbe ohryzových plôch, ale aj napr. oploteniami- pri záhradách, lesných škôlkach a podobne. Význam z hľadiska úspešnosti pri uplatnení si nároku na náhradu škody má okrem unesenia dôkazného bremena v súvislosti s opatreniami vykonanými za účelom zabránenia vzniku škôd aj včasné uplatnenie si nároku na vecne a miestne príslušnom súde. Zákon je v tomto veľmi špecifický, koho to zaujíma, nižšie uvádzam príslušné resp. podstatné § daného zákona, ktoré sa problematiky týkajú.................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................... (1) Užívateľ poľovného revíru zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za nesprávne užívanie poľovného revíru na účely tohto zákona sa považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), i), l) a m). (2) Užívateľ poľovného revíru je povinný uhradiť škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách dosiaľ nezobratých, viniči alebo na lesných porastoch. (3) Za škody spôsobené raticovou zverou, ktorá unikla zo zvernice, zodpovedá užívateľ zvernice, ak nepreukáže, že uniknutie zveri bolo umožnené úmyselným poškodením oplotenia alebo neodvrátiteľnou udalosťou, alebo osobou, za ktorú nezodpovedá. (4) Škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru počas doby lovu vlka dravého uhrádza užívateľ poľovného revíru, v ktorom bola škoda spôsobená, ak ho mohol loviť. (5) Vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov je povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, pričom však nesmie zver zraňovať. Za primerané opatrenia sa považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových plôch. Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov takéto opatrenia neurobí, znáša škodu podľa miery jeho zavinenia.43) (6) Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov nevykoná opatrenia potrebné na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, môže tak urobiť užívateľ poľovného revíru, ak tým neobmedzuje užívanie poľovného pozemku na poľnohospodársku alebo lesnú výrobu a ak s tým užívateľ poľovného pozemku súhlasí. (7) Užívateľ poľovného revíru nie je povinný uhradiť škody spôsobené zverou a) na nepoľovných plochách alebo na viniči neošetrenom proti škodám spôsobeným zverou, na neoplotených záhradách, ovocných, zeleninárskych alebo kvetinových škôlkach, stromoradiach alebo na osamelo rastúcich stromoch, b) na poľnohospodárskych kultúrach nezobratých v agrotechnických termínoch a škody spôsobené na plodinách voľne uskladnených na poľovných pozemkoch (hroble, siláže), ak vlastník neurobí opatrenia, aby tieto plodiny boli účinne chránené proti škodám, c) spôsobené na lesných porastoch nechránených oplôtkami, mechanickou ochranou alebo chemickou ochranou proti ohryzu, d) nepresahujúce 3 % očakávanej úrody alebo prírastku na príslušnej parcele, e) spôsobené zverou, ktorej lov nemal povolený alebo schválený. § 70 Uplatnenie nároku na náhradu škody (1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách na a) poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do 15 dní odo dňa, keď škodu zistil, do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla, b) lesných porastoch, ak škody vznikli od 1. júla predchádzajúceho kalendárneho roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, v lehote 30 dní od uplynutia uvedeného obdobia. (2) Súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody nesprávnym užívaním poľovného revíru uvedie poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená na poľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase zberu, poškodený uvedie jej výšku do 15 dní po vykonaní zberu. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 4

mi mame take skusenosti ze jeden sukromnik si posadil na 3 Hektaroch BIO Psenicu dokopy tam posadil asi 1 mech a zacal od nas vymahat skodu ze mu ju zozrali diviaci pritom mu ani nenarastla a neviem otom aby diviak prisiel pomaly az do stredu dediny ..... len chcel od nas divinu a peniaze... taky su aj ludia ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

Pridam svoju skusenost, mna toho roku osocil jeden baca - nonstop opity - ze moje srnky zozrali niekomu kvety a ze on musel zaplatit pokutu (kvety zozrali ovce). A ze sa mam ist okamzite ospravedlnit majitelovi kvetov a zaplatit mu tu pokutu.....na taketo veci netreba vobec reagovat, nikomu nic nevysvetlovat, otocit sa a ist prec. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

podobny incident som zazil aj ja tohto roku. Pokial si to nechce nechat vysvetlit, nech si to hlada v zakone. Ty niesi povinny ho s tym oboznamovat, ani trpiet jeho arogantne spravanie. Samozrejme, pokial tie zemiaky nemal nijako zabezpecene, nahrady skody sa bude domahat zbytocne. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

škodu si vymáhať môže,je to jeho právo. Či však niečo vymože .... ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0