Kde sa podla Vas lepsie zije drobnej a aj inej zveri? V AU alebo SK? vid prilozenu fotografiu...diverzita plodin a porastov je neporovnatelna... :( len pri citani koncepcie rozvoja polovnictva na Slovensku nevidim velku zmenu, alebo aspon natienenie moznych zlepseni. Co vy na to ?
Vynikajúce porovnanie ! Ja už roky upozorňujem na nízku biodiverzitu našej poľnej krajiny a bijem do ŠOP ,"vlkárov" a podobných, ako je napr. SOVS s tým, že toto je skutočný problém, a nie ich vymyslené problémy s lesným hospodárstvom a ochranou veľkých šeliem a dravcov a sov. Preto tvrdím , že problém sa nevyrieši, kým sa zo zákona neurčí max. výmera jednej poľnohospodárskej kultúry na najviac 5 ha (pri pohľade na rakúsku či nemeckú poľnú krajinu -tie poznám aj osobne- sa mi však aj to vidí príliš veľa). Bohužiaľ tento kryptokomunistický model poľnohospodárstva vyzerá v súčasnosti neotrasiteľný. Ak to nedostaneme príkazom (alebo ako podmienku pre dotácie) z EÚ ,tak sa s tým asi nepohne. Toto by si mali všímať páni a dámy z európskej komisie pre ŽP ,a nie len vlka ,rysa, medveďa ,orly,sokoly atď.. Čo však môžeme očakávať od eurokomisára pre ŽP , ktorý je ekonóm...?!To je obdobné ako náš "náčelník" elektrikár ...
Mne stačilo to, že na slovenskej strane Moravy môžem aj kilometre nachodiť a jediné čo som zatiaľ videl (a to tám chodím už niekoľko rokov) bolo pár zajacov, labute a jeden diviak. Keď spravili ten Most Chucka Norissa, tak som sa bol pozrieť na rakúsku stranu a hneď ako som zišiel z chodníka tak vidím bažanty, idem ďalej - zajace... Za jeden deň som ich videl viac ako na našej strane za pár rokov... ◄ reagovať
Ja som už dávnejšie zachytil v médiách správu, že nejaký europoslanec (zahraničný, nie náš) chystá návrh, aby na každej parcele mohla byť zasiata jedna plodina maximálne na 70 - tich percentách plochy a určitá minimála časť (asi 5 alebo 7%, neviem presne) musí ostať neobrobená. Pri nesplnení týchto podmienok by prišiel poľnohospodár o dotácie. Celkom ma to potešilo, len to bolo už pred niekoľkými mesiacmi (možno aj koncom r. 2012) a je o tom ticho... Neviete o tom niekto niečo bližšie? Asi to v našom múdrom Europarlamente zamietli pod koberec. ◄ reagovať
spomenuli sa tu pravdy, s ktorými je pri súčasnej legislatíve ťažko čo robiť a pokiaľ by sa aj dalo, dá sa prednosť "ekonomike" lebo by sa argumentovalo stratou pracovných miest, dotáciami atd. sú to argumenty, ktorým sa ťažko odoláva. no mám názor, že sa treba o tom baviť, diskutovať, pomenúvať veci. ◄ reagovať
polovnicek80, tak to si ma zarmutil..myslel som ze to bude aspon dajaka cesta... :( no ved uvidime ◄ reagovať
dohoda s ,,farmarmi" nie je jednoducha...pokial PZ nebudu mat priamo v prenajme alebo vlastnictve pôdu na ktorej vyseju a vysadia plodiny pre drobnu zver,kde budu mocť vytvorit aspon par ha vhodneho prostredia.( a zas je to o peniazoch )..stavy drobnej sa budu stale zmensovat. intenzivne polnohospodrstvo a tie obrovske vymery monokultur...smutna realita ◄ reagovať
Kaso79 nerob si ilúzie.Minule sme sa o tom bavili a povedal že sa im to neoplatí,oni budú siať lebo zarobia o pár eur viac na ha pri priemernej úrode. ◄ reagovať
a este sa zamyslime, ako chcu teoretici co stvorili koncepciu rozvoja polovnictva do 2025 dosiahnut nasledovne cisla ? ;) ◄ reagovať
Mozno nadej svita...len to treba podchytit...od buduceho roku ak sa nemylim, tak budu moc byt brane vyssie dotacie, ak 7% teraz obrabanej pody zostane lezat uhorom, a bude lezat uhorom 3 ci 4 roky...takze je sanca aby sa polovnici tohto chytili, dohodli sa s polnohospodarom, ze oni tu uhorovu podu vyuziju na zasiatie nepolnohospodarskych plodin, trav a pod. a mohlo by to byt schodne...Len som nenasiel este detaily k tomu, ak niekto vie/ma, prosim poslite ake podmienky a pod budu okolo toho. ◄ reagovať
Ako to napísal správne kaso79 všetko je o peniazoch!Pán minister podohospodárstva povedal že ideme znížiť nezamestnanosť pomocou poľnohospodárstva,len si akosi neuvedomil že napríklad polovica Žitného ostrova už patrí Dánom!!A ako povedal riaditel firmy ktorá hospodári v našom revíry nech sa nehneváme on vie ako to je ale biznis je biznis a keď nie sú výnosy on nebude mať robotu.Možeme my celý rok chrániť,chovať,robiť políčka,dávať vodu a tešiť sa aké máme dobré stavy zajacov v lete a potom príde jedna noc!!! a tretinu revíru postrieka roundupom lebo ide siať 600 ha repky,o pár dní strieka slnečnicu a revír vyzerá ako Sahara!Ideš von v zime a na jednom strome ti sedí 16!! zákonom chránených myšiakov,za rok ulovíš 30 líšok a zistíš že keď je dobrý rok tak si na tom rovnako ako rok pred tým. ◄ reagovať
vieš, ja mám takú postupnosť, najprv si vybudujme základy, potom na nich postavíme aj mosty... ;-) ◄ reagovať
Ano pravda...diviak to je maso, viac ako zajac...preto ho treba aj v poli...teda podla niektorych... A nezabudajme na dalsi rezort, rezort dopravy. Biokoridory pre zver ponad dialnice a oplotenie hlavnych ciest, aby stale neboli mastne flaky na cestach ako pripomienka neslavneho konca bazantov a zajackov...to su tiez nezanedbatelne skody na drobnej zvery. ◄ reagovať
mám samozrejme na mysli škody na kultúrach, nie na malej.... ◄ reagovať
neriešme v takejto téme škody, je to samostatná kapitola. v súvislosti s malou nepodstatná... a ako sa brániť raticovej? nuž dať prioritu malej a ostatok v zmysle zákona... aj ma cuká, s čím sa treba v prvom rade vysporiadať, no radšej to nezdefinujem. to je však tiež jeden z vplyvov, ktorý brzdí rozvoj. kaso, spomínaš diviaky... ten naozaj nemá čo hľadť v revíri s malou, no aká je skutočnosť? čo ti povedia na OLU, keď povieš, že ideš všetku čiernu "vytlačiť"? a čo povie nejeden domáci poľovník? vieš, ľudská hlúposť je fakt nekonečná a to je tiež jeden faktor, s ktorým málokto kalkuluje.... ◄ reagovať
zalezi od toho, kto to pocul a uvedomil si...zacina sa tym, zalezi ako sa bude pokracovat :D ako som nedavno cital, Polovnictvo bude take ako si ho sami urobime...ak sa 20000 polovnikov polujucich v polnych reviroch (mozno scestne cislo ale co uz ) zacne o tom bavit...tak to bude mat daky efekt...Ja som zacal s napajackami na vodu...a starci padli do mdlob, ked videli ze srncia bola na vode za bieleho dna, a 9 krat za 24 hodin... ◄ reagovať
kaso máš pravdu ,,povedať si a uvedomiť,, a tým to hasne ◄ reagovať
A bola nacata dalsia otazka: Skody zverou na polnohospodarskych plodinach. Zvacsa su zodpovedne diaviaky, ale aj vysoka a dancia vo vyssich polozenych polnych reviroch susediacich s lesom. Na velkych lanoch sa to opolovat neda...ale ak by sa docielilo legislativne podmienit vymahanie skod zverou len pre tych, co sadia na malych parcelach, ktore sa daju obpolovat ako tak, alebo pripadne aj sa zanesie podmienka urobit prieseky v vysokych plodinach ako slnecnk, kukurica, repka, aby bolo kde zver cakat a narusil sa jej celistv priestor parciel, potom by to zase bolo o dacom inom...Je to len o povinnosti PZ zamedzovat skodam, ale co povinnosti vlastnika a obrabaca pody zamedzit skodam? ◄ reagovať
Ondrik, aj ten seminar je to co tato diskusia...povedat si uvedomit si co treba a co nie..nie kazdy si to vie predstavit a hned by chcel mat vysoke stavy. toto je ak sa podari boj na dlhe obdobie a min. desat rokov by trvalo kym by sa drobna zver pozviechala...optimisticky odhad. Apple ano , to je krasny priklad... ◄ reagovať
No pekné obrázky len čo je pravda. U nás sa toho moc v praxi nerobí, ale rôzne semináre na záchranu malej zveri to áno, sedieť, premietať si obrázky v powerpointe, piť kafíčko, viesť jalové reči...lenže ,,skutek utek,,:) ◄ reagovať
dám ešte jeden obrázok, je priam koncepčný.... je to hlavná linaj, ale bočné majú po stranách poľnej cesty ešte 2-5m pásy... toto je z revíru 1500 ha, len polia a odstrel je cca 1500 zajov, cca 800 bažantov, cca 20 srnčej, pričom kmeňový stav je okolo 150ks. lenže toto je už na môj vkus farma, ak by sme sa v reáli pohybovali na polovici, tak sme vysmiati... odlov škodnej na úrovni 400 ks ročne.... ◄ reagovať
Áno, objemovo to bude rovnako, ale pre hospodára nákladnejšie na spracovanie, postrek, sejbu atď. Hovorím, väčšina majiteľov sa v súčasnej dobe snaží maximalizovať zisk a znížiť výdaje, už aj tak niektorí ledva prežívajú. Zver tu ide bokom. Pokiaľ ju štát nezačne chrániť legislatívne a nenájde kompromis medzi hospodárením s plodinami a hospodárením s drobnou zverou, o chvíľu drobnú mať nebudeme. Zver taktiež prináša nemalé hospodárske výsledky, tu by štát mohol niektoré náklady na rôznorodosť a variabilitu plodín dotovať alebo majiteľov pôdy, ktorý vytvárajú podmienky aj pre zver zvýhodňovať a rôznymi spôsobmi stimulovať. ◄ reagovať
Povedzem si na rovinu, vsetko je o peniazoch. A polovnictvo nemoze ostat pomimo...Za vsetko sa plati, je len otazka kolko a ci znesitelne objemy. Stagstalker, dovolim sa opytat/zamysliet. Ak na 1000 ha mam tri parcely kukurica, repka, zito, je to to iste ako ked na tej istej vymere mam 20 parciel tych istych plodin, len v mensom meritku. Vynos bude ten isty sa domnievam. Cize aj ten zahranicny vlastnik co sa spominal ma toho ten isty zisk. Len zver ma variabilitu krytu. ◄ reagovať
Ja stále tvrdím, že po chemizácii to budú práve rozsiahle monokultúry, ktoré nám nakoniec "zabijú" všetku malú zver. Mimo argumentov poľnohospodárov, ktoré vymenoval kaso v príspevku dnes o 18:16 je problémom aj to, že mnoho pôdy vlastnia v súčasnosti zahraniční majitelia a tí riešia najmä zisk a nie našu zver. Obrovské lány kukurice a podobne sú pre nich výhodnejšie ako rozparcelované políčka, dohoda medzi PZ a poľnohospodármi sa potom rodí ťažko, lebo PZ nemá často prostriedky, aby vedelo určité ústupky poľnohospodárom adekvátne kompenzovať. Tiež vidím ako schodnú cestu legislatívnu úpravu kde by na xy hektárov jedného druhu plodiny musel majiteľ osiať pás inej tak, aby boli vytvorené životné podmienky aj pre drobnú zver, resp.aby každá monokultúra musela venovať isté % svojej plochy krytinným políčkam pre zver, zároveň určite by sa vedelo nájsť aj riešenie na kompenzáciu prípadných strát majiteľom- hospodárom. Na SR sa veľmi nehospodárne a nerozumne nakladá s ornou pôdou, rovnako ako mesto potrebuje dobrého projektanta, ktorý určí kde čo a ako/aké má stáť,tak by sa niečo takého zišlo aj v poľnohospodárstve, nehovoriac o totálnej absencii zelených mostov pre zver zabezpečujúcich migráciu ponad diaľnice. ◄ reagovať
nič nie je scestné, ak tomu dokážeme dať pravidlá/pozor, nie zákon!/. ale to, čo som vymenoval, je len počiatok, základ podmienok k chovu. rakúšania to majú pomaly na úrovni voľného farmového chovu. tony cukrovej repy, suchej lucerky..... podstata spočíva v neustálej možnosti sa kŕmiť a piť... okrem úhorov mať vlastné políčka a dokupovať kŕmenie... spolupráca s vlastníkmi a obhospodarovateľmi však vyžaduje už iný, ako súčasný legislatívny rámec. taktiež vzhľadom na vysokú nákladovosť prevádzkovania revíru treba subvenčný systém...to vidím až ako záver. ◄ reagovať
Ano Apple, starostlivost musi byt, a ak by boli podmienky zo strany polnohospodarov, tak ostatne nie je taka velka veda, a vo vela PZ sa to myslim uz aj praktizuje. A dovolim si povedat, ze aj ekonomicky by to nebolo mozno az take strasne. Ano nebolo by to ziskove, ale predstavme si stare casy, deleno dvoma. cize tam kde byval odlov 1000 zajacov, a to byvali bezne cisla v davnych casoch, tak by sa odlov urobil na 500 kusov zajacov...neverim ze by si vsetku zverino nechalo PZ. Urcite by mohol byt vzaty v uvahu aj predaj do restauracii a proste verejnosti. Stari jagri to spominali, ze v senku predabvali vysluzku po 10, 20 Kcs...Je to mozno scestne sa na to aj takto pozriet, no myslim z enie zanedbatelne... ◄ reagovať
nooo, ono ten základ by sa dal vytvoriť priamou legislatívnou úpravou, nie je to nič mimoriadne. úhorové - krytinné políčka si poľovníci zakúpia. a dá sa nastaviť aj subvenčný systém. žiadna hrôza, ani mimoriadne nákladné.tlmenie škodnej - intenzívna riadená organizovaná činnosť. napájačky, pasce - žiadna veda a priame náklady minimálne. a základ je na svete - vidíš, aké je to jednoduché... :-D . a denne venovať sa revíru, malá vyžaduje starostlivosť, ak majú byť na jeseň aj výsledky. no ak si spočítame, koľko vyjde zakrmovanie, a to by malo byť po celý rok, starostlivosť, atd tak s údivom zistíme, že taký revír je prevádzkovo drahší, ako revír s vysokou. a budú aj omnoho vyššie stavy srnčej. ◄ reagovať
Od polnohospodarov som pocul len tri vyhovorky, preco sa to takto v mensom osievat neda: 1/ Ked postrekuju plodinu A, okraje by zasiahli postrekom aj plodinu B susediacu s plodinou A. A preto sa sadia velke lany aby sa znizila tato strata a kontaminacia susediacich plodin. Nazor si na to urobte sami :D 2/ Ze by bola vyssia spotreba paliv pre polnohospodarske stroje, ktore by museli viacej najazdit po chotari aby obrobili vsetky tieto mensie/uzsie pasy jednej a tej istej plodiny roztrusenej po celom chotari (ak by bola siata miesot jedne 400 ha table niekolko tabiel do 100 ha). 3/ Vacsinou polnohospodari prenajimaju tuto podu firme, ktora si pride urodu vziat a tato firma by mala komplikovany zber urcitej komodity na roztrusenych parcelach.... Co myslite, obstali by tieto argumenty ? Stretli ste sa aj s inymi, preco NIE? ◄ reagovať
Priatleia, som rad ze som zaujal. Mozno sa tu vytovri plodna diskusia ako na to, a co vsetko treba. Ja to vidim tak, ze tam kde nie je do 300-400 metrov voda, treba intenzivne dodavat zvery vodu pomocou napajaciek. Mozno je aktualna aj otazka prikrmovania zajacej zvery v letnych mesiacoch, auguste a neskor, po doslova likvidacnych zberoch urody, kedy sa z krajiny stava step a pustatina. Je to dlhotrvajuci proces, ale urcite ma vyznam...Zaujimali by ma pocty JKS, LKS, a lovu drobnej zvery v zdruzeniach susediacich tesne so Slovenskom. Jager68: Nemusi byt len biopas alebo osevna plocha uzitkova pre zver a PZ. Staci ak by sa sialo na mensich parcelach, a uz by bol lepsi kryt pre zver, ak by sa striedali vysoke plodiny s nizkymi. A taktiez by sa lepsie dala redukovat skodna, a pocty diviakov, ktore su v polnych reviroch skodna...na mensej parcele sa ti nebude drzat diviak cely rok, alebo ak ano, skor na neho nadabis, ked vyjde von ako z obrovskej plochy. ◄ reagovať
je to o komunikacii s majitelmi pozemkov a zas o peniazoch...PZ kludne mozu mat takto cleneny revir..ale farmar bude chciet za to,ze im napr.na cca 100ha vyseje to co chcu polovnici a potrebuje zver ,,odskodne"..co nedostane na dotaciach a z predaja urody. a uz vidim.ako sa clenovia PZ skladaju,aby mohli nieco pre drobnu urobit....na juhu nevidite ine len slnecnicu a kukuricu..biopaliva su IN....sialene nieco.. ◄ reagovať
táto krajinná úprava je niečo, čo stojí za realizáciu aj u nás, je to základná podmienka chovu malej zveri. vidno aj "úhory", ktoré sú vytvárané zámerne, aj neobhospodarované pásy okolo ciest. samozrejmosťou sú tvrdé opatrenia proti škodnej a kŕmenie, napájanie po celý rok ◄ reagovať
Klobúk dolu,vynikajúca foto a ešte lepšia téma,avšak na Slovensku je to tak.A čo si budeme hovorit-ešte aj dlho bude.Koncepcia rozvoja polovníctva s tým nemá žial nič spoločné-chýba totiž záujem o riešenie v kruhoch tých najvyšších... ◄ reagovať
bohová fotka aj téma , len škoda že žijeme na slovensku, nám dolnákom je až do plaču z úbytku drobnej zvery . holt rakušáci maju rozum , môžeme im len a len závidieť a v kútiku duše dúfať že raz aj slovenských hospodárov osvieti ! ◄ reagovať
ak si to nazväčšuješ viac, tak až vtedy sa ukáže, v čom je krajinný rozdiel. iný rozdiel - tam sa ministerstvo nevenuje teplým párkom. a je tam iný typ starostlivosti o malú zver. ◄ reagovať
Peťo, je to jasné, niet k tomu čo dodať, ibaže "tí hore nemajú vôbec záujem pozerať dole"..., "... veď aký bol krásny pohľad na sedem kombajnov SK4, Kolos, Niva, za nimi sedem Horalov na zber slamy a za nimi sedem Kirovcov s pluhami na 100 hektárových lánoch" a za nimi..., pustatina pohroma, žiadny zajačik, žiadna jarabička, bažant. Sen o 20 árových políčkach s jednou parcelou úhoru, bol vymazaný veľkoplošným hospodárením s herbicídmi a pesticídmi. A sme doma. ◄ reagovať
Užívaním portálu LovuZdar.sk užívateľ prehlasuje, že sa oboznámil s autorskými právami, podmienkami používania a všeobecnými pravidlami tohto portálu, plne rozumie ich obsahu, súhlasí s nimi, bude sa nimi riadiť a na znak súhlasu s ich obsahom sa zaväzuje ich dodržiavať pri užívaní portálu www.lovuzdar.sk a využívaní jeho služieb.
Admin nezodpovedá za obsah pridaný návštevníkmi LovuZdar.sk
Admin si vyhradzuje právo vymazať akýkoľvek obsah pridaný návštevníkmi portálu ak tak uzná za vhodné.