inzercia, bazár ponuka poľovačiek eshop firmy a eshopy DOPYT
poľovnícke podujatia právna poradňa chovateľské stanice recepty z diviny poľovnícke združenia zoznamka
oznamy portálu na stiahnutie
partneri portálu všeobecné pravidlá autorské práva kontakt
náš tip
www.LUK.sk
Bratislavský kraj, Viničné
chovateľská stanica
Komjatické jazero
Nitriansky kraj, Komjatice
Kde sa podľa Vás lepšie žije drobnej a aj inej zveri, v AU alebo SK? Rozvoj poľovníctva na Slovensku je na zamyslenie - diskusia
kaso79Kde sa podla Vas lepsie zije drobnej a aj inej zveri? V AU alebo SK? vid prilozenu fotografiu...diverzita plodin a porastov je neporovnatelna... :( len pri citani koncepcie rozvoja polovnictva na Slovensku nevidim velku zmenu, alebo aspon natienenie moznych zlepseni. Co vy na to ?
počet hlasov: 10
Aký je dôvod vášho označenia za nevhodný?
najlepšia odpoveď
Lysec, 28.6.2014 o 18:40 Vynikajúce porovnanie ! Ja už roky upozorňujem na nízku biodiverzitu našej poľnej krajiny a bijem do ŠOP ,"vlkárov" a podobných, ako je napr. SOVS s tým, že toto je skutočný problém, a nie ich vymyslené problémy s lesným hospodárstvom a ochranou veľkých šeliem a dravcov a sov. Preto tvrdím , že problém sa nevyrieši, kým sa zo zákona neurčí max. výmera jednej poľnohospodárskej kultúry na najviac 5 ha (pri pohľade na rakúsku či nemeckú poľnú krajinu -tie poznám aj osobne- sa mi však aj to vidí príliš veľa). Bohužiaľ tento kryptokomunistický model poľnohospodárstva vyzerá v súčasnosti neotrasiteľný. Ak to nedostaneme príkazom (alebo ako podmienku pre dotácie) z EÚ ,tak sa s tým asi nepohne. Toto by si mali všímať páni a dámy z európskej komisie pre ŽP ,a nie len vlka ,rysa, medveďa ,orly,sokoly atď.. Čo však môžeme očakávať od eurokomisára pre ŽP , ktorý je ekonóm...?!To je obdobné ako náš "náčelník" elektrikár ...
komentáre
kaso79, 11.3.2016 o 11:13 podla tohtoročných mojich pozorovaní je tzv. myšiakov pomenej. A myslím, že za to z veľkej časti môže v poslednej dobe aktuálny trend trávenia myší a hlodavcov poľnohospodármi. každopádne okrem myší dali riadne na frak aj iným druhom... ◄ reagovať
lovec84, 11.3.2016 o 10:37 Treba by bolo si aj vsimnut koncentraciu mysiakov u nas a v Rakusku. Ja byvam v obci s hranicnym prechodom do Rakuska a chodim tam skoro kazdy den takze viem zhodnotit stav u nas a u nich. Tu sa stane ze prejdem 15 km a pri ceste naratam 10 mysiakov tam je vidiet sem tam jedneho. Rozpraval som sa tam s par polovnikmi a potvrdili mi co som si myslel. Takze aj tam je cast uspechu. ◄ reagovať
kaso79, 11.3.2016 o 9:48 priatelia, všetci vieme pomenovať príčiny. Ale vieme povedať, čo by sa malo robiť? nie len z pohľadu poľovníkov, ale aj kompenzácie z pohľadu poľnohospodárov. Samozrejme, že im ide o čím väčší zisk z hektára, veď na to to robia. Ale urobil niekto prieskum vzťahu na jednej strane znížením parcelácie, vytvorením biopásov na rozhraní les/pole (čo taktiež zníži výmeru parciel), a vytváraním priesekov v monokultúrach plodín ako kukurica, slnečnica a pod. s prihliadnutím na druhej strane na pokles (alebo možno nárasť) kvality pestovaných plodín, výnosu z hektára pri nižších škodách (ktoré sa predpokladajú v takýchto podmienkach úspešným lovom, narušením pokoja zveri v lánoch monokultúr a teda menej častým až celodenným zdržiavaním sa tam) a súvis aj s častokrát spomínanými nákladmi na palivo a techniku pri väčšom pohybe za obrábanými menšími plochami.?? Napíšme, spracujem pro a proti z praxe. Konferencie sú na mlátenie prázdnej slamy. memorandá taktiež (možno na ukázanie, čo sa všetko robí, ale len na najvyššej úrovni a do praxe sa z toho nedostane nič). ◄ reagovať
traper1, 11.3.2016 o 9:27 tu ak sa nemýlim, je otázka daná,kde sa darí malej zveri lepšie, u susedov Rakúšanov či u nás. Odpoveď je jednoznačná, všade lepši, len doma na pi..u. Ak cestujete letecky z Viedni pozrite dolu z okna ako sa tam pestujú plodiny. Ako je v tom naj. príspevku ak nebude niečo kvapkať roľníkom do vrecka, stále bude málo zajacov, bažantov atď. LubosBA, podľa mňa je samičia, holá zver teritoriálna, určite nebude odbehovať 20km do kukurice. ◄ reagovať
LubosBA, 9.3.2016 o 23:46 Dobrý večer páni, absolútne sa stotožňujem s vašimi názormi na plánované zníženie stavov raticovej zvery odstrelom. Okrem všetkých rozumných opatrení smerujúcich na úpravu osevných plôch a systému hospodárenia vo veľkom je tu ešte jeden dôležitý aspekt. Je na Slovensku dosť oblastí kde sa odborný selektívny odstrel samičej zvery robí len na papieri. Stačí jeden revír kde sa holá vysoká šetrí aby mali jelene čo cez ruju voňať a je to na nič. Ak sa úživnosť šetriaceho revíru v čase vegetečnej kukuričnej hojnosti zníži všetko sa presťahuje k susedom aj dvadsať kilometrov od domova. Potom šetričom už len zostáva veriť že sa paničky na pytačky vrátia tam kam majú. Osobne si preto myslím, že súčastne s riešením poľnohospodárov by sa malo zaviesť aj predkladanie sánok holej zvery vo všetkých revíroch. Nechajme sa prekvapiť ako koncepčne poriešia túto problematiku naši zatiaľ najodbornejší zastupovači. Prajem pekný večer. ◄ reagovať
Lycan, 9.3.2016 o 22:54 Súhlasím s tým že treba začať od poľnohospodárstva.Poľujem v revíry s "drobnou"zverou.Uvodzovky som použil preto lebo drobnej je veľmi málo,bieda.Vďaka rozsiahlemu poľnohospodárstvu, čo znamená že zasiata je plocha aj viac ako 100 hektárov jednou plodinou,drobná zver nemá podmienky na prežitie.Ale naopak srnčej zveri sa veľmi dobre darí a už diviačia zver sa stala bežným návštevníkom revíru.Výrady zajacov a bažantov niekoľko sto kusov sú nenávratne preč.Pokiaľ sa nezmení manažment lepšie to nebude. ◄ reagovať
Stagstalker, 9.3.2016 o 21:24 Problemom nie je ani tak pocet kusov zveri, ale jej prilisna koncentracia a nasledna neumerna denzita v miestach pestovania monokultur napr. kukurice, kde tieto polia maju rozlohu niekolko desiatok hektarov. Zvlast kriticke je to v miestach, kde sa polia stretavaju s podhoriami pohori a vrchov, kde sa jelenia zver rada stahuje koncom jesene a zdrziava sa do neskorej jari resp.jej velka cast aj pocas roka a diviaca zver uz v case, ked kukurice poskytuju dostatocne vysoku krytinu, v ktorej nasledne travia zvysok roka. Jej nasledny presun spat mozno krasne kazdy rok pozorovat po skoseni kukuric. Stavy zveri sa postupne zvysuju, ale nie je predsa mozne, aby sa v reviroch kde sa lovilo priemerne 50-60ks diviacej zveri rocne v sucasnosti lovil 2 az 3 nasobok stavu z pred 5 rokov. Taktiez sa v tychto reviroch s uzivnostou prudko zvysenou najma v dosledku sejby monokultur kukurice zacina objavovat aj dancia zver, ktorej pocty z roka na rok stupaju priam skokovo. Horske reviry taktiez zaznamenavaju narast poctu zveri, ale urcite nie v tak alarmujucom pocte ako napoveda snaha v priebehu 10 rokov zredukovat sucasne stavy zveri na polovicu. Narast poctu zveri v horskych reviroch je skor dosledkom teplych zim a intenzivnejsieho prikrmovania, v podhorskych reviroch s poliami je skor citelna kulminacia zveri z okolitych, vyssie polozenych revirov odkial zver migruje a to vzhladom na lahku dostupnost potravy, dostatok krytu a minimum predatorov v reviroch s monokulturami. Som zasadne proti rieseniu s takto intenzivnym odstrelom, mna osobne tesi, ze vidiet jeleniu ci diviaciu zver v jej prirodzenom, horskom prostredi nie je az takym sviatkom. V prvom rade treba prehodnotit dotaciami zdeformovany vysev monokultur v oblastiach s vyskytom jelenej zveri a zvysenie pouzivania alternativnej ochrany zo strany polnohospodarov napr. v podobe elektrickych oplotkov, ale aj obsievania vo vacsej vzdialenosti od lesa. O 50m kukurice menej by v konecnom dosledku prinieslo zisk v podobe mensich skod od zveri. Ono, tazko sa lovi, ked kukurica susedi s lesom a vysokej z nej trcia len usi, pricom diviaciu v nej od juna nevidno. Rovnako sa treba zameriat na lov prirastkov a holej zveri, zabranit lovu starych diviacic, ktory sposobuje rozpad socialnych struktur a premnozenie diviacej zveri, kedze do ruje sa dostavaju aj lanstiacky, ktore v dosledku teplych zim a prebytku potravy vrhaju aj viac krat do roka, v dnesnej dobe nie je nezvykle vidiet pasikave prasiatka aj zaciatkom decembra. Najvacsim problemom teda nie je pocet zveri, ale jej nerovnomerne rozsirenie a prilisna koncentracia v miestach casto aj mimo jej prirodzeneho vyskytu, par rokov dozadu boli ruje v kukuriciach raritou, rovnako ako aj medved na juhu SR. Odstrel nie je jedine a idealne riesenie, riesenim je prehodnotit sucasny system fungovania polnohospodarstva zalozeneho na cerpani dotacii na ukor vsetkeho ostatneho, nato treba tlacit. Je potreba prerozdelit plochy pestovania plodin na viacero lokalit, pomernym, rovnomernejsim sposobom a nasledne sa aj zver prestane koncentrovat na relativne malych plochach s velkou dostupnostou potravy, kde sposobuje skody. Zaroven vsak treba dbat na odborny odstrel s prevahou lovu samicej zveri a vysledky sa dostavia. Len samotny odstrel bez inych opatreni, ktore musia tvorit podstatnu cast predchadzania skodam nic nevyriesi, v konecnom dosledku len sposobi znizenie stavov v reviroch, odkial zver migruje a za potravou do inych revirov migrovat bude, pricom v nich bude nasledne doslovne hlusena. Treba zacat najma od polnohospodarov, myslim, ze dotacie su dostatocne stedre nato, aby sa dalo investovat aj do ochrany poli. Inac si zver opat odnesie nieco, co v konecnom dosledku ovplyvnuje a ovplyvnit moze najma clovek. ◄ reagovať
Jager68, 23.3.2015 o 15:55 Priklad..menši revir v okoli SA..800Ha..pocet clenov 23? Polovica kukurica a polovica reviru slnecnica..max plocha ako fotb.ihrisko kde si sukromniček zasial pšenicu..a potom,ze ulovia tolko diviakov ako zajacov..5ks..navrhol som kamosovi,že teda ak maju a vraj ano dobry vztah s farmarom co tie hektare obhospodaruje,nech sa dohodnu na nejakych ha..a on im tam naseje a necha co budu chciet..chcel za to symbolickych 1500€...tych cca 70€ nebol ochotný dat mik z PZ..aby mali zopar ha a urobili aspon ako taky priestor pre tu drobnu.. ◄ reagovať
kaso79, 23.3.2015 o 8:02 páni, možno sa nám blislo na lepšie časy? Počul som prvé informácie o tom, že PD dvajú časť pozemkov na tzv. greening...tí rozumnejší sa aj radili s predstaviteľmi PZ, že kde to nechať a čo tam zasiať. Napr. lucerku a hrach, ktorý sa ponechá bez zberu.... ◄ reagovať
rado100, 3.7.2014 o 15:35 Kaso samozrejme že majú aj náklady bez toho to nejde, ale práve v snahe náklady minimalizovať sa zaviedlo veľkoplošné hospodárenie. U nás začali prudko klesať stavy zajačej zveri po zavedení bezorebného systému obrábania pôdy. Zajac potrebuje kryt a ten mu poskytovala hlboká orba. V dnešnej dobe keď sú u nás len posmykované roviny je zajacov veľmi málo. Toto moje tvrdenie podporuje aj to, že susedné parcely vlastní súkromne hospodáriaci roľník ktorí má 300ha a orie ich ešte klasicky traktorom a pluhom a na tomto kúsku je viac zajacov ako na našich 1300ha poľnej časti revíru. Cez revír nám tečú dva potoky tak že zver vodu má. Po žatve sa ihneď prikrmuje jadrovým krmivom do zásypov ( tu je výhoda mať za členov PS predsedu a podpredsedu PD s krmivom nie je problém) no napriek uvedenému stavy zajacov u nás skôr stagnujú. O to viac ma teší, že v lesnej časti revíru na lúkach kde kedysi bolo zajacov veľmi málo tak teraz je ich tam o poznanie viac. To pripisujem dôslednému tlmeniu líšok v tejto časti revíru kde som si to zobral na starosť ja a ročne tu ulovím cez 15 ks líšok. Tak že niečo pre záchranu drobnej zveri urobiť určite môžeme, ale tie zásadné veci ktoré priamo ovplyvňujú život zajacov a bažantov a to je rýchla zmena charakteru krajiny tak to z našej pozície ovplyvníme asi len ťažko. ◄ reagovať
kaso79, 3.7.2014 o 11:55 elciervo, tak to je už až moc dúfať, že drop by sa navrátil...ale kiež by. Problém je aj iný, verejnosť, poľnohospodári a všetci vidia za snahou poľovníkov zlepšiť podmienky a zvýšiť počty drobnej zvere len lov. To je negatívne a jednostranné. Áno, je to súčasť ale nie prvoplánová. Krajina sa drasticky mení, a teraz zmiznú náchylné druhy ale neskôr aj tie menej náchylné. ◄ reagovať
elciervo, 3.7.2014 o 10:39 Myslím si že tento živočíšny druh tiež patrí k tejto "poľno" téme :) odkaz ◄ reagovať
pandur1, 3.7.2014 o 10:02 kaso a nestačí, ak má SHR len 500-600 ha a čístý výnos z ha "len" 400 eur tak je to po starom cez 7. milionov, mne by to napr. stačilo. A ako som čítal, tak tam nie sú zaratané dotácie, väčšina poľnohospodárov si este stále opravy robí svojpomocne, chemia, osivo a pod. sa dajú zohnať za oveľa lepšie ceny ako je uvádzané v štatistikách. ◄ reagovať
kaso79, 3.7.2014 o 7:33 rado100, vďaka za čísla. No ale treba ešte odpočítať z tých ziskov aj náklad, na Xkrát prejdenie toho jedného hektára človekom na traktore, teda mínus prachy za údržbu traktoru, plat človeka a naftu. Plus mínus náklady za ten postrek čo nepoužiješ 6krát...myslím že sa náklady na jeden ha vyšplhajú do zaujímavých čísiel. Ak by to bol len zisk z ha, tak sú všetky družstvá bohaté. Ale oni majú aj náklady. Teda reálnu cenu by som videl na polovici. Aspoň tak to aj uvádza štatistická ročenka...najdrahšie som tam čítal na jeden ha tuším zisk čistý 600EUR. odkaz nie je všetko čiernobiele... ◄ reagovať
pandur1, 2.7.2014 o 22:32 abba súhlasím, ale práveže za kosou ten pluh chýba. Hlbokú orbu som už nevidel ani nepamätám. Za kosou podmietka a hneď sejačka a cez zimu ti zostane holá rovná roľa, kde sa nemá drobná kde schovať. Keby zostalo aspoň strnisko, ako píšeš. ◄ reagovať
abba1, 2.7.2014 o 22:15 Nie je to v nedostatku remízok a veľkosti parciel, sú revíry, kde sú opustené vinice, sady, kde sa družstvo rozsypalo a hospodária tam 20 - 100 ha SHR ani tam nie je viac malej zveri, skôr naopak, pretože nikto nekontroluje akú používajú chémiu v akej koncentrácii. Kultúry sú sterilné bez burinky, bez chrobáčika. Postrekovače sú v prevádzke od zasiatia po žatvu, nie je týždeň aby niečo nepostrekovali, repku aj 7 X! Včelári sa sťažujú na nejakú chémiu, ktorá dokázateľne škodí a má sa stiahnuť nie hneď, ale asi do dvoch rokov. Druhý faktor je dogma: za kosou pluh po žatve je z revíru za pár týždňov púšť, keď som začal poľovať pamätám si, že sme aj v decembri poľovali na strniskách a urodilo sa 5 - 6 ton, tak ako aj dnes. ◄ reagovať
lovec84, 2.7.2014 o 22:04 Pani netreba tu len pisat, stazovat sa a rozoberat to pri pohariku vinka niekde po spolocnej polovacke, ale treba aj konat. Treba porobit napajacky, kde nie je voda na kazdych 30 - 40 ha jednu umiestnit pravidelne ich doplnat. Hned po zatve treba zacat zver prikrmovat a vysledky sa dostavia. To ze nieje tento rok prirastok bazantej zveri za to nemoze polnohospodarstvo, ale chladne a dazdive pocasie v case inkubacie vajec. ◄ reagovať
rado100, 2.7.2014 o 20:58 Kaso nijaký poľnohospodár ti pôdu neprenajme. A ak by náhodou tak si to ľahko vypočítaš aj sám. 1 hektár výnos u nás pšenica 6 ton, Jačmeň 5 ton, Kukurica na zrno 10 ton, repka 3 tony a cena za najlacnejšiu komoditu cca 200 eur/tona repka samozrejme rádovo drahšia. Vynásob si to výnosom a posúď sám či sa ti to oplatí a či na to budeš mať. Ak by si na PD povedal, že to chceš na políčko pre zver tak ťa z družstva vyženú s tým, že oni sa snažia zver z polí vyháňať a nie aby im tam niekto robil úkryt. Hovorím z vlastnej skúsenosti. U nás poľuje aj predseda a aj podpredseda a tiež sme to chceli skúsiť kvôli zajacom no bohužiaľ. A čo sa týka tých rôznorodých plodín v úzkych pásoch tak áno napríklad postrek. Chceš postriekať obilie proti širokolistým burinám a vedľa máš kukuricu, repu, alebo slnečnicu. Fúkne vietor a vieš čo sa stane. Postrekovač má rozpätie ramien cca 30 metrov a zložiť ich do prepravnej polohy, prejsť určitý úsek a zasa ich rozložiť to trvá dosť času. Chlapi sú platený od ha a tiež chcú niečo zarobiť. No nikto im za menší výkon nedá väčšiu sumu. Skrátka za všetkým sú peniaze. Na prírodu a jej obyvateľov berie ohľad len málo kto. ◄ reagovať
kaso79, 2.7.2014 o 19:14 gabrielSO, súhlas. Každý revír má myslím to svoje...dánske prasačie farmy vyvážajú močovku, bioelektrárne odpad, niekomu spravia v revíri slnečnú elektráreň a kus pôdy je fuč, samozrejme oplotené pre zver nevhodné. Postreky Xkrát do roka...prejdite sa raz deň po tom ako postriekajú oziminu po roli...nohavice som na dva krát pral aby to zišlo, svinstvo.
ALE poďme sa baviť o možnostiach náprav...alebo aspoň zmiernení dopadov...napájačky na vodu hlavne v letnom období, aby sa suplovali miznúce vodné zdroje a aby zver netrpela na savanách po žatvách monokultúr obilnín, prikrmovanie drobnej aj počas roka má význam? spoločné tlmenie škodnej - v zime viacero poľovníkov v tom istom čase a aj súhra medzi združeniami...no a možnosť prenájmu pôdy za účelom sadenia plodín pre zver vhodných, rozbitia monokultúrnych parciel a vytvorenie krytov. Poľovníctvo už nikdy nebude bez toho aby sa nemuselo dotovať. Len peniaze čo idú papalášom by sa dali aj inakšie využiť.
Dajte tipy a triky čo pomáhajú drobnej...jedna foto za všetky moje. Z napájačky sa napije aj ježko, čo tiež poteší.... 
◄ reagovať
gabrielSO, 2.7.2014 o 18:54 kaso79 veľmi výstižne si to napísal dnes o 8,44 ešte doplním dnešné poľnohospodárstvo je o ziskoch pred pár rokmi nastal bum z repkou obilnou na výrobu bionafty skončilo to, teraz sú bum bioelektrárne úrodne polia sa zatravňujú trávnatými zmesami pre bioelektrárne ktoré ani zver nechce žrať,sadí sa len kukurica a cirok taktiež pre bioelektráreň ale zaoberal sa vôbec niekto tým aký vplyv má vôbec na životné prostredie vývoz odpadu z bio.elekrárne na drobnú zver???? Odpad z bio - čierna hmota sa vylieva po lúkach a poliach ako hnojivo čo pozorujem v našom revíri aj 3x do roka ,po tých sračkách sa nedá ani chodiť a čo zver ?? bažant,zajac,srny a spevci ta čísta energia ktorá vznika jej odpad ktorý sa leje na polia je najväčším svinsvom a skázou pre drobnú zver. ◄ reagovať
kaso79, 2.7.2014 o 18:29 rado, suhlas. ALE ak by striedal na sirku masiny dve plodiny? V com by bol problem ? chapes, kukurica, psenica, kukurica, psenica...bars aj kilometer dlhe pasy, ale na striedacku a uzke...problem s kosenim? ci postrekom? Objasnime si problem. a moja predosla otazka smerovala k tomu, ze ak bude hektar ornej pody na prenajom za rozumnu cenu, preco si neprenajat jeden ha ale vo forme 6m sirokeho a xy metrov dlheho pasu na rozhrani dvoch parciel alebo tam, kde to nebude zavadzat, a dat tam zasiat 5rocnu zmesku? to by pomohlo, co myslis? ◄ reagovať
rado100, 2.7.2014 o 18:01 Dotačná politika EU v rámci poľnohospodárstva je mierne povedané postavená na hlavu a je kontra produktívna pre zlepšovanie stavu našej prírody. Poľnohospodár dostáva dotácie za trvalé trávne porasty (TTP), ktoré musia byť samozrejme obrábané, kosenie tráv na senáž, alebo seno atď. Zámer by nebol vo svojej podstate až taký zlý, pokiaľ by sme nežili na slovensku. Asi by sme boli naivný ak by sme si mysleli, že predseda PD zatrávni svoje najlepšie pozemky na ktorých má najväčšie výnosy. To určite neurobí, ale urobí to čoho sme všetci už dávno svedkami. Vytrhá kroviny okolo melioračných kanálov, medze a každú hrádzu ktorú v chotári nájde. Tieto plochy oseje lúčnou zmesou a odvedie ako TTP veď každý hektár dobrý. A kedže sa to všetko kontroluje cez satelit, tak ešte vytrhá stromy ktoré budú satelitu tieniť celkovú rozlohu parcely. V súčasnej dobe sú väčšinou predsedovia PD aj väčšinový majitelia a každý chce mať pre seba a pre rodinu čo najväčšie zisky. V začiatkoch nám na družstve stačili autá ako Favorit či Felícia. Dnes ak predseda nemá Mercedes, Dodge, BMW či Audi, tak sa cíti menej cenný. Donútiť PD osievať menšie plochy rozličnými plodinami je v súčasnosti utópia. Stroje majú tak široký záber, že na malých parcelách sa ani neotočia a presun s takýmto strojom s parcely na parcelu by bol tak nákladný a časovo stratový, že by sa mu to neoplatilo. A tak na časy kedy sa na poľovačke ulovilo 1200 zajacov tak ako za čias našich otcov nám nezostane iné iba nostalgicky spomínať. ◄ reagovať
kaso79, 2.7.2014 o 17:00 súhlas abba1. Ale k tomuto, vie niekto povedať, koľko by stál prenájom 1ha ornej pôdy_ Je mi jasné že v každej oblasti inak. Len orientačne. Chodí sem mnoho poľovníkov čo sú aj poľnohospodári a užívatelia, tak by snáď vedeli povedať. ◄ reagovať
abba1, 2.7.2014 o 15:37 kaso ja to ešte doplním, bol tu pokus s úhormi, nejaké percento pôdy malo ostať neobrábané na 5 rokov, myšlienka na prvý pohľad potešila každého poľovníka, že predsa v EÚ nevyrábajú, len rovné banány, omyl!!! ladom ležiaca pôda sa musí (musela) 1 - 2 krát mulčovať, myšlienka na záchranu rastlín a živočíchov dostala KO v prvom kole, rastliny nestihli rozkvitnúť a živočíchy rozsekal mulčovač. Nechápem, prečo to tých 5 rokov nemôže ostať naozaj ladom, náletové dreviny a suché byliny po piatych rokoch dnešná technika zmulčuje bez problémov a môže sa znova orať. ◄ reagovať
kaso79, 2.7.2014 o 8:44 Svet a priroda sa mení: Holub hrivnák je viac menej mestský holub...v prírode je ho pomenej. Sluka sa vraj neloví na ťahu na hniezdiská, ale inak v miliónoch kusov počas roku to už hej. Myší je veľa, nevhodné poľnohospodárstvo ako spomínal rado100. Strák je veľa a aj iných dravcov ako krkavce a káne a pod. Zajacov ubúda pre nevhodné prosredie a poľnohospodárstvo. Jarabica prakticky nie je vidieť, aj keď tabuľkovo pár stolových úradníkov stále píše nejaké stavy na SK. Bažantí počet klesá rapídne. Stúpa počet diviakov, a to aj v poliach, kde majú miestami celoročný výskyt. Srnčia zver je viac poľná ako lesná. Je vytláčaná Dančou zverou a inými, ktoré sú expandujúce v našich lesoch. A v poli má srnčia vhodné podmienky. kún, líšiek a jazvecov je viac ako kedysi... spevavého vtáctva je menej. medveďov je mnoho. včely nemá kto chovať...a tie nemajú na čom pracovať, kvety poľné prakticky neexistujú vďaka postrekom. začne sa nám sem tlačiť sika, maral, novozélandský jeleň z fariem a domácich chovov... vodné zdroje vyschýňajú, remízy sa kácajú, závlahové systémy na poliach sa likvidujú... ľudia zmeštievajú a majú pochybné názory na prírodu a jej management... a mnoho iného čo sa zmenilo oproti dobe 30-40 rokov dozadu, kedy jágri čo teraz by mali manadžovať poľovnícke združenia robili skúšky. Dá sa s týmito zmenami držať krok? resp. ak sa doteraz nedržal, dá sa to dobehnúť??? ◄ reagovať
abba1, 1.7.2014 o 14:51 rado100 okolo diaľnice Nitra Bratislava ich vidieť aj nejaké hniezda, ale to sa nedá hovoriť o premnožení ak na 30 km napočítaš 15 kusov, ako -násť ročný som ich toľko v JRD strelil so vzduchovkou za jeden deň na jar sme vybrali všetky dostupné hniezda a aj tak ich v zime boli stovky, rozdiel je asi aj vo výskyte potravy u nás nie sú asi 30 rokov chrústy a na Záhorí som pred pár rokmi videl toľko, že holožer bol aj na orechoch, domáci hovorili, že je to v norme ◄ reagovať
rado100, 1.7.2014 o 11:44 Z domu do práce to mám 30km. Túto cestu absolvujem každý deň a počas nej uzriem z auta 10-15 kusov strák. Pri každom zrazenom živočíchovi či už ježovi, myši, zajacovi či líške je ich niekoľko. Straku treba hľadať tam kde sa jej najviac páči tam kde má dosť potravy bez väčšej vynaloženej námahy. Ak som v lesnej časti nášho revíru tak tam je strák naozaj veľmi málo, ale akonáhle prejdem do poľnej časti k remízom tak tam ich je neúrekom. V lese majú málo potravy preto obľubujú priestranné poľné lokality. Na PD som pracoval aj za minulého režimu a aj v súčasnosti a pracoval som aj ako traktorista. Pri orbe straky za pluhom neboli, vrany občas áno no najviac tam bolo čajok. Pri potrave sú také agresívne, že s ľahkosťou odohnali aj vrany. Nie je pravda, že v zemi nie je pre straky potravy je. A oveľa viacej ako kedysi. Myší sú kvantá je to vidieť na oziminách kde sú celé lokality zdecimované od myší. Problém je v technológii prípravy pôdy. Dnešné širokozáberové stroje pracujú na bezorebnom systéme. Pôdu spracúvajú do hĺbky 10-15cm čo nestačí na vyoranie a zničenie myších hniezd a tým sa darí čím ďalej tým viac. Ale straka je rozumná tá sa dokáže prispôsobiť a v žiadnom prípade jej vyhubenie nehrozí. Straku treba hľadať v prostredí ktoré jej vyhovuje. V úlovkoch ju nenájdeš preto, lebo nemá parohy a nadšencov jej lovu je stále menej a menej a tí ktorí ju lovia sa tým asi chváliť nepotrebujú. ◄ reagovať
abba1, 1.7.2014 o 7:06 pohybujem sa v okresoch ZM, LV, NR, ZC vidieť tu straku, alebo vranu je rarita a takto je to aj so sokolom myšiarom, alebo myšiarkou v lese som denne 5 - 6 a viac hodín .... ak sú straky a vrany niekde premnožené, prečo tu nevidím v úlovkoch fotografie? sojky sa tu občas objavia a tie sú viac užitočné ako škodlivé ◄ reagovať
premvadasz, 30.6.2014 o 18:55 abba1 keby si nastrazil pascu bol by si prekvapeny za par dni kolko desiatok strak by si chytil, dnes som bol cez den zo psami vonku behom dvoch hodin som videl vyse 10ks vran.... ◄ reagovať
kaso79, 30.6.2014 o 18:02 NO neviem kde ty funguješ abba1 ale áno, straky sú premnožené. V združeniach kde sa tomu nevenujú je nadpočet strák. A minimum drobnej zvere...samozrejme všetko so všetkým súvisí. Ale prečo stále podporujú len ochranu dravcov a nikto nemyslí, že čo tak navrátiť jarabicu do prírody ??? ◄ reagovať
abba1, 30.6.2014 o 8:01 kaso79 máš pocit, že vrany a straky sú premnožené? Koľko vrán a strák ročne lovíš, koľko sa ich uloví v tvojom revíre? Ochranári majú pravdu, ale chytajú problém za chvost a nie hlavu. Príčina poklesu stavov vrán a strák je poľnohospodárstvo tá istá ako aj poklesu malej zveri. Pred 30-40imi rokmi sa za pluhom zlietli kŕdle vrán a strák, dnes ani jedna pretože v pôde nie je ich potrava. Pred tými 30-40imi rokmi sa straky lovili všetkými možnými spôsobmi a neubúdalo z nich, boli to aj roky s najvyššími stavmi malej zveri. Snaha chrániť straky a vrany sa mi zdá správna, pretože v ich hniezdach potom hniezdia sokol myšiar a myšiarka ušatá hlavní potravinoví konkurenti líšky!!! Pred tými spomínanými rokmi bolo líšok možno 10% z dnešného stavu, ulovenie líšky v poľnom revíre bola taká udalosť ako dnes diviak. ◄ reagovať
kaso79, 29.6.2014 o 17:16 NO a počuli ste o najnovšej podpásovkovej aktivite? V záujme poskytnutia hniezd pre sovy údajne ochranári chcú zakázal lov krkavcovitých vtákov. Čiže obmedzenie lovu strák v dobe hniezdenia nestačí, ešte ju budeme chrániť nakoniec celoročne...Však to je na hlavu postavené. Keby ak ekonómovia sedeli ako píše Lysec v tých radách, tak síce dravce a krkavcovité pomáhajú s odpratávaním mysí a zdochlín, ale z bažanta zajaca je predsa aj ekonomický efekt váčší, ak už len toto ich zaujíma. Jaraboca zmizla. Bažant ako nepôvodný druh chcú zničiť, zajac nedožije koniec augusta každoročne. Ak na jar nepadnú, tak pri postrekoch alebo v tých suchách, čo na savanách vo forme okamžite podiskovaných a postriekaných strnísk sa objavia dva dni po žatve všetci padnú. ◄ reagovať
Lysec, 28.6.2014 o 18:40 Vynikajúce porovnanie ! Ja už roky upozorňujem na nízku biodiverzitu našej poľnej krajiny a bijem do ŠOP ,"vlkárov" a podobných, ako je napr. SOVS s tým, že toto je skutočný problém, a nie ich vymyslené problémy s lesným hospodárstvom a ochranou veľkých šeliem a dravcov a sov. Preto tvrdím , že problém sa nevyrieši, kým sa zo zákona neurčí max. výmera jednej poľnohospodárskej kultúry na najviac 5 ha (pri pohľade na rakúsku či nemeckú poľnú krajinu -tie poznám aj osobne- sa mi však aj to vidí príliš veľa). Bohužiaľ tento kryptokomunistický model poľnohospodárstva vyzerá v súčasnosti neotrasiteľný. Ak to nedostaneme príkazom (alebo ako podmienku pre dotácie) z EÚ ,tak sa s tým asi nepohne. Toto by si mali všímať páni a dámy z európskej komisie pre ŽP ,a nie len vlka ,rysa, medveďa ,orly,sokoly atď.. Čo však môžeme očakávať od eurokomisára pre ŽP , ktorý je ekonóm...?!To je obdobné ako náš "náčelník" elektrikár ... ◄ reagovať
sipik, 8.1.2014 o 10:38 Je to tak. U nás diviaky neboli veľmi dlhé roky a teraz sú ich plné kukurice. Odtade nemusia ani rypák vystrčiť, majú úkryt, potravu, okolo sú jarky s vodou... A ostávajú tu aj v zime, minulý týždeň u susedov jedného ulovili, stopy nachádzame aj my. V noci na posede počuť lomoz v rákose a bažanty splašene vyletujú. Diviaky majú hody, malá zver stráda. Srnčej strieľame každý rok viac ako zajacov (tých niekedy vôbec). Bažanty miznú, ale nevadí, veď z raticovej je viac diviny... Pernatá zver, ktorej sa u nás výborne darí má zakrivený zobák. Ak to takto bude pokračovať, vo veľmi blízkej dobe, možno už teraz, bude možné bažanty loviť len v bažantniciach. A nie len loviť, ale aj vidieť. Žiaľ. ◄ reagovať
goret, 8.1.2014 o 9:41 Ale trápi a nielen dole, ale aj hore, a riešenie hodné našej chamtivej súčasnosti som naznačil v otázke :( ◄ reagovať
admin, 8.1.2014 o 9:27 Presne to isté vidím i u nás. Pred cca 20 rokmi bolo u nás bažantov a zajacov na každom kroku. Teraz mám problém uvidieť jedného za rok! ◄ reagovať
kaso79, 8.1.2014 o 9:13 Goret, to uz sa deje v praxi len nie na papiery...odchyt zajacov sa nekona pre nizke stavy, v rozumne hospodariacich reviroch nasledne ani odlov nie je mozny. Zajac vymiera..a bazant taktiez. Odlovy tohto roku su pod 50% minuleho roku, a to nebol az taky zly rok z pohladu pocasia ako minuly. Ale nikoho to akosi netrapi...:( ◄ reagovať
goret, 8.1.2014 o 8:59 Otázka: ako veľmi by vás prekvapilo, ak by sa naše revíry s drobnou zverou šmahom pera zmenili na revíry so srnčou (a diviačou) zverou?? ◄ reagovať
veroslavorlovsky, 8.1.2014 o 8:04 noo kluci 40 let komunismu nadělalo svoje...majitélé pozemků hospodařit tak jak v rakousku či bavorsku nebudů...na půdě hospodaří stejní komanči jak před revoluců, enem sa přetransformovali na akciovky a smlouvy s vypovědníma lhůtama 7 let nové farmáře rodinného typu nepustí k půdě, aby se lány znovu nadrobili...takže změna možná za let -((( ◄ reagovať
reklama
Užívaním portálu LovuZdar.sk užívateľ prehlasuje, že sa oboznámil s autorskými právami, podmienkami používania a všeobecnými pravidlami tohto portálu, plne rozumie ich obsahu, súhlasí s nimi, bude sa nimi riadiť a na znak súhlasu s ich obsahom sa zaväzuje ich dodržiavať pri užívaní portálu www.lovuzdar.sk a využívaní jeho služieb.
Admin nezodpovedá za obsah pridaný návštevníkmi LovuZdar.sk
Admin si vyhradzuje právo vymazať akýkoľvek obsah pridaný návštevníkmi portálu ak tak uzná za vhodné.
