Vypočul som si prednášku p. Baláža a s nemým úžasom som počúval tie jeho protirečenia o zarastených stromoch s vetvami až po zem a následným vysvetľovaním o ponechaní lesa na samo vývoj. Ľudia, ktorí žijú v regiónoch vysokohorských smrečín a nemusia to byť ani odborníci na les, vidia, čo sa deje s lesom. Žerie ho lykožrút. Lesy veľkoplošne vyschýnajú. A na miesto toho, aby sme tomu lesu pomohli , máme ho nechať úplne napospas osudu ?. Práve tie lesy, o ktoré sa teraz máme prestať starať a kde teraz žije hlucháň, sú všetko lesy vypestované ľudskou rukou. Práve tie lesy, ktoré hrdo p. Baláž prezentuje, ako vhodný biotop hlucháňa, vypestovali ľudia. Prečo si myslí, že teraz už ľudia takéto lesy vypestovať nedokážu ? Jeho jedine riešenie je nechať les na samo vývoj. Nechať les zožrať lykožrútom a nechať ho vyschnúť. Spôsobiť miliardovú hospodársku škodu , za ktorú nebude nikto niesť zodpovednosť. A keď to všetko vyschne, pod aké,, zavetvené“ vyschnuté smreky sa tie nebožiatka skryjú? Či sa zahrabú na 50 rokov do zeme a počkajú na ten úžasný biotop. Pán Baláž rozpráva o príkladoch Šumavy a Bavorského lesa, prečo si nejde po príklady do Ruska, Bieloruska a pod. Žeby preto, že by tie jeho scestné teórie boli vyvrátené. Tam totiž predátorov loviť neprestali, ako u nás. Pre lovcov z Ruska bol lov kožušinovej zveri základom obživy./Líšky , sobole , rosomáky, rysi, medveďe atď/. Nie je pravda , že predátorský tlak je hrozba pre dva jedince. Premnožení predátori –medvede, líšky, vlky krkavce atď- zdevastujú akúkoľvek základňu. Aj tú, ktorá sa z dôvodu tlaku predátora, ani nemá schopnosť sa vytvoriť. Ale pre tých, ktorí vysokohorský les poznajú iba s fotiek p. Baláža, sa tie jeho odborne výrazy- mortalita, nalita, extinčný dlh- počúvajú veľmi dobre. Ľudia, žijeme v 21 storočí a uvedomme si, že nič už nebude také, ako bolo predtým .Nebudú z nás pastieri, ani drotári. Pastviny zo 60 rokov, už dávno zmenili svoju podobu .Tak žijme rozumne s tým čo nám dnešná doba dáva, správajme sa inteligentne a šetrne. Ale nechať vymrieť 100 ročný les v nariadení,, bezzásahu“ nie je ani inteligentné, ani šetrné a už vôbec nie rozumné.
surzo ty si riadny tipek......ty by si najradsej asi vystrielal vsedko vtactvo na svete co?? ◄ reagovať
surzo, radšej nepíš nič, ako keď máš napísať takúto blbosť ◄ reagovať
Myslím že lov na tieto kurovité vtáky nezakázali preto že by sa ich rapídny pokles znížil práve odstrelom. Kto sa venuje a chodí za Hlucháňom a Holniakom dobre vie že to neni ako loviť bažanty či sluky. Nie je medzi nami zase toľko takých poľovníkov, že by sme sa museli obávať vytrieľaniu týchto vtákov. Ak Hlucháň a Holniak niekedy vyhynie, určite to nebude kôli lovu. Verme preto, a urobme všetko preto na svete aby nielen tieto dva vzácne vtáky ale aj ostné ohrozené živočíchy zotrvali v našej prírode čo najdlhšie. ◄ reagovať
hluchane by sa bodla mna mali na slovensku strielat a polovat sa na ne...fsak je to to iste ako bazant jarabica a prepelica....komu to vadi...obicajne sliepky..aspon niake krydileka by snich pecene boli...no nie..... ◄ reagovať
drop na slovensku asi vyhinie.... ◄ reagovať
ja som cital rozjímanie z hlucháňmi od m. sanigu je to dobre...odporucam vsedkym... ◄ reagovať
Ja osobne sa dosť intenzívne venujem ochrane Hlucháňov a Holniakov. V čom vidím problém je toto: Imisie, Ťažba v lokalitách výskytu počas hniezdenia, Nadmerné vyrušovanie turistami, Silný tlak predátorov, Zmeny v biotope - Globálne otepľovanie. Keď sa všetky tieto faktory spoja, tak naozaj tieto vtáky nemajú šancu prežiť. Situáciu ohľadom tlaku predátorov riešim počas celého roka. Rok čo rok znižujem stavy líšok, kún, diviakov.... A možno by Ste sa divili, ale aj keď veľmi málo predsa to pomohlo. Zaregistroval som to hlavne u Holniakov. Tohoto roku som ich videl očosi viac ako minulé roky. Keby sa o túto problematiku zaujímalo toľko ľudí ako sa zaujíma o zver Jeleniu, srnčiu.... Myslím že situácia by vyzerala inak. Odporúčam každému aby si prečítal knihy ako Tetrov rytier slovenkých hôľ ( autor A. Trnka) a Hlucháne moja láska ( autor M. Saniga) samozrejme aj ostátné články od autorov Mičura.... Sám som tieto knihy x krát prečítal. Je to škoda že je medzi nami veľmi málo ľudí ktorý sa o túto problematiku zaujímajú. ◄ reagovať
tk tk tk tk tk tk tktktktkttktktk glop sesseeseeseššessešš ◄ reagovať
no hlavne miznu znasich lesov preto lebo lesi vysichaju a tak ich biotopy na slovensku miznu...este k tomu výruba lesnych porastov ◄ reagovať
ADAM52 holniaky a hlucháne sú celoročne chránené pritom hluchán má sp.100 000sk a holniak má sp. 70 000 . A pre ochrancov sú výhodnejšie dravce a verejnosť má dravce tiež radšej , súhlasím s vami !!!!!!!!!!! ◄ reagovať
mozu to byt aj choroby, dlhorocne oslabovanie genofondu lovom najsilnejsich kohutov...ako je to vlastne teraz?smie sa lovit alebo je celorocne hajeny?taktiez je zaujimave ze na orave holniacikov ubuda a na polskej strane s tym ziadny problem nemaju.co moze byt pricinou tohto stavu? ◄ reagovať
presne tak zaujimaju ich len dravce,pritom ich stavy su velmi dobre,ale co take vtaky ako su hluchane jarabice atd.dropa riesi chavko(sovs) spravil o tom aj nejaky tusim film ci co.tiez si myslim ze v predaooch inu nevidim ani ja je tam ovela viac inych a dolezitejsich faktorov. ◄ reagovať
milank takmer vo vsetkom s tebou suhlasim,akurat krkavec sa nesmie strielat,pokial viem. u nas boli hluchane ,lenze toho roku v tej casti reviru nastupuje tazba,lebo takmer vsetok smrek vo vyske 1 000m vysycha. uvidime ako sa s tym hluchan vyrovna. ochranarov zaujimaju len dravce. ◄ reagovať
súhlasim s tebou média vtáky moc nebavia ◄ reagovať
vedia.aj drop sa riesi...len o tom nik nevie lebo sa to nemedializuje ako selmy.v znizovani poctu predatorov by som riesenie nevidel. ◄ reagovať
keby aspoň ochranári o tetrovitích vtákoch niečo vedeli alebo ích aspoň videli . jediná možnosť je chrániť ich biotopy a prirodzené zdroje potrávi . a zníženie počtu predátorov lesných kúr ◄ reagovať
je to hlavne o ptrave a vhodnych zivotnych podmienkach...ak to nebude, nemusia byt ani kuny ani krkavce a pocetnost populacie bude stale klesat.len ake je populacne minimum?dokedy este budu schopni prezivat?lebo to naozaj vyzera ze uz len prezivaju...alebo dozivaju?len kto ti pojde past dobytok kamsi na hole?v ochrane starych porastov by sa to mozno dalo zvladnut ale s tym pasenim je to tazko. ◄ reagovať
Veľmi pekná téma Adam;-)
Príčin môže byť viac...jedna z ních je pravdepodobne aj tá,že sa zalesnili v niektorých revíroch vysokohorské lúky, na ktorých sa kedysi dávno pásol hovädzí dobytok alebo aj ovce.V truse tohoto dobytka nachádzal predovšetkým larvy a hmyz.Dnes sa už pasie na holiach čoraz menej a tak im tento zdroj obživy klesol.Za ďalšie sa zvýšil zber lesných plodov a to masívne!V nemalej miere aj turizmus.Pokiaľ chceme mať korisť musíme tlmiť aj jeho predátora.Tým najväčším sú kuny a krkavcovité vtáky.Krkavca najdeme všade.Je povolený lov,ale v akej miere sa využíva neviem,ale asi nie v takej miere,ako sme sa my poľovníci domáhali.Príčina úbytku môže byť aj nečakaná zmena počasia v čase hniezdenia,keďže hniezdia obidva druhy na zemi sneh môže zničiť celú znášku.Pokiaľ sa vyskytnú takéto situácie viac rokov po sebe môže nastať zlý stav.Nie som odborník toto je len môj postreh.Ale ako to riešiť?Ťažká otázka... ◄ reagovať
najvacsie potesenie je, ked takeho vtaka vidis vo volnej prirode... ◄ reagovať
Ja bi som najradšej choval keby sa dalo hokniakov a hlucháňov vo zverincov ale to bi sa asi nedalo, jediná možnosť je že sa prispôsobia ale bo sa ludia masovo začnú zaujmat lesné kúri a začnú chránit ich biotopy ◄ reagovať
len ako to riesit?starych pralesovitych porastov ubuda, horske luky ktore sa kedysi spasali zarastaju...mali by sa uchranit posledne zvysky a obnovit uz zabudnuty sposob vyuzivania...? ◄ reagovať
suhlasim s tebou.s holniakom mam jednu dobru skusenost...vichrica vylamala horu, urbar to tam velmi pekne vyriesil a teraz sa mi tam obcas podari dvihnut holniaka ktory sa v tych miestach nikdy nevyskytoval.ma tam vhodne podmienky, mladiny striedane s luckami, miestami vres, vlhcina.problem v ich ubytku je komplexny ale najpodstatnejsi bude ubytok vhodnych biotopov ako vravis flatretriver. ◄ reagovať
Príčinou úbytku týchto lesných kúr je podla mňa úbytok vhodných biotopov .ktorí my sú hlavne rašeliniská vrchoviská ,holne lúky a pasienky ,horské políčka s ovosom ,veľmi im ublížila intenzifikácia poľnohospodárstva ale aj zvýšená návštevnosť jeho biotopov a zber lesného ovocia a lesné hospodárstvo.v minulosti sa lovili iba kohúti v čase toku ,bohužiaľ holniakov je na slovensku menej ako 1100 a hlucháňov 1600 . ◄ reagovať
Užívaním portálu LovuZdar.sk užívateľ prehlasuje, že sa oboznámil s autorskými právami, podmienkami používania a všeobecnými pravidlami tohto portálu, plne rozumie ich obsahu, súhlasí s nimi, bude sa nimi riadiť a na znak súhlasu s ich obsahom sa zaväzuje ich dodržiavať pri užívaní portálu www.lovuzdar.sk a využívaní jeho služieb.
Admin nezodpovedá za obsah pridaný návštevníkmi LovuZdar.sk
Admin si vyhradzuje právo vymazať akýkoľvek obsah pridaný návštevníkmi portálu ak tak uzná za vhodné.