dnes je nedeľa, 22. december 2024, meniny má Adela, spln: 15. december 2024, dnes východ slnka: 07:40, dnes západ slnka: 15:50

fotografie videá diskusia nové diskusie posledné diskutované najsledovanejšie diskusie najlepšie diskusie poľovníctvo zhody, trofeje a úlovky zbrane strelivo poľovné psy poľovnícke združenia starostlivosť o zver puškohľady, montáže ďalekohľady optika, kolimátory, nočné videnie poľovnícke oblečenie poľovnícka obuv poľovnícky výstroj foto, fotografovanie video, kamerovanie fotopasce poľovnícke stavby stretnutia a akcie legislatíva, právna poradňa veterinárna poradňa tlač, televízia a literatúra lovuzdar.sk voľná diskusia články príbehy

inzercia, bazár ponuka poľovačiek eshop firmy a eshopy DOPYT

poľovnícke podujatia právna poradňa chovateľské stanice recepty z diviny poľovnícke združenia zoznamka

oznamy portálu na stiahnutie

partneri portálu všeobecné pravidlá autorské práva kontakt

náš tip

www.LUK.sk

1. Špecializovaný lukostrelecký obchod - luky, kuše, kladkové luky, príslušenstvo s odborným poradenstvom.
Bratislavský kraj, Viničné

chovateľská stanica

Chovateľská stanica z Vančáku

Chovatelská stanice "z Vančáku" byla založena v roce 2010 a zabývá se chovem hannoverského barváře a švyckého honiče.
Vysočina kraj, Měřín

Malý slovenský kopov - diskusia

autor:

stefa

pridané: 3.4.2012 7:04

Pre tych ktori o tom este nevedia prikladam zamer vyboru klubu chovatelov slovenskeho kopova alebo je to len zamer predsedu? chce presadit chovanie noveho plemena a tym odstavit nasho slovenskeho kopova...Co na to hovorite, dlhorocni chovatelia??

Chovateľský zámer

Chovateľským zámerom je vytvoriť novú formu plemena psa zodpovedajúcu a čo najviac sa približujúcu požiadavkám výkonu práva poľovníctva v súčasnej dobe - menšia rozloha poľovných revírov, platná legislatíva, charakter a štýl poľovania, prevaha poľovnej zveri - s ohľadom na potreby jeho výživy, starostlivosti, umiestnenia a prepravy.

Uvedeným požiadavkám sa najviac približuje nízkonohé plemeno duriča menšej, strednej až malej veľkosti typu slovenského kopova – tzv. malý slovenský kopov. Ide o plemeno nenáročné na priestor a výživu (vhodný aj pre poľovníkov bývajúcich v meste, minimálne nároky na prepravu autom),pomerne ľahko manipulovateľné s ohľadom na veľkosť (transport na posed), odolné, bez významnejších zdravotných problémov (najmä dedičné ochorenia). Vzhľadom na predpokladané uplatnenie v praxi by mohol vykonávať skúšky a nadobudnúť poľovnú upotrebiteľnosť ako slovenský kopov (SD, PF,LS,FSMP,FD,ŠSSK).

Vzorovým východzím plemenom je slovenský kopov vzhľadom na svoj pôvod, so zreteľom na žiaduce povahové a exteriérové vlastnosti. Svoje vynikajúce povahové vlastnosti preukazuje slovenský kopov už celé desaťročia, minimálne od čias jeho čistokrvného chovu a uznania FCI (1963). Medzi výrazné pozitíva patrí jeho temperament, často krát až neúnavná chuť do práce, ochota a záujem sledovať stopu zveri (nepofarbená aj pofarbená), hlasitosť na stope a jedinečná odvaha. Tieto povahové črty sú neustále žiadané, v chove upevňované a selektované. Avšak s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, týkajúce sa výkonu práva poľovníctva a súčasne platnej legislatívy, môžu byť práve niektoré z jeho povahových vlastností obmedzujúcim a limitujúcim faktorom pre využitie kopova v mnohých revíroch a oblastiach Slovenska. V praxi to znamená, že došlo ku rozdeleniu veľkého počtu pôvodne rozlohovo veľkých revírov na niekoľko menších a tento trend bude mať v blízkej budúcnosti (uzatváranie nových nájomných zmlúv, zmeny hraníc poľovných revírov s ohľadom na finančnú situáciu) znova stúpajúcu tendenciu, pričom v mnohých sa dnes aj pri výskyte diviačej zveri upustilo od poľovania formou spoločných poľovačiek s použitím u nás sa vyskytujúcich plemien duričov (slovenský kopov, štajerský durič)- prevláda individuálny spôsob poľovania. A práve aj v takýchto revíroch by našla praktické uplatnenie nová forma národného nízkonohého plemena duriča pri zachovaní si uvedených žiaducich povahových čŕt slovenského kopova. Jedným z podstatných rozdielov práce takéhoto typu duriča by bol jeho menší „akčný rádius“ pri durení, ktorý je často príčinou straty a zabehnutia slovenského kopova – ide síce o pomalšie, ale pritom vytrvalé, systematické a hlasité durenie. Plemeno by našlo uplatnenie aj pri dohľadávkach postrieľanej najmä raticovej zveri, tak ako to v praxi dokazuje aj mnoho slovenských kopovov pri individuálnom spôsobe poľovania.

Exteriérové vlastnosti:

Výška - v rozpätí 35 – 43 cm ( sučka 35 – 39 cm, pes 38 – 43 cm)

Telesný formát – ako slovenský kopov, v zmenšenej podobe , hmotnosť prispôsobená výške a dĺžke rámca. Jednoznačne obdĺžnikový rámec , dĺžka presahuje 20 % výšky jedinca v kohútiku.

Srsť – typ a štruktúra slovenského kopova

Hlava, uši a chvost – ako slovenský kopov, ucho možno trošku dlhšie a nižšie nasadené ako u kopova (elegantnejšia „ušatejšia“ hlava)

Farba – čierna s presne ohraničenými hnedými znakmi na tele (rozloženie ako u kopova), prípustné biele znaky na hrudi a končatinách (prípadne úzka biela lysinka na hlave ?), kedy na končatinách medzi bielou a čiernou srsťou musí byť srsť hnedej farby (dedičstvo po starých kopovoch, vyskytujúce sa aj v súčasnosti)

- hnedá farba – od svetlohnedej až po gaštanovohnedú

- správna pigmentácia nosa a pazúrov (čierne)

Končatiny – rovné, správne zauhlené, umožňujúce psovi priestranný a vytrvalý pohyb

- chyba – vybočené lakte a labky, zbiehavý postoj zadných končatín

- povinné vyšetrenie na dysplaziu bedrových kĺbov

Oko – tmavohnedej príp. hnedej farby

Chrup – plnochrupý, nožnicový zhryz

Povahové vlastnosti:

- stredne temperamentné plemeno s dobrou ovládateľnosťou, dobrým kontaktom na majiteľa, s vyrovnanou povahou bez známok agresivity voči okoliu, bez známok bojazlivosti

- pri práci vytrvalý, samostatne pracujúci s hľadaním (pri durení) na kratšiu až strednú vzdialenosť (cca 300 – 400 m ) s vynikajúcim čuchom a orientáciou v teréne

- hlasitý (voľný hlas) na teplej stope a pri kontakte so zverou – tzv. hlásič

- mimoriadna odvaha pri kontakte so zverou (najmä diviačia a škodná zver)

Chovateľský cieľ:

Východzími plemenami, použitými pri vytvorení novej formy národného nízkonohého plemena duriča sú slovenský kopov a hladkosrstý jazvečík štandardnej veľkosti čiernohnedej farby. Jedince obidvoch plemien, ako aj ich medziplemenné krížence sú do chovu vyberané na základe prísnych kritérií, zohľadňujúcich vopred určené povahové a exteriérové charakteristiky plemena malý slovenský kopov. Podiel genetických informácií by mal byť v pomere 70:30 resp. 80:20 (slovenský kopov : jazvečík). Pri chove sa vedie presná evidencia dospelých jedincov uplatnených v chove, ako aj odchovaných šteniat, vrátane vystavenia preukazov o pôvode od prvej generácie chovu nového plemena.

Zámerom chovateľskej práce nie je vytvorenie úplne nového (geneticky neustáleného) plemena, získaného krížením rôznych plemien, ale určitým spôsobom „upravenie a prispôsobenie“ nášho národného plemena aj na zmenené podmienky poľovníckej praxe s jasne definovanou a ustálenou genetickou výbavou. Jeho použitie by malo byť orientované v poľovných revíroch menších výmer (srnča oblasť) na rovinách až pahorkatinách kde sa v poslednom čase vo vyššom množstve vyskytuje a sústreďuje diviačia zver. Zámerom nie je umelo vytvárať konkurenciu slovenskému kopovovi, ktorý jednoznačne svojim použitím dominuje resp. je určený do náročných podmienok horských revírov.

Úsilie nesmeruje k vytvoreniu „ideálneho“ plemena, ktoré neexistuje, ale plemena, ktoré by poľovníkom poskytlo možnosť čo najširšieho a pomerne všestranného praktického využitia pri spôsobe poľovania v našich podmienkach a získalo si tak (hlavne svojimi vlastnosťami) miesto medzi nespočetným množstvom doteraz medzinárodne uznaných plemien psov.

Cieľom je preukázať širokej kynologickej verejnosti, že aj v dnešnej dobe sa dajú mnohé už uznané čistokrvné plemená psov určitým spôsobom „prispôsobiť okolnostiam dnešnej doby“, čím môže celkom opodstatnene vzniknúť „nové plemeno“ s možnosťou medzinárodného uznania FCI a jeho následným etablovaním sa v plejáde už existujúcich plemien.

Cesta k tomuto cieľu nie je jednoduchá ale kľukatá, niekedy je plná prekvapení, stojí veľa úsilia a námahy, vedomostí, materiálnych a finančných prostriedkov a musí byť spojená so zanietenými ľuďmi, ktorí sa pri prvých známkach neúspechu nedajú odradiť ale majú jasnú predstavu o výsledku takejto práce.

počet zobrazení: 36 048
počet hlasov: 4

okruh tém: poľovné psy

Aký je dôvod vášho označenia za nevhodný?

najlepšia odpoveď

jaroslavdudik, 30.9.2013 o 22:51

Chcel by som tiež pridať jednu myšlienku do diskusie na tému "malý slovenský kopov", alebo "Tatanský durič". Myslím, že myšlienka šlachtenia nového plemena nie je zlá. Podľa mňa je práve naopak veľmi dobrá. Treba šľachtiť to čo je potrebné a to čo v poľovníckej praxi chýba. Na Slovensku podľa mňa chýba dôrazný durič, ktorý však pracuje s vodičom, durič nie veľkých rozmerov, čiže pes "spratný", teda zjavne ľahší ako dnešný slovenský kopov. Zjavne táto myšlienka, aspoň tak som ju pochopil zo zámeru, ktorý je prezentovaný vedením slovenskej poľovníckej kynológie, viedla k povoleniu tohto nového experimentu. Prvého slovenského kopova som si kúpil v roku 1984. Mal som v rukách niekoľko kopovov, z toho dvoch chvných psov a niekoľko dobrých sučiek, z ktorých dve boli chovné. Mal som tú česť vyhrať aj MAR. Napriek tomu si nemyslím, že všetci budú so mnou súhlasiť. No i tak mi ťažko niekto vyvráti názor a ten som presadzoval i vtedy keď som bol tajomníkom KCHSK, že už od rokov 1990 a ďalej chováme čosi iné ako slovenského kopova podľa štandardu. Dajme dnes kopova na váhu a zmerajme ho a zistím, že ide o akési iné plemeno. Možno raz prídu kynológovia spoza hraníc na to, že stačí doviesť veľa jedincov zo Slovenska, dôkladne ich zmerať, zvážiť, spísať podľa nameraných hodnôt nový štandard a môžu od FCI žiadať schválenie nového plemena. Môžeme ho nazvať polsky gonči alebo hocako inak. Ak dnešné suky spĺňajú váhovú hranicu 20 kg /podľa mňa je to horná medza pre psa/, tak kde sme so štandardom. Už v 90-tých rokoch a ešte dlho pred tým a až do dnešných dní sa do chovu púšťajú vysoké a ťažké psy a suky. To po stránke exteriéru. A po stránke pracovnej sa do chovu preferujú až fanatické diviačiare. Potom sa nedá čudovať, že pes v revíri dobre zazverenom diviakmi robí ako had. Majiteľ dobre že nelieta o radosti a všetci poľovníci sú nadšení. Ak však taký psík príde do slabo zazvereného revíru, ráno ho pustíte a do večera neviete kde je. On samozrejme je pri diviakoch, len mu dlho trvalo kým ich najde a dlho mu trvá kým sa vráti ku gazdovi. Môžete mi veriť, že som neraz hromžil na ľudí usmerňujúcich týmto smerom chov. Mal som na to dosť času, kým som čakal psa pri ohníku skrčený ako žaludský túz a čakal kedy sa vráti, či o 20,00 alebo až o 24,00. Pritom ostatní účastníci spoločnej poľovačky už boli po guláši šťastne pri svojich rodinách. Sám sa sebe divím prečo som tomuto plemenu verný už skoro 30 rokov. Určite však pre tie pekné zážitky. Dnes je to s GPS obojkami jednoduchšie. Ale aby som sa vrátil k Tatranskému duričovi a zároveň ku Slovenskému kopovovi. Možno by vôbec nebol treba przniť kopova inými plemenami a vyrábať existujúceho AJD. Možno by stačilo, aby sa KCHSK vrátil ku štandardu SK, aby pes mal 46cm, sučka 43cm a najtažší pes nepresiahol 20 kg. A zároveň vyberať do chovu dôrazné a odvážne psy, ktoré pracujú spolu s vodičom v okruhu 2-3 km. Tým by sme splnili aj stanovy KCHSK, hovoriace, že klub sa stará o zachovanie dobrých vlastností kopova a o zachovanie jeho exteriéru. /Čosi o tých stanovách viem, sám som ich písal./ V tom prípde by výbor KCHSK nemusel pretriasať problém šlachtenia nového plemena, to mu skutočne stanovy neukladajú, práve naopak. Len sa divím, že generalite slovenskej poľovníckej kynológie je osud slovenského kopova fuk. Z toho mám skutočne hrôzu. S pozdravom Jaroslav Dudík

dať hlas príspevku | počet hlasov: 37