Malý slovenský kopov - diskusia

Pre tych ktori o tom este nevedia prikladam zamer vyboru klubu chovatelov slovenskeho kopova alebo je to len zamer predsedu? chce presadit chovanie noveho plemena a tym odstavit nasho slovenskeho kopova...Co na to hovorite, dlhorocni chovatelia??



Chovateľský zámer

Chovateľským zámerom je vytvoriť novú formu plemena psa zodpovedajúcu a čo najviac sa približujúcu požiadavkám výkonu práva poľovníctva v súčasnej dobe - menšia rozloha poľovných revírov, platná legislatíva, charakter a štýl poľovania, prevaha poľovnej zveri - s ohľadom na potreby jeho výživy, starostlivosti, umiestnenia a prepravy.

Uvedeným požiadavkám sa najviac približuje nízkonohé plemeno duriča menšej, strednej až malej veľkosti typu slovenského kopova – tzv. malý slovenský kopov. Ide o plemeno nenáročné na priestor a výživu (vhodný aj pre poľovníkov bývajúcich v meste, minimálne nároky na prepravu autom),pomerne ľahko manipulovateľné s ohľadom na veľkosť (transport na posed), odolné, bez významnejších zdravotných problémov (najmä dedičné ochorenia). Vzhľadom na predpokladané uplatnenie v praxi by mohol vykonávať skúšky a nadobudnúť poľovnú upotrebiteľnosť ako slovenský kopov (SD, PF,LS,FSMP,FD,ŠSSK).

Vzorovým východzím plemenom je slovenský kopov vzhľadom na svoj pôvod, so zreteľom na žiaduce povahové a exteriérové vlastnosti. Svoje vynikajúce povahové vlastnosti preukazuje slovenský kopov už celé desaťročia, minimálne od čias jeho čistokrvného chovu a uznania FCI (1963). Medzi výrazné pozitíva patrí jeho temperament, často krát až neúnavná chuť do práce, ochota a záujem sledovať stopu zveri (nepofarbená aj pofarbená), hlasitosť na stope a jedinečná odvaha. Tieto povahové črty sú neustále žiadané, v chove upevňované a selektované. Avšak s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, týkajúce sa výkonu práva poľovníctva a súčasne platnej legislatívy, môžu byť práve niektoré z jeho povahových vlastností obmedzujúcim a limitujúcim faktorom pre využitie kopova v mnohých revíroch a oblastiach Slovenska. V praxi to znamená, že došlo ku rozdeleniu veľkého počtu pôvodne rozlohovo veľkých revírov na niekoľko menších a tento trend bude mať v blízkej budúcnosti (uzatváranie nových nájomných zmlúv, zmeny hraníc poľovných revírov s ohľadom na finančnú situáciu) znova stúpajúcu tendenciu, pričom v mnohých sa dnes aj pri výskyte diviačej zveri upustilo od poľovania formou spoločných poľovačiek s použitím u nás sa vyskytujúcich plemien duričov (slovenský kopov, štajerský durič)- prevláda individuálny spôsob poľovania. A práve aj v takýchto revíroch by našla praktické uplatnenie nová forma národného nízkonohého plemena duriča pri zachovaní si uvedených žiaducich povahových čŕt slovenského kopova. Jedným z podstatných rozdielov práce takéhoto typu duriča by bol jeho menší „akčný rádius“ pri durení, ktorý je často príčinou straty a zabehnutia slovenského kopova – ide síce o pomalšie, ale pritom vytrvalé, systematické a hlasité durenie. Plemeno by našlo uplatnenie aj pri dohľadávkach postrieľanej najmä raticovej zveri, tak ako to v praxi dokazuje aj mnoho slovenských kopovov pri individuálnom spôsobe poľovania.



Exteriérové vlastnosti:

Výška - v rozpätí 35 – 43 cm ( sučka 35 – 39 cm, pes 38 – 43 cm)

Telesný formát – ako slovenský kopov, v zmenšenej podobe , hmotnosť prispôsobená výške a dĺžke rámca. Jednoznačne obdĺžnikový rámec , dĺžka presahuje 20 % výšky jedinca v kohútiku.

Srsť – typ a štruktúra slovenského kopova

Hlava, uši a chvost – ako slovenský kopov, ucho možno trošku dlhšie a nižšie nasadené ako u kopova (elegantnejšia „ušatejšia“ hlava)

Farba – čierna s presne ohraničenými hnedými znakmi na tele (rozloženie ako u kopova), prípustné biele znaky na hrudi a končatinách (prípadne úzka biela lysinka na hlave ?), kedy na končatinách medzi bielou a čiernou srsťou musí byť srsť hnedej farby (dedičstvo po starých kopovoch, vyskytujúce sa aj v súčasnosti)

- hnedá farba – od svetlohnedej až po gaštanovohnedú

- správna pigmentácia nosa a pazúrov (čierne)

Končatiny – rovné, správne zauhlené, umožňujúce psovi priestranný a vytrvalý pohyb

- chyba – vybočené lakte a labky, zbiehavý postoj zadných končatín

- povinné vyšetrenie na dysplaziu bedrových kĺbov

Oko – tmavohnedej príp. hnedej farby

Chrup – plnochrupý, nožnicový zhryz

Povahové vlastnosti:

- stredne temperamentné plemeno s dobrou ovládateľnosťou, dobrým kontaktom na majiteľa, s vyrovnanou povahou bez známok agresivity voči okoliu, bez známok bojazlivosti

- pri práci vytrvalý, samostatne pracujúci s hľadaním (pri durení) na kratšiu až strednú vzdialenosť (cca 300 – 400 m ) s vynikajúcim čuchom a orientáciou v teréne

- hlasitý (voľný hlas) na teplej stope a pri kontakte so zverou – tzv. hlásič

- mimoriadna odvaha pri kontakte so zverou (najmä diviačia a škodná zver)

Chovateľský cieľ:

Východzími plemenami, použitými pri vytvorení novej formy národného nízkonohého plemena duriča sú slovenský kopov a hladkosrstý jazvečík štandardnej veľkosti čiernohnedej farby. Jedince obidvoch plemien, ako aj ich medziplemenné krížence sú do chovu vyberané na základe prísnych kritérií, zohľadňujúcich vopred určené povahové a exteriérové charakteristiky plemena malý slovenský kopov. Podiel genetických informácií by mal byť v pomere 70:30 resp. 80:20 (slovenský kopov : jazvečík). Pri chove sa vedie presná evidencia dospelých jedincov uplatnených v chove, ako aj odchovaných šteniat, vrátane vystavenia preukazov o pôvode od prvej generácie chovu nového plemena.

Zámerom chovateľskej práce nie je vytvorenie úplne nového (geneticky neustáleného) plemena, získaného krížením rôznych plemien, ale určitým spôsobom „upravenie a prispôsobenie“ nášho národného plemena aj na zmenené podmienky poľovníckej praxe s jasne definovanou a ustálenou genetickou výbavou. Jeho použitie by malo byť orientované v poľovných revíroch menších výmer (srnča oblasť) na rovinách až pahorkatinách kde sa v poslednom čase vo vyššom množstve vyskytuje a sústreďuje diviačia zver. Zámerom nie je umelo vytvárať konkurenciu slovenskému kopovovi, ktorý jednoznačne svojim použitím dominuje resp. je určený do náročných podmienok horských revírov.

Úsilie nesmeruje k vytvoreniu „ideálneho“ plemena, ktoré neexistuje, ale plemena, ktoré by poľovníkom poskytlo možnosť čo najširšieho a pomerne všestranného praktického využitia pri spôsobe poľovania v našich podmienkach a získalo si tak (hlavne svojimi vlastnosťami) miesto medzi nespočetným množstvom doteraz medzinárodne uznaných plemien psov.

Cieľom je preukázať širokej kynologickej verejnosti, že aj v dnešnej dobe sa dajú mnohé už uznané čistokrvné plemená psov určitým spôsobom „prispôsobiť okolnostiam dnešnej doby“, čím môže celkom opodstatnene vzniknúť „nové plemeno“ s možnosťou medzinárodného uznania FCI a jeho následným etablovaním sa v plejáde už existujúcich plemien.

Cesta k tomuto cieľu nie je jednoduchá ale kľukatá, niekedy je plná prekvapení, stojí veľa úsilia a námahy, vedomostí, materiálnych a finančných prostriedkov a musí byť spojená so zanietenými ľuďmi, ktorí sa pri prvých známkach neúspechu nedajú odradiť ale majú jasnú predstavu o výsledku takejto práce.