inzercia, bazár ponuka poľovačiek eshop firmy a eshopy DOPYT
poľovnícke podujatia právna poradňa chovateľské stanice recepty z diviny poľovnícke združenia zoznamka
oznamy portálu na stiahnutie
partneri portálu všeobecné pravidlá autorské práva kontakt
náš tip
Poľovníctvo TEREM
Banskobystrický kraj, Banská Bystrica
chovateľská stanica
Z Jahodníckych Hájov
Žilinský kraj, Martin
Prašivina u líšok - diskusia
jaroslav103Zdravím Vás. Chcel by som sa spýtať ako je to u vás s prašivinou líšok. U nás tohto roku sú už tri prašivé, doteraz som ešte prašivú líšku nevidel. Za socializmu počas intenzívneho lovu líšok vraj prašivina nebola. Alebo za to môžu teplé zimy v posledných štyroch rokoch?
počet hlasov: 0
Aký je dôvod vášho označenia za nevhodný?
komentáre
Stopinko, 22.12.2011 o 10:16 Aha ak som dobre pochopil tak ty mas z toho isteho zdroja tj Veterina v Brne uplne ine informacie ako som si precital ja. Daj sem zdroj kde je napisane ze, parazit prasiviny je cez zimu imobilny resp pri 0 teplotach , ze lisky v zime pocas parenia neprenasaju jedna na druhu prasivinu atd ... ziadam ta o dokaz, ze to tento institut uverejnil ! Ak ho sem nedas, tak len zavadzas vsetkych , ktori toto citaju, pises nepravdy, vymyslas si zdroje ktore by mali publikovat tieto informacie. Zatial, mi to vychadza ze su to len vyplody tvojej zoo neviem akej fantazie , dedukcie ala sherlock holmes. A aby som nezabudol, ako je to s tou teplotou lisok a parazitom ? ◄ reagovať
miso111, 22.12.2011 o 10:04 Kurňa, tak preto dnes ráno behali tie líšky ako pojašené a nemohol som ani jednu dostať na dostrel......boli NA SMRŤ vystresované! Tak odteraz už nebudem tak často pridávať fotky...líšky hromadne sprašivejú a v ľútych januárových mrazoch isto podochnú na zápal pľúc. Joži to keby som bol vedel skôr... :( ALe kde sa vzalo toľko zdravých po mojej vlaňajšej sezóne...to mi je záhada! Vlani som lovil takmer samé prašivé a toho roku iba 4. No museli byť vystresované lovom rok pred tým, inak mi to nevychádza...aj keď ich nikto pred tým toľko nelovil. Ja som intenzívne začal len vlani. A možno okolo Zvolena im ten stres robí dobre keď ich je toľko zdravých...no ale to už nechám na vysvetlenie "odborníkovi" na slovo vzatému! ◄ reagovať
orol, 22.12.2011 o 9:56 Admin. žiadam o vymazanie všetkých príspevkov osamelehovlka, ktoré sú účelové a sú len domienkami a špekuláciami viď napr. hneď prvý príspevok tejto témy. P.s- Je to od teba seriozne OV, že takto bez dôkazov podsúvaš verejnosti nepravdy a lži? ◄ reagovať
Osamelyvlk, 22.12.2011 o 9:55 Jelsovec, nie líška v bode B bude náchylnejšia na prašivinu, ale jej deti, vnúčatá, pravnúčatá,... Ale o tom čítaj v predošlom mojom príspevku! Stopinko: "Myslim, si, ze tento institut University of Veterinary and Pharmaceutical Sciences Brno vie o tom viac ako ty." A odkiaľ mám ja tieto vedomosti, čo myslíš? Z lesa v našom revíri, kam ma všetci vyháňate, určite nie? Tam to nie je napísané na žiadnom strome. Ani na posede. Iba ak by som si zobral notbook. Aj z tohto inštitútu. ◄ reagovať
Osamelyvlk, 22.12.2011 o 9:37 "Nehnevaj sa na mňa ale neviem pochopiť, ako tým že ulovím líšku som spôsobil že ostatné sú prašivé. Fakt nechápem súvislosť. A rád by som počul seriózne vysvetlenie, nie dohady." admin, necháp to tak, že zastrelíš líšku a hneď, v ten moment a na tom mieste a v blízkom okolí sprašivie pár líšok. Ja všetko seriózne vysvetľujem, ale veľa vecí sa nedá vysvetliť hneď a rukolapne. Mnoho si musíme domýšľať. Tak, ako nikto nevidel lásku, ale vidíme len jej prejavy, alebo príznaky. Tak si musíme, alebo iba môžeme, na základe príznakov, IBA predstavovať aj vplyv lovu na prašivinu. Žiaden vedec nepredloží priamy dôkaz tohto mechanizmu. Musíme len dedukovať. Takže je to vec zoopsychologického, neprirodzeného tlaku - v čase párenia, kvapkovania neloví líšku žiaden prirodzený predátor /vlk, rys, orol/. Dôkaz - ak líška kvapkuje, krv by priviedla vlka až ku spiacej líške, ľahko získanej večeri. Bola by to pre líšku samovražda. A od evolúcie, pána na obláčku - zákernosť. Ak toto pochopíme, potom pravda musí byť opačná - krv líšky MUSÍ odpudzovať vlka. Aby líška v pokoji spala, oddychovala, šantila s lišiakmi. Ale hlavne - aby v pokoji "pracovala" na výbere a zrení 5 vajíčok. Nie 15. Alebo - 6 až 15. A ďalších 51 dní na prenatálnom vývoji líščiat. Vtedy už nekvapkuje, ale v stope zanecháva pach "nejedlej" diviny. Tiež o ňu vlk nestojí. Ale o mladé, 1 ročné už áno. Neprirodzenosť od nás je to, že my líšky lovíme aj kvapkujúce, aj gravidné. Tým, že líška má strach, ak zastrelíš v jej blízkosti inú líšku, sa stáva znepokojenou, neistou. A to sa prenáša - biochemicky - na celú jej hormonálnu činnosť. Na zmenu reproduktívnej na stresovú. Obrazne to možno vyjadriť asi tak, že si zvyknutý piť čistú vodu, ale pod vplyvom negatívnych faktorov by si musel piť špinavú vodu - tiež je tam zmena biochémie. Ide teda o to - nekaliť vodu. Zmena biochémie škodí hlavne na imunitný systém budúceho potomstva - líščatá. Čiže - až potomstvo, uliahnuté v najbližšiu jar, je náchylné na prašivinu / a iné choroby/ pre oslabený imunitný systém. Čiže aj vakcinácia proti besnote besnotu nevyhubila. Veď sa ňou podáva iba drť vírusov besnoty, ktoré vyprovokujú organizmus líšky k výrobe protilátok proti vírusu besnoty. Vírus besnoty teda nie je zničený, je nezničiteľný. Vakcináciou sa iba posilní imunitný systém líšky proti nemu. Bludy trepe Edu, že besnota už na Slovensku nebude. Bude, len čo sa prestane vakcinovať, alebo ešte skôr - keď vírus zmutuje a vakcína nebude platná. Resp. organizmus líšky nebude vakcínou posilnený. Nebude posilnený proti novej mutácii vírusu besnoty. Asi ako keď niekto na vás vytiahne okrem pästí nečakane aj streľnú zbraň. Toto všetko si môžme iba predstaviť, pretože do tela líšky nevidíme. Môžme vídať len dôsledky takejto predstavivosti - besnotu, prašivinu, farebné mutácie, nadpočetné vrhy. Ak by sa to dialo bez nás, milióny rokov pred nami, potom by sa to dialo, hlavne tie farebné mutácie, už pred lovom líšky v dávnoveku. A dnes by sme vlastne ani nevedeli, ako vyzerá pôvodná líška. Neviem, či som to dostatočne vysvetlil, ale porozmýšľaj. Je v tom logika. ◄ reagovať
Jelsovec, 22.12.2011 o 9:05 zoopsychológiu??? :DDDDD čiže ja ak v bode A odlovím líšku, tak líška v bode B , bude náchylnejšia na prašivinu....hm...psychológ by sa fakt zišiel...:) inak, jaroslav vo svojej predposlednej vete v zadaní diskusie si naznačil hlavnú príčinu tohto stavu...aj ked samozrejme nedá sa povedať , že absolútne nebola, len to percento prípadov je vyššie a záchyt chorých jedincov vyšší. ◄ reagovať
Stopinko, 22.12.2011 o 8:53 Akoto ze sa odbornik ako ty sa nevyjadril k tomuto " Nejtěžší průběh má prašivina u lišek v zimním a jarním období a může vyvolávat značné hynutí za příznaků postižení kůže na velké části těla a úplného vyčerpání. V letním období příznaky ustupují, avšak zákožky se mohou stahovat na krytá místy těla (kožní záhyby na krku a končetinách), přežívat v latentním stadiu a opět vyvolávat onemocnění.Prašivina je vysoce kontagiózní a přenáší se všemi způsoby kontaktu, hlavně při kaňkování. " Myslim, si, ze tento institut University of Veterinary and Pharmaceutical Sciences Brno vie o tom viac ako ty. Takze , chlapi lisky lovit hlavne v obdobi parenia ! ◄ reagovať
Osamelyvlk, 22.12.2011 o 7:58 premvadasz, teraz to už sedí. Ale na mojom PC tam vidím stále dve rovnaké mm. My to už máme vysvetlené, ale ten, kto bude čítať mimo naše vysvetlenie, stále bude v dezinformácii, že sa jedná o milimetre. Ale my to už nechajme. admin, tu je potrebné vysvetlenie od odborníka na zoopsychológiu. Pretože ja som to už toľkokrát vysvetľoval, uvádzal príklady, že na to by sme si museli sadnúť aj s odborníkmi, špecialistami. Cez tento portál to už nejde. Skrátka - lov v čase párenia je zoopsychologicky a zootechnicky neprípustný. Asi ako u agrotechnikov žatva pšenice v čase sejby. Jedno žneme, po druhom si stúpame. To je moje presvedčenie a nikomu ho nevnucujem. ◄ reagovať
admin, 21.12.2011 o 21:09 Osamelyvlk za všetko môže lov líšok pred a počas párenia? Resp. ľahšia otázka, za čo nemôže lov líšok pred a počas párenia? Nepísali sme si náhodou že to nebudeš písať do každej témy ale iba tam kde to patrí? A ak to sem patrí, mal si v jednom príspevku napísať i prečo si to myslíš. Ale seriózny dôvod - vysvetlenie. Nie píšeš stále to isté dookola :( Nehnevaj sa na mňa ale neviem pochopiť, ako tým že ulovím líšku som spôsobil že ostatné sú prašivé. Fakt nechápem súvislosť. A rád by som počul seriózne vysvetlenie, nie dohady. Ďakujem. ◄ reagovať
rado100, 21.12.2011 o 19:29 Každému kto už videl svrab, je jasné že to je v mikrónoch ale komu dochádzajú argumenty začne sa hrať na slovíčka. ◄ reagovať
premvadasz, 21.12.2011 o 19:07 neviem kde mas problem ja ked si otvorim ten clanok tak tam mam prve m-ko s kvackou a druhe normalne m. ale to je uplne jedno proste ta dlzka by mala byt v mikrometroch:) ◄ reagovať
premvadasz, 21.12.2011 o 18:57 odkaz ja neviem nemam dovod ta balamutit ale to prve m s takou kvackou +m je mikrometer aspon podla mna:) a ked si to preratas na tej kalkulacke TAK TI VIJDE 500MIKROM. =0,5MM :) ◄ reagovať
Osamelyvlk, 21.12.2011 o 18:52 premvadasz, práve som si to overil u vysokoškoláka - je to milimeter, nie mikrometer. Ten sa píše tiež ako mm, ale prvé m je s takou kvačkou, pod písaným riadkom. Takže nebalamúť nás!!! ◄ reagovať
Stopinko, 21.12.2011 o 18:22 OV trepes ohladom teploty. Nakolko , parazit sa stava imobilny ak nema idealne podmienky na prezitie v pripade ze je MIMO hostitela. Pokial vieme, tak vnutorna telesna teplota lisky je v priemere 39st. Ako dobre vieme, ziadna ziva liska nema na koži telesnu teplotu 0st resp menej. Takze, ked to tak zhrnieme ako sa teda moze parazit prasiviny stat imobilny ak ma idealne podmienky na prezitie na tele hostitela? Alebo telesna teplota hostitela nema vplyv na parazita? Ako to vlastne je podla tvojej virtualnej teorie. Podla mna je liscia srst tak idealna na udrzanie telesnej teploty ,ze parazit si moze v klude chrumkat aj pri teplotach nizzsich ako je bod mrazu. Ak si uz niekedy mal moznost vidiet miesto kde lezala liska v snehu vedel by si aku tepelno izolacnu vlastnost ma liscia srst - zimna. Ak by tieto vlastnosti nemala , liske by unikalo telesne teplo a tam kde by lezala by bol roztopeny sneh. Takze tvoje virtualne teorie stoja za fajku močky ! Lebo to co tu ty vypisujes , tak by musel parazit prasiviny prezivat na povrchu srsti a nie na kozi hostitela, sudruh OV - HAJ ◄ reagovať
premvadasz, 21.12.2011 o 17:40 Stopino ta dlzka je tam spravne ! je tam totiz mikrometer nie milimeter!!!! Jozi prestuduj si znalosti ohladom dlzkovych velicin! ked takto studujes odbornu literaturu tak sa nemozme cudovat ze si pospel k tvojim nazorom:) ◄ reagovať
Stopinko, 21.12.2011 o 17:29 Malo tam byt 0,4mm. No hold to niekto zle napisal. Nieje kazdy neomylny ako TY. ◄ reagovať
Osamelyvlk, 21.12.2011 o 17:19 Stopinko, tak v tom odkaze je riadna ko.otina - zákožka svrabová má veľkosť 250 - 400 mm. Je to možné - 40 cm??? Niektorá líška ani toľko nemeria. Je to ako s tými vysušenými zajačími očnými šošovkami - tiež vraj vážia 400 gramov. Možno celá hlava zajaca nemá takú hmotnosť!!! rado100, palec hore. Tak by mal a bude jednať každý z doterajších 57 000 slovenských poľovníkov. Vladenko, ak sa stretne aj 50 prašivých líšok s 50 -timi zdravými za mrazu čo len -1°C, nenakazí sa ani jedna. Bezčlánkovce sú za mrazu imobilné. ◄ reagovať
Stopinko, 21.12.2011 o 14:08 Pre porovnanie - Klinické příznaky: první příznaky se objevují na hlavě, ušních boltcích a dále na řídce osrstěných částech těla, postupně se rozšiřuje na celé tělo. V důsledku silného svědění se zvěř škrábe a otírá o různé předměty, přičemž jsou poškozovány i krevní kapiláry. Hromadění lymfy, kožních šupin, srsti a nečistot tvoří mohutné strupové nálepy, které mohou být i prostoupeny krví a dosahovat značných rozměrů. Nejtěžší průběh má prašivina u lišek v zimním a jarním období a může vyvolávat značné hynutí za příznaků postižení kůže na velké části těla a úplného vyčerpání. V letním období příznaky ustupují, avšak zákožky se mohou stahovat na krytá místy těla (kožní záhyby na krku a končetinách), přežívat v latentním stadiu a opět vyvolávat onemocnění. Prašivina je vysoce kontagiózní a přenáší se všemi způsoby kontaktu, hlavně při kaňkování. Zákožky S. scabiei s se mohou přenášet i na člověka při manipulaci s těly lišek a vyvolávat svrabová onemocnění, lokalizující se většinou na rukách, ale i v obličeji, spojené se silným svědění zvláště v teple. K vyléčení u člověka dochází většinou spontánně v průběhu asi 3–4 týdnů. - zdroj - odkaz ◄ reagovať
rado100, 21.12.2011 o 14:02 Tento rok ani jedna prašivá, ale pred dvoma rokmi som strelil dve od vtedy nie. Asi ich v čase párenia nebudem loviť :) ◄ reagovať
Vladenko, 21.12.2011 o 12:19 miso111, boduješ, len im daj a hlavne teraz, nech sa tá prašivina naďalej rozmáha, ako nám tu jeden odborník, na všetky odvetvia poľovníctva tvrdí. Podstatné je, že skutočnosť je úplné iná ako vo virtuálnom revíri ◄ reagovať
Vladenko, 21.12.2011 o 12:16 a stále do kola, ako pokazená platňa, Osamelývlk, teda, ak strelím prašivú líšku v dobe párenia, teda v dobe keď je väčši pohyb líšok po lokalitách, viac sa ich stýka po kope, väčšia koncentrácia, ktorá spôsobuje, že od jednej líšky , dostane prašivinu aj kopu ostatných, to podľa Teba, spôsobuje rozmach prašiviny ? No to je zaujímavé, v roku 1995 sme v jednej lokalite u nás v revíri ulovili za december 15 líšok, z toho, bolo 11 kusov napadnutých prašivinou. podotýkam, bolo to v čase, keď som začal poľovať a boli sme aj s kamarátom, každý večer vonku, do vtedy sa tak intenzívnemu lovu líšok nik nevenoval, a zaujímavé bolo, že na rok sme nestrelili ani jednu líšku prašivú, tak sa zamýšľam, čím to asi bolo ◄ reagovať
Osamelyvlk, 21.12.2011 o 11:36 Presne naopak - zákožka svrabová, ktorá prašivinu spôsobuje, za mínusových teplôt, je imobilná. Líška preto revitalizuje, nie hynie. Ale aj za tým viďme oslabovanie imunitného systému lovom líšky v prvom polroku. Teda v čase párenia a pred ním. Hrubé marenie zootechnických noriem. ◄ reagovať
jaroslav103, 21.12.2011 o 11:19 Myslim ze za to mozu aj mierne zimy, predtym sa prasiva liska podchladila a uhynula skor ako teraz, takze bola kratsiu dobu prenasacom. Preto by ma zaujimal vyskyt prasiviny v chladnejsich oblastiach Slovenska ◄ reagovať
miso111, 21.12.2011 o 9:46 ...tým pádom konkrétne ja si musím sypať popol na hlavu, pretože výraznou mierou prispievam barbarským lovom k nekontrolovateľnému šíreniu tejto pliagy! Mea maxima culpa :( ◄ reagovať
Osamelyvlk, 21.12.2011 o 9:42 Za to môže lov líšok pred a počas párenia. Ale aj kamzíkov v rakúskych alpách. Tiež trpia prašivinou. Dokonca aj kozorožce. ◄ reagovať
reklama
Užívaním portálu LovuZdar.sk užívateľ prehlasuje, že sa oboznámil s autorskými právami, podmienkami používania a všeobecnými pravidlami tohto portálu, plne rozumie ich obsahu, súhlasí s nimi, bude sa nimi riadiť a na znak súhlasu s ich obsahom sa zaväzuje ich dodržiavať pri užívaní portálu www.lovuzdar.sk a využívaní jeho služieb.
Admin nezodpovedá za obsah pridaný návštevníkmi LovuZdar.sk
Admin si vyhradzuje právo vymazať akýkoľvek obsah pridaný návštevníkmi portálu ak tak uzná za vhodné.
