inzercia, bazár ponuka poľovačiek eshop firmy a eshopy DOPYT
poľovnícke podujatia právna poradňa chovateľské stanice recepty z diviny poľovnícke združenia zoznamka
oznamy portálu na stiahnutie
partneri portálu všeobecné pravidlá autorské práva kontakt
náš tip
www.LUK.sk
Bratislavský kraj, Viničné
chovateľská stanica
Chovná stanica Jelenia Obora
Žilinský kraj, Žaškov
Hniloba kopýt u muflónej zveri,,,, - diskusia
spidy5Zdravím,,,, tento rok sa v PZ strelili zatiaľ 2 kusy muflónej zveri,, boli to muflónčatá,, jedno nestíhalo za čriedou a tak bolo odlovené,, keď sme ho drali tak sme zistili že má úplne vypadané a rozštiepené kopýtka,, to isté len v menšej miere malo aj druhé muflónča /čertík/ ale na nom nebolo vidieť hendikep,,, chcem sa spýtať či aj vy máte podobné skúsenosti a ako sa dá proti tomu bojovať,, prípadne liečiť,,, za odpovede vopred ďakujem
počet hlasov: 0
Aký je dôvod vášho označenia za nevhodný?
komentáre
Osamelyvlk, 14.10.2011 o 16:18 Rád by som dodržiaval, ale nie som predsedom PZ a ani doterajší zákon to nedovoľuje. Takže zatiaľ, bohužiaľ, iba "vo svojom revíri". Členom VLKa nie som a p. Lukáča poznám iba z médií. ◄ reagovať
spidy5, 14.10.2011 o 16:06 pán Begala,, vidím v profile, že ste poľovník,, chcem sa spýtať či dodržiavate svoje zásady v praxi a aké máte výsledky,,,,, a ešte sa chcem spýtať či náhodou nieste členom Lesoochranárskeho zoskupenia VLK,,,, pretože by som potreboval kontakt na pána Lukáča ohľadom prednášky, ◄ reagovať
Osamelyvlk, 14.10.2011 o 14:32 Skúsim takto - lov je pre zver traumatizujúci. Na tom sa, dúfam, zhodneme. A kedy je pre zver výhodnejšie túto traumu načasovať - pred párením, alebo po ňom? ◄ reagovať
Osamelyvlk, 14.10.2011 o 13:53 rys2, zo zootechnického hľadiska je to ideálna doba lovu. Len nesmieme myslieť na dobu núdze. Podľa kondície zver nemôže byť v núdzi. Okrem hnačkujúcej. Ako na estónskej kamere. goret, to nie sú provokácie, ale evokácie - radiť sa s odborníkmi na chov zvierat a zveri. Študovať zootechnickú literatúru. Aj na Nete. Nech dá Boh silu študovať patričnú literatúru a ostatné relevantné zdroje profesionálnych vedomostí. ◄ reagovať
goret, 14.10.2011 o 12:27 chlapi, vážne, prajem vám, teda držím vám palce, nech aj vám dá Boh silu .. nereagovať na .. takéto provokácie ◄ reagovať
dede, 14.10.2011 o 12:16 Toto sa nedá čítať p. Begala... ani po požití silných energetických nápojov 52 a viac, resp po aplikácií silných opiátov... ◄ reagovať
rys2, 14.10.2011 o 12:09 Zabudol si na srnca I. VT, ktorého si ešte nedávno odporúčal loviť v zimných a jarných mesiacoch. ◄ reagovať
Osamelyvlk, 14.10.2011 o 11:57 Neloviť vôbec, to by nebolo potom poľovníctvo. Loviť po ruji, je predsa jasné - srnčia od 16.8. do padania parožia cca do 30.9. Holá do 30.11. Mláďatá a chorá zver až do jari. Never na zimu, ako na obdobie núdze. Vysoká a muflónia podobne. Diviačia - všetky pohlavné a vekové kategórie od 1.7. do 30.9. Kance a diviačatá od 1.1. do 30.9. Diviačatá a lanštiaky loviť po celý rok je veľkou chybou, populačnú explóziu lov nie tlmí, ale znásobuje. ◄ reagovať
spidy5, 14.10.2011 o 11:21 je mi jasné že tá prvá veta nebola myslená mne,,,,,,, osamelyvlk,,, Mohli by ste prosím určit doby lovu zveri podľa všetkých vašich kritérií,,, zaujímal by ma hlavne zver srnčia, vysoká, muflónia, a čierna zver vrátane holej zveri,,,,, viem že možno žiadam veľa ale chcem vedieť váš názor v tomto lebo čo čítam tak na všetky problémy máte jednu odpoveď a to neloviť pred rujou a počas ruje,,,, možno je váš názor neloviť vôbec, ale osobne neverím tomu, že keby sa vôbec nerobilo tak ovplyvnená príroda človekom by sa s tým dokázala vysporiadať,,, je ťažké predpokladať čo by nastalo,,, premnožená čierna zver by bol asi hneď prvý problém,,,, ◄ reagovať
Jelsovec, 14.10.2011 o 11:05 Bože daj mi silu, a jemu už konečne rozum... Spidy - na chovatelskej nemajú dôvod to riešiť, kedže posudzujú chovateľské hladisko, nie zdravotné. Pokiaľ bude papier od veterinára ...či nechať , či nenechať - to je otázka :) z ohľadom na zdravotný stav nenechať, s ohľadom na chovateľskú hodnotu - nechať...neporadil som ti :) samozrejme že choroba ovplyvnuje aj tvorbu trofeje... posunutie ruje môže byť, o tom sa nehádam, v obore to mohlo byť krížené hocičím a Palárikovo :)))))))))) no coment. ◄ reagovať
Osamelyvlk, 14.10.2011 o 10:54 Muflóny nebudú krívať, ak ich nebudeme tak chovať, ako napr. podľa jedného dokumentu Tisíc let české myslivosti, kde ich na zimu nielenže zatvárali do prezimovacích zverničiek, ale ešte aj do stodôl a obliekali im anoraky, aby, chúďatá, nepomrzli. Čo to robilo s gravidnými muflónicami a ich plodmi, si možno len domyslieť - tam je prvopočiatok vnímavosti na hnilobu. Čiže - je treba nechať muflóny aj v zime bez stresu. Verím v príklad z prírody. Chovatelia holubov vedia, že im holuby trpia najrôznejšími chorobami. Aj laik to pozná napr. na mestských holuboch. Ale na tom istom mieste, hlavne na vidieku, žijú aj hrdličky - chodia po tých istých miestach, ako choré holuby. A ony nechorľavejú. Prečo? Pretože žijú, ale hlavne sa rozmnožujú bezstresovým spôsobom - nikto ich nechytá do rúk, ako holuby, nezatvára, atď. Toto umožnime muflónom! Ale verím, že to vo voľných revíroch budeme tak robiť. A hniloba zanikne, aj keď sa budú pásť spolu s ovcami. ◄ reagovať
spidy5, 14.10.2011 o 10:47 dva vrhy v jednom roku od muflónky mi potvrdil jeden pán oborník avšak mi vypadlo meno,, bolo to v obore Palárikovo,,, osobne som nevidel že by ovca vrhla dva krát ale videl som malé muflónča v novembri/decembri pri spoločných poľovačkách na diviakov,,, Ešte jedna otázočka,, je takto infikovaný muflón dajme tomu dobre založený baran zrelý na vyradenie z chovu, ale ho treba nechať tak?? prípadne na chovateľskej prehliadke budú ako postupovať keby sa tam objaví chovný baran s týmto problémom dokumentovaným na fotografiách ◄ reagovať
Jelsovec, 14.10.2011 o 10:21 prostriedky sú, dajú sa vyrobiť vakcíny z autochónnych kmeňov pôvodcov, kedže sa líšia vzhľadom na lokalitu. Napr. na Novom zélande tak úspešne proti tejto chorobe bojujú. ale už ich vakcíny nie sú na 100% účinné u nás. len si neviem predstaviť ktoré PZ by to financovalo ◄ reagovať
binka, 14.10.2011 o 10:14 Očividně je to a hlvěn ještě bude velký problém. Vzhledem k tomu že se chov ovcí díky dotatčním titulům rozrůstá by jsme se časem mohli dostat až tam kam nechceme. Většina populace muflonů bude kulhat. Snad věda postoupí dál a vědci vymyslí postředky k likvidaci této nemoci. ◄ reagovať
Jelsovec, 14.10.2011 o 10:11 spidy - čo sa týka dvojnásobného vrhu u muflonov : - naše divožijúce prežúvavce sú monoetrické , tzn že sa u nich vyskytuje ruja jeden krát do roka. Pohlavný cyklus je primárne regulovaný hormónom melatonín, ktorého tvorba je závislá na dĺžke dňa. Gravidita muflónky trva 5,5 mesiaca, pokiaľ kojí ( 4-5 mesiacov ), tak jednoducho to časovo nevychádza, aby v jednom roku 2x rodila..Ak by aj hned pri pôrode o muflonča prišla ( cca apríl ) hormonálny stav nedovoľuje okamžitý nástup ruje ( aj tak fyziologicky trvá určitý čas, kým sa telo spamätá po pôrode ) a to ani z pohľadu samcov, u ktorých je produkcia testosterónu tiež nízka. To je napríklad dôvod, prečo sa u sŕn posúva uhniezdenie vajíčka v maternici a jeho ďalší vývoj na jeseň, pretože hormonálne riadenie je v tejto fáze roka nedostatočné a vnútorné orgány nie sú pripravené na materstvo. Preto sa mi zdá vrh 2 mládať počas kalendárneho roka u muflónov ako vysoko nepravdepodobný. Nepíšem že nemožný, pretože existujú hormonálne poruchy ( napr. hyperestrogenizmus ) kedy má samica vysokú hladinu estrogénov až do času , kým nedôjde k oplodneniu. ale či sa táto porucha vyskytuje aj u muflónov..... ◄ reagovať
Jelsovec, 14.10.2011 o 9:13 binka dobrý článok, aj ked s tou teplotu pod 10 stupnou sa asi sekli. Pri nízkych teplotách je pomnožovanie pôvodcu veľmi obtiažne, až zastavené.v zime je výskyt hniloby zriedkavý, skôr jar, jeseň... formalín a iné náplne do brodidiel fungujú len vtedy, pokiaľ zamedzíš reinfekcii , čiže ak zvieratá preženieš cez dezinfekčný brod a vrátiš ich naspäť do prostredia priaznivého pre vznik choroby ( vlhko, teplo, vys. hustota zvierat ) je to akokeby si nič neurobil... ◄ reagovať
binka, 14.10.2011 o 8:50 Osamelý vlk já bych byl třeba vybrán za chovný, hnačky nemám, kouření mě zatím nepoložilo, alkohol taky ne a kulky mám na pravém místě. Jinak k hnilobě něco málo ze Stráže myslivosti odkaz ◄ reagovať
goret, 14.10.2011 o 8:32 Mrlian, soráč, ale do tej kategórie sa zaraďuje každý sám na základe svojich príspevkov. Niekedy mám zo seba tento pocit aj ja, tzn. ja tam môžem zaradiť iba seba samého a nikoho iného. ◄ reagovať
Mrlian, 14.10.2011 o 8:27 o.k. Goret, máš pravdu. Ale vyprosím si aby si ma zaradil do kategórie poľovnícky truhlík :) ◄ reagovať
goret, 14.10.2011 o 8:17 Čoraz viac som presvedčený, že k tým raticiam sa skôr dozvieme niečo rozumné od chovateľov oviec, než od poľovníckych truhlíkov. (vysvetlenie pre bratov z ČR: mysliveckých pytlíkov). Páni, ste mimo tému, tu nie je súťaž o top poľovníckeho pytlíka, to musíte inam. ◄ reagovať
binka, 14.10.2011 o 8:12 Sparťani taky usmrcovali slabé jedince, resp. malé nevyzrálé děti. Škoda že u toho někde nezůstali, měli bychom tu klid. ◄ reagovať
Mrlian, 14.10.2011 o 8:06 Lov ale nie je najväčší a jediný zdroj stresu, hnačkoviny sme si už mnohokrát vysvetlili, neviem kto ešte podáva v zime pšenicu. Z škótskeho jeleňa neurobíš v II. filiálnej generácii karpatského jeleňa, lebo ide o trochu iný druh, ale krížením škótskeho jeleníka s wapiti by sa ti to mohlo podariť, ty náš Mičurin :) Áno ak samica niektorých druhov príde o celý vrh, napríklad ak jej mláďatá pomrznú, stane sa že bude gravidná aj viackrát do roka. ◄ reagovať
Osamelyvlk, 14.10.2011 o 8:01 dede, p. Hell si zakladal na odlove slabej zveri pred rujou, čo je hrubá chyba v zootechnike. Neviem, či to bolo u vás, kde dal vyloviť všetku zver, pretože bola, ako on vravieval - zhumpľovaná. Nakúpil kvalitnú zver, ale tá, po čase, sa mu tiež zhumpľovala. Vinu videl v poľovníkoch, že nedostatočne odlovujú slabú zver. V skutočnosti odlovovali, ale zároveň stresovali pred rujou aj silné kusy a tie potom, logicky, plodili oslabené potomstvo. Ja by som volil opačný postup - aj zo slabých kusov sa dá vypestovať silné potomstvo. A je to vedecky dokázané, keď na N. Zélande z najmenších škótskych jeleníkov už v druhej filiálnej generácii dosiahli mohutný typ karpatského jeleňa. A ako? 5 rokov tam na ne nepoľovali, nežili v ohradách a neprikrmovali obilninami. Skrátka - žili slobodne. To by som urobil s muflónmi. Aj s tými najslabšími. Príroda má tendenciu nápravy, ak sa odstránia stresové faktory. V tomto prípade sú to hnačkoviny, plot a guľovnica pred rujou. A bez šmirgľa a karí rohoží. Aj v bažinách. Tie sú, mimochodom, chránené pre vtáctvo. Jelsovec, ale to je "šepkanie poza chrbát". A to sa nesluší. Už aj preto, že tu nie sme len my traja. spidy5, je to pravda. Aj ovčiari umelo vyvolávajú ruju u oviec, aby vrhali jahňatá 2 krát do roka. Je to z komerčných dôvodov - kvôli odpredaju jahniat do Talianska nielen pred Veľkou nocou, ale aj pred Vianocami. V prírode sa však takáto dvojplodosť bežne vyskytuje u zveri, stresovanej celoročným lovom, napr. diviačej. ◄ reagovať
spidy5, 13.10.2011 o 15:41 tiež sa stáva že na spoločnej poľovačke v čriede niekoľko kusov sa nachádzajú aj muflónčatá max 2 mesiace staré,,, zisťoval som to u zakladateľa chovu muflónov v oblasti kde poľujem a ten mi povedal že silná ovca môže vrhnúť aj dva krát do roka,, ◄ reagovať
Jelsovec, 13.10.2011 o 9:12 presne jóži. ja mám vyasfaltované 4/5 revíru + kari rohože + šmirgel. Taktiež som zaviedol zvislé dopravné značenie - prikázaný smer jazdy, s úpravou , že šípka v modrom poli je ukončená tuľajkami, aby muflóny pochopili že je to pre nich. A čuduj sa svete, prechádzajú sa mi tam do kolečka, ako žiaci cez veľkú prestávku. S dedem xcem diskutovať cez správy preto, aby si nám svojimi " vysoko inteligentnými " poznámkami neznehodnotil cekú dišputu. Ešte máš niečo na srdci? ◄ reagovať
dede, 13.10.2011 o 6:31 p. Begala - najsôr ako predpokladáme o intrudukovaní muflónej zvere v danej časti sa prihliada na vhodné podmienky pre túto zver, napr. nie dlhé zimy s vysokým snehom-aby si barany nepodchladili vajcia,možnosť obrusovania ratíc, potom sa zradi obora vo vhodných podmienkach pre muflóniu zver kde sa okrem iného prihliada aj na túto možnosť obrusovania ratíc. Ak tomu neveríte môžete túto vec konzultovať hore s prof. Hellom ktorý v našom PZ bol nápomocný . ◄ reagovať
Osamelyvlk, 12.10.2011 o 19:48 Jelsovec, to máme vyasfaltovať časť voľného revíru, kde sa zdržiava muflónia? A čo, keď sa bude vyhýbať asfaltke? A obrusové plochy - zo šmirgeľpapiera? A prečo chceš viac informácií cez správu? Dede, aj my chceme cez toto vlákno. Nech viac vieme. ◄ reagovať
binka, 12.10.2011 o 16:22 Taky u nás máme od roku asi 1956 muflony. Dva roky zpátky jsem ulovil touhle dobou muflonku, která v sobě měla cca 25 cm dlouhé muflonče. Ptal jsem se jednoho zkušeného lesníka a ten tvrdil, že se to prostě stává. Měl jsem z toho nedobrý pocit, ale u muflonní zvěře člověk nepozná jestli je muflonka v začátku březosti. ◄ reagovať
Jelsovec, 12.10.2011 o 13:46 Bez ohladu na fantazmagórie nášho pseudoodborníka , infekčná hniloba paznechtov je bakteriálne ochorenie, pričom sa pri jeho vzniku môže významne podieľať nedostatočný obrus rohoviny paznechtov a prítomnosť veľkého počtu zvierat na tých istých stanovištiach. Ochorenie je veľmi rozšírené v populácii oviec, pričom pasienkový spôsob chovu napomáha prenosu aj na divožijúcu zver. Nie je to však jediný zdroj nákazy. Terapia má zmysel len u zvernicových chovov, kedy populáciu možno odchytiť a preliečiť každý jeden kus. U volne žijúcej zveri sa nevykonáva. V terapí sa používajú lokálne antibiotiká vo forme sprejov, prostriedky na vy sušovanie rohoviny a v konečnom dôsledku aj injekčné antibiotiká... Dôležitejšími opatreniami sú však preventívne opatrenia ako spevnenie plôch v mieste najčastejšieho výskytu zvierat a ich pravidelna dezinfekcia, vysušovanie mokradí, zavedeniu obrusových plôch, atd...pôvodcovia su však prítomní v pôde niekolko rokov a uplne vyliečenie je vo volnej prírode nemožné. Tipnem si - kopýtka boli rôsolovité, krvácali a zapáchali.. Dede, napíš mi prosím viac o tom jesennom vrhu,prosím, cez správu. dík ◄ reagovať
Osamelyvlk, 11.10.2011 o 20:17 Druhý jesenný vrh u muflónej? Tak to čítam po prvýkrát. Ale čítal som u srnčej, ale hlavne u diviačej - všetko zveri, ktorá sa loví pred a počas ruje. A či to bude stesom,...over si to u odborníkov na rozmnožovanie. Ja som na betón presvedčený, že to bude tým. V rezerváciách a nelovných oblastiach to neexistuje. ◄ reagovať
dede, 11.10.2011 o 20:00 p. Begala mám vo zvyku si preštudovať literatúru. Poľujem v revíre kde máme okrem inej aj muflóniu zver, u našej muflónej som tento jav zatiaľ nepozoroval, lov vykonávame v zmysle zákona. Skôr pozorujem druhý jesenný vrh u muflónej. Stresom, hnačkou, rujným, predrujný lovom to asi nebude... ◄ reagovať
Osamelyvlk, 11.10.2011 o 19:55 dede, bolo by dobre preštudovať si základy zootechniky. Každá štúdia hovorí, resp. vystríha pred stresovaním v čase ruje, ale najmä pred ním. Čím viac to chovateľ dokáže, tým kvalitnejší má odchov. Hovorí sa tomu príprava na ruju. A naopak. Čiže - patrí sem aj imunitný systém /IS/, ktorý sa stresovaním "deraví". Tým, že je oslabený IS, dochádza aj k štiepeniu ratíc, k hnilobe. U domácich oviec je to pomerne bežný jav, ktorý sa ale dá ošetriť. U muflónov vo voľných revíroch je to nemožné. Možné je ale neoslabovať IS predrujným a rujným lovom. Goret, príbuzenská plemenitba je v prírode, ale aj v chovoch domestikovaných zvierat, normálnym javom. Napr. u vlkov neexistuje, aby alfa vlk po uhynutí alfa vlčice, si doviedol do svorky macochu zo susednej svorky. Svorka by ju roztrhala. Pári sa s vlastnou najstaršou dcérou. Či sa nám to páči, alebo nie. Ale aj u bylinožravcov platí, že alfa žrebec sa pári so svojím stádom do konca plodného života, v ktorom niet cudziniek. Všetko sú to sestry, tety, dcéry, atď. Takže občerstvenie krvi stres zvyšuje a so spomínanými následkami. Nie skvalitňuje genofond. spidy5, keby sme ten rovnaký argument nelovenia počas ruje dodržali, veľa problémov v poľovníctve by sme pochovali. V Zaječinách je myslím zvernica a tam ten problém je omnoho vypuklejší. Na voľné revíry je málo platný. Teda - ak by zver nebola ohradená a pred rujou lovená, ani tam by to nebol problém. ◄ reagovať
cita, 11.10.2011 o 18:02 Chlapi v oblasti Zaječin ve východních Čechách o to budou vědět víc. Tam ten problém mají už dýl... ◄ reagovať
spidy5, 11.10.2011 o 9:01 tomulino,,, máš právdu má hnilé ratice ale na nete som našiel iba tkzv. hniloba kopýt tak preto som písal tak,,,, osamely vlk vaše názory beriem ale na všetky problémy máte rovnaký argument, neloviť počas ruje,,,, a nie sú to prerastené,,, dám si tú námahu a idem to sfotiť,,, nechal som to v marazáku tak o chvíľku bude aj foto,,,,, ◄ reagovať
goret, 11.10.2011 o 8:37 dede, podľa popisu nejde o prerastanie. Slabé ratice by mohli byť aj príznakom nízkej genetickej variability, vysokej príbuznosti, v čom by mohlo pomôcť občerstvenie krvi. ◄ reagovať
dede, 11.10.2011 o 8:01 Lovenie zvere v rujnom a predrujnom čase má aký dopad na prerastanie ratíc u muflónej p. Begala ? ◄ reagovať
Osamelyvlk, 11.10.2011 o 7:21 Je to podobný hendikep, ako u všetkej zveri, ktorá sa loví v predrujnom a rujnom období. Najmä u srnčej. "Liečiť" sa preto aj podobne dá - neloviť zver pred rujou a počas nej. Aby sa nerušil výber vajíčok pre zrenie a ich, resp. jeho, zrenie. Aby muflónice neplodili dvojčatá, ale iba single. Štandardne má mať muflónica iba jedno mláďa. Ale poriadne. Aj s poriadnymi raticami. ◄ reagovať
reklama
Užívaním portálu LovuZdar.sk užívateľ prehlasuje, že sa oboznámil s autorskými právami, podmienkami používania a všeobecnými pravidlami tohto portálu, plne rozumie ich obsahu, súhlasí s nimi, bude sa nimi riadiť a na znak súhlasu s ich obsahom sa zaväzuje ich dodržiavať pri užívaní portálu www.lovuzdar.sk a využívaní jeho služieb.
Admin nezodpovedá za obsah pridaný návštevníkmi LovuZdar.sk
Admin si vyhradzuje právo vymazať akýkoľvek obsah pridaný návštevníkmi portálu ak tak uzná za vhodné.
reklama
eshop - náš tip
partneri
