Minulý rok som na nárek srnčaťa dokázal začiatkom júna privábiť cca. 50-kilového lanštiaha z porastu do ktorého vošiel. Diviak išiel priamo za zvukom, prišiel až pod posed a pozeral hore na posed. Neviem či je to vrodená vlastnosť alebo ho to diviačica naučila keď v takomto mladom veku takto ihneď reagoval. Mám aj diviačiu vábničku, ktorú som už párk krát úspešne použil, ale nikdy som neprivábi diviaka ku mne. Využívam ju keď sa potrebujem priblížiť k diviakom v obilí alebo v lese, kde občas zakrochkám a nevadí im ani zvuk prasnutej vetvičky ktorú si nevšimnem. Úspešne som ju využil aj pri vyháňaní diviakov z kultúr bez toho aby vedeli že ide o človeka. Hlasným kvíknutím sa diviaci miernym krokom presúvali cez prirodzené prechody, kde je možné ich vyčkať a následne uloviť. Samozrejme vždy iba pri priaznivom vetre.

dať hlas príspevku | počet hlasov: 6

Prispejem aj ja svojou skúsenosťou. Registrujem negatívne ohlasy o tom ako sa diviačia zver vábiť nedá. Moje poznatky sú nasledovné a zhrniem v nich viac ako dvojročné používanie vábničky Nordik Boar počas všetkých ročných období. Vábničku som si kúpil viacmenej zo zvedavosti. Keď som do nej prvý krát fúkol, rehotal som sa sám na sebe. Ešte viac som sa rehotal, keď som ju skúsil prvý krát v teréne. V popise práce s vábničkou predajca uvádza pozitívnu skúsenosť s občasným mliaskaním, ktoré má striedať samotné "krochkanie". Mliaskať po mojom vábení začal kolega poľovník, s ktorým sme boli na poľovačke spolu. Dopadlo to tak, že namiesto diviakov prišli salvy smiechu. A teraz už vážne. Po prvotných neúspechoch si dovolím tvrdiť nasledovné. Dopredu upozorňujem, že ide o moju osobnú skúsenosť, ktorá nemusí korešpondovať so skúsenosťou iných. Časom som si našiel tak nejako tú svoju "áriu" ktorú diviakom púšťam. Reakcia diviačice s diviačatami: Zatiaľ čo bez vábenia prichádzala na kŕmne miesto diviačica s mladými tak, že sa na kŕmenie nahrnuli najprv diviačatá a diviačica ešte nejaký čas krúžila v kríkoch okolo, fučala, vetrila a vyliezla na kŕmenie až následne, vždy keď som vábil to bolo presne naopak. S veľkým hrmotom na kŕmené miesto vybehla diviačica, zatiaľ čo diviačatá nechávala odložené v úkryte. Pôsobilo a pôsobí to na mňa vždy tak, akoby skrátka registrovala iné diviaky a diviačatá púšťa von až keď si preverí situáciu. Dôkaz o tom, že na vábničku diviačica reaguje je aj ten, že som niekoľko krát skúsil takú situáciu, že keď už sa diviaky kŕmili a následne odišli, začal som vábiť a diviačicu som niekedy aj 3-4 krát vrátil naspäť. Vždy to bolo za účasti veľkého fučania, vetrenia, hľadania... Lanštiaky: Lanštiaky reagujú podľa mojich skúseností na vábničku výborne, dôverčivo, často mám pocit že vďaka vábeniu strácajú aj posledné zvyšky svojej opatrnosti. Dospelý diviak: Tu musím skonštatovať neúspech. Počas dvoch rokov sa mi nepodarilo privábiť žiadneho starého pánka. Pripisujem to plachosti, skúsenostiam, opatrnosti dospelého kanca. Alebo to je skrátka moje zlyhanie a kanca privábiť neviem. Skrátka toho je oklamať asi veľmi ťažké. Možno si teraz poviete, že na vnadené miesto prichádzajú diviaky tak či tak. Ani zďaleka však nevábim len na takomto mieste. Najčastejšie vábničku používam keď v diaľke počujem prechádzať diviaky, ktoré nejdú mojim smerom. Musím skonštatovať, že sa mi často darí zaujať ich, otočiť ich mojim smerom. Hovorí sa, že vábiť je potrebné tým smerom, kam chceme vábenú zver dostať. Mne sa osvedčilo mať vábničku nasmerovanú normálne dole smerom k nohám, vábiť akoby "do zeme". Vábničku tiež používam úspešne v situáciách, kedy diviaky počuť ako obchádzajú vnadisko, ale z nejakých príčin sú príliš opatrné a nechcú vyliezť von. Pomáha to veľmi často, mám pocit že zaúraduje diviačia chamtivosť a ak zvuky z vábničky vyhodnotia ako konkurenčnú čriedu, letia von aby ostalo niečo aj im... Tretia situácia kedy vábničku používam je už vlastne také "zúfalstvo" Ak je situácia taká, že v horách je ticho ako v hrobe, nepočuť nikde nič, skúšam vábiť. Často sa mi stalo že po vábení sa v diaľke ozval lomoz a diviaky prišli. Niekedy možno náhoda, neverím však že vždy iba náhoda. Aby však môj príspevok nevyznel tak, že každý kto si kúpi vábničku bude mať odrazu s diviakmi každý večer kopec zážitkov. Zažil som situácie, kedy som diviaky z kríkov skrátka "nevytiahol", zažil som situácie kedy som mohol na vábničke zahrať trebárs Mozarta a nepomohlo. Každopádne však neľutujem ani sekundu že som si vábničku kúpil, nosím ju pri sebe do hôr stále a používam ju naozaj často. Nuž a k samotnému vábeniu: Striedam série krátkych "zakrochkaní" v počte 3-5 krát za sebou, počkám 2-3 minúty, zavábim opäť. Keď diviaky počujem, pridávam nepravidelne tiché mliasknutie a opäť vábnička. Žiadny ucelený vzorec, skrátka tak nejako intuitívne.. Úplne opačnú skúsenosť mám však napríklad s vábničkou Nordik Hind. O tej však až inokedy, možno v téme, do ktorej sa poznatky s ňou hodia:-) ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 5

Minulý rok som na nárek srnčaťa dokázal začiatkom júna privábiť cca. 50-kilového lanštiaha z porastu do ktorého vošiel. Diviak išiel priamo za zvukom, prišiel až pod posed a pozeral hore na posed. Neviem či je to vrodená vlastnosť alebo ho to diviačica naučila keď v takomto mladom veku takto ihneď reagoval. Mám aj diviačiu vábničku, ktorú som už párk krát úspešne použil, ale nikdy som neprivábi diviaka ku mne. Využívam ju keď sa potrebujem priblížiť k diviakom v obilí alebo v lese, kde občas zakrochkám a nevadí im ani zvuk prasnutej vetvičky ktorú si nevšimnem. Úspešne som ju využil aj pri vyháňaní diviakov z kultúr bez toho aby vedeli že ide o človeka. Hlasným kvíknutím sa diviaci miernym krokom presúvali cez prirodzené prechody, kde je možné ich vyčkať a následne uloviť. Samozrejme vždy iba pri priaznivom vetre. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 6

vabil som cez srnciu ruju srnca ale piskal som mlade srnca. a kde tu zrazu vybehol z porastu slusny diviacik.ze vvraj sa to uz par ludom podarilo.vraj kance reaguju na srnci narek.okrem ineho mam aj vabnicku na diviaky ale bez vysledku.nikdy ku mne neprisli.zatial. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 2

Mne na vabnicku na diviaky nikdy diviak nevysiel. Skusal som aj reakcie na diviakov, ktori sa predo mnou pasli, ale absolutne ziaden zaujem, ani len hlavu nezdvihli. Ale zas sa mi podarilo privabit na krochkanie vabnicky daniela cez ruju, ktory odchadzal prec odo mna a po krochkani sa vratil ku mne :)))) ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Ubehlo uz par rokov od posledneho prispevku, tak ci su nejake nove poznatky co sa tyka vabenia diviacej zveri. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

zajímavé zkušenosti a názory........musím přiznat že v tomto mám mezery..docela mě to i zajímá...myslím si že by to mohlo být dobré...především kdybych chtěl vytáhnout prasata ven z řepky třeba na jetel a nebo louku a nebo z lesa do pole....každopádně člověk to asi musí umět není to jenom o tom koupyt si to a zavábit.......musí se vědět kdy kde a jak......spíš mám trochu obavu abych si to nezrazoval.někdy je má lovec na dosah ale chybí těch pár řádků a nebo pár osudných kroků....každopádně je to zajímavé a vžádným případě bych to nezatracoval.......jen najít tu odvahu a vyzkoušet to.... ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

panpriroda:Ty takto čriedu neprivabíš,ked už je vonku(aspon mne sa to nepodarilo),ty možeš vabničku použiť len ako dobré ,,krytie"ked sa k diviakom približuješ,alebo keď su diviaky ešte v poraste,tak vábenim snich opadne neistota a možu ti skvor vyjsť vonku-smelšie vychádzajú..privábiť možeš tak kanca počas chrutia.. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

mám vábničku,vábim snou počas chrutia,privábil som už kancov,reaguju veľmi opatrne,treba byť veľmi trpezlivý,výsledok sa dostavý pokiaľ je v okolí niejaký kanec a nevenuje sa práve niejakej inej diviačici..vábiť treba opatrne lebo sa dá zlým vábenim dosť toho pokaziť,ako sa mi neraz zo začiatku podarilo,netreba niejako silno vábiť treba byť zdržanlivý,jemne krochkať,to sami najviac osvedčilo..najmä v lese sa dá blízko dostať k diviakom,pomalým postupovanim k čriede a jemným krochkaním.Je to dobre aj keď máte pred sebou čriedu diviakov,ktorý vás nezbadili,samozrejme ked vás nevetria,ale prezradíte sa prasknutím niejakého konára,haluziny a diviaky zneistia,vtedy jemne zakrochajte,prípadne pridajtre niejaky prejav mliaskania,to ich zvykne upokojiť.. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

rozmýšľam nad kúpou vábničky na diviaky oplatí sa to? /myškovačku, vrešťadlo,plač mám/ ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

asi to bude tu vela ludom smiesne ale diviak s ochotou pribehne ma myškovačku a aj na zajačie vreštadlo... hlavne dospely diviak... a stou myškovačkou je to niekolkonasobne uspesne odskusane... ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Aj mňa by zaujímala táto téma...., máte niekto skúsenosti? ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

autor sa nepýta na vnadenie ale vábenie... ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

nasyp kukuricu .. :-) ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0