Nečakal som, že je to až taká zriedkavosť, ako hovoríte. Vysvetľujem si to jedine tak, že je to vlastne pre psa trochu neprirodzené, primárny inštinkt psa totiž vraví, že korisť (na konci stopy) treba zožrať. A napríklad môj pes má ten primárny inštinkt v tomto veľmi silný:-) Máme v dedine bav, farbiarku - hlásiča, výborný dohľadávač no je pomerne subtilná a má problém zadržať silnejšie kusy, čo sú slabšie ranené. Ostrosť je v tomto prípade dôležitá, pes musí byť agresívny a napádať zver, aby ju zastavil. Čo sa v okolí používajú psy na dohľadávku, najostrejšie sú kopovy, no väčšina z nich má trochu problémy so starou stopou. Bloodhound je veľmi pokojný pes, nič ho tak ľahko nevzruší na rozdiel od kopova a preto je schopný sústrediť sa na oveľa staršiu stopu a vypracovať ju. Ale potom ho na konci stopy mŕtva zver nevzruší natoľko, aby začal hlásiť. Bavorské f. sa mi zdajú oveľa temperamentnejšie, možno preto percento hlásičov bude u nich vyššie a hanoverské som pracovať nevidel a neviem, ako je to s hlásičmi a hlásením u hanoverákov, možno by niekto vedel povedať.

dať hlas príspevku | počet hlasov: 5

Ale čo mám robiť, keď ľahšie ranené kusy sa tam automaticky pri štvaní idú skryť a môj pes ich tam proste nasleduje. Tá zver je tam nedohľadateľná. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Momentálne sa pozastavujem nad tým, ako mám dostať diviaka, čo mi pes ženie v po prsia vysokej repke a ten lán je veľký pár desiatok hektárov a veľkých lánov repky tu máme niekoľko. Už sa mi to tento rok pár krát stalo a v tej repke sa priznám cítim bezmocný. Pes hlási a ženie diviaka tak 300 metrov pred vami a vy v tom pralese ste schopný ísť k nim rýchlosťou 5m za 5 minút a vidíte len tú zver, na ktorú šliapnete. dohľadávali ste niekto v takýchto porastoch a aký ste mali úspech? ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

pre brandys-pocuvaj nechvalim farbiara ako najlepsieho psa boze chran ale urcite kopov nie je a nikdy nebude tak kvalitny stopar ako farbiar.tak isto nebude farbiar tak dobry duric ako kopov.to musis uznat.nezatracujem ziadne ine polovne plemena kazdy ma svoje opodstatnenie.len som napisal ze kopov nikdy nezastane a ani iny pes ako farbiar stoparsku pracu tak kvalitne.proste je to pes na to slachteny.ano kazdy si haji to svoje.mohol byt dobry stopar to ti verim.ja som iba napisal svoj nazor co si myslim.nezastavam si farbiara ako najlepsieho psa ale vies si predstavit lepsieho stopara ako farbiara?chcem videt kopova na 20a viac hodinovej stope. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Nečakal som, že je to až taká zriedkavosť, ako hovoríte. Vysvetľujem si to jedine tak, že je to vlastne pre psa trochu neprirodzené, primárny inštinkt psa totiž vraví, že korisť (na konci stopy) treba zožrať. A napríklad môj pes má ten primárny inštinkt v tomto veľmi silný:-) Máme v dedine bav, farbiarku - hlásiča, výborný dohľadávač no je pomerne subtilná a má problém zadržať silnejšie kusy, čo sú slabšie ranené. Ostrosť je v tomto prípade dôležitá, pes musí byť agresívny a napádať zver, aby ju zastavil. Čo sa v okolí používajú psy na dohľadávku, najostrejšie sú kopovy, no väčšina z nich má trochu problémy so starou stopou. Bloodhound je veľmi pokojný pes, nič ho tak ľahko nevzruší na rozdiel od kopova a preto je schopný sústrediť sa na oveľa staršiu stopu a vypracovať ju. Ale potom ho na konci stopy mŕtva zver nevzruší natoľko, aby začal hlásiť. Bavorské f. sa mi zdajú oveľa temperamentnejšie, možno preto percento hlásičov bude u nich vyššie a hanoverské som pracovať nevidel a neviem, ako je to s hlásičmi a hlásením u hanoverákov, možno by niekto vedel povedať. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 5

No keď hlási živú zver, ten hlboký hlas, tak to je nádhera, človek je na psa hrdý a neľutuje vynaložený čas a peniaze na výcvik a chov, každodenné prechádzky, bez ktorých si ja neviem predstaviť ani jediný deň. Mal som ale psa hlásiča, bez akéhokoľvek výcviku, bol to dalmatínsky pes bez PP, ktorého mali rodičia keď som mal 15 a viac. ten hlásil aj mŕtvu zver, ale nebol som samozrejme vtedy poľovník a pes nebol využívaný na lov. SPravil som mu vtedy pár cvičných stôp, keď sa mi podarilo nájsť čerstvý úhyn a psík krásne hlásil. Niekoľkokrát sme u strýka ho skúšali, strelený kus musel po vetre nájsť a hlásil vždy, a dlho, aj v našej neprítomnosti, pokiaľ sme ho neodviedli. A to v encyklopédii poľovníctva písali, že toto plemeno stratilo poľovnícke vlohy, ja som toto plemeno mal a vôbec to nebola pravda, ten pes bol pravý durič so všetkým ako má byť. Bohužiaľ bez PP a nebol som poľovník, bol som vtedy príliš mladý. Keď som začal poľovať, dalmatínca som chcel, ale pre mňa nepochopiteľne toto plemeno sa u nás nesmie používať na lov. Tak som si kúpil psa, ktorý mi imponuje už veľmi dlho a neľutujem, i keď mi hospodár vraví " ten je teda praškaredý slintavec", ktorý ale dohľadá, aj to, čo jeho pes nie :) ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Nesouhlasím s tím, že hlášení zhaslé zvěře je vrozená vlastnost, která se nedá naučit. Naučit se totiž dá všechno. Samozřejmě volný hlas (tedy když psík inklinuje k hlášení při sebemenším vzruchu - až je to někdy otravné :-))) je výhodou, ale jinak vycvičit psa jako hlásiče je sice obtížné, ale v žádném případě ne nemožné. Náš známý má fenu labradora, dosled chodí na řemeni a když to terén nedovoluje, pak ji pustí volně a fena nalezenou zhaslou zvěř hlásí ať je to srnčí nebo divočák. A hlásí vytrvale do té doby, než pán přijde ke kusu. Samozřejmě podmínkou je začít s výcvikem co nejdříve (ale zase nééé u dvouměsíčního štěněte, že :-) aby se psík naučil hlásit na povel ("hlas", "hlaš".. jakýkoli :-) a pak postupovat pomalu, začít s kůží či škárou, která leží na dohled a postupně prodlužovat vzdálenost až tak, že kůže/škára leží dál a nevidíme na ni (a pes tím pádem na nás). Až je toto zvládnuté, teprve začít pomalu se zvěří a tak dále. Ale pozor, ikdyž budete mít hned napoprvé nebo napodruhé úspěch a budete mít pocit, že pes už to perfektně umí, tak v žádném, opakuji ŽÁDNÉM! případě nebrat psa tak brzy na reálný dosled a zkoušet, jestli už to opravdu umí..Většinou se to totiž nepovede a "kopne" vás to s výcvikem zase skoro na začátek. Výcvik je potřeba opravdu důsledný a dlouhodobější - hlášení na povel, hlášení na povel u kůže/škáry, na dohled, na větší vzdálenost, nechat hlásit chvíli, pak prodlužovat, pak třeba nechat hlásit i hodinu.. Vlečka s čerstvou kůží/škárou, studená zvěř, teplá zvěř... Není to záležitost týdne či dvou, ale naučit se to dá. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

pre juraj 22.Chváliš farbiara ako by neexistoval lepší pes.Náš kopov mal vrodené geny na stopovanie a dohľadávku.Nikdy nemal problém nájst postrelenú alebo zhasnutú zver i po 12 hodinách a pekne u toho hlásil a to nebol ani načínač ako uvádzaš že na konci tvojho psa čaká meso.Nemal na neho proste v okolí dalších PZ nikto.Bol to pan pes.Bohužiaľ staroba ho postihla už je nebožtík. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

presne prirodzeny hlasic hlasi aj zhasnuty kus.ide o vrodenost neda sa to naucit.ci hlasic alebo oznamovac vsetko ma svoje plusy aj minusy.pytas sa ci existuje nejake plemeno ktore sa pouziva na dohladavky a ma vyssie percento ze bude hlasit?najlepsimi stoparmi su farbiare je to samostatna skupina ktora nema konkurenciu ani kopov ani iny pes nema tak jemny cuch ako farbiar.tam kde ostatne psy koncia farbiar zacina.to ze farbiar nechce hlasit zhasnuty kus znamena ze nie je prirodzeny hlasic tak bude oznamovac aj ten sa ceni.moj psik sa javil ako hlasic aj otec aj matka su prirodzeni hlasici potom robil oznam aj na skuskach a teraz nacina ako svina.povedzme si otvorene nacinace su najlepsie psy a to som pocul od viacerych kynologov:-))))))kus najde za kazdu cenu pretoze vie ze na konci je maso. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

vlciaskala,úplne s tebou súhlasim.Ak to pes nemá vrodené,tak ho to nenaučíš.Zaobstaral som si jazvečíka na dohľadávku,ale zhasnutú zver neohlási a hotovo.Radili mi pri výcviku strčiť mačku do klietky a prikryť kožou s diviaka.Kožu z klietky strhol a brechal do mačky.Chytil som ježa pod košík,prikryl takisto kožou a pes urobil to isté.A to som robil hádam 40-50-krát.Tak som sa s tým zmieril. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0