Moja skúsenosť je taká, že čo raz niekomu na Slovensku z práv zoberú, to sa mu už len tak ľahko nevráti. Nie bez dostatočne silnej lobby a tlaku verejnosti. Preto neverím, že lov rysa niekedy legálny znova bude, hoc v horských revíroch aj zmizne srnčie. Čo ma pazúry a krivý zobák je in, čo tam po zajacoch, bažantoch či hlucháňoch a obnove ich prirodzených biotopov, sú malé, nezaujímavé, ľuďom nič nehovoria a nie sú na ne dotácie. Stačí snáď poukázať len nato, že pomaly kopeme do medveďov, ale na povolenie odstrelu treba buď škody alebo medvediu agresiu. To, že sú revíry, kde na 2500ha evidujú cez fotopasce 13 rôznych medveďov nikoho netrápi, prehnaná denzita medveďa, ktorá deformuje populáciu a jeho prirodzené zvyky a správanie dostatočným dôvodom nie je. Panelákovi pseudohumanisti a stolový ekológovia a zoológovia v sakách ovládli verejnú mienku, ktorej sa potom podvoľuje aj legislatíva. Jednoducho nemáme jednotný hlas, ktorý by rovnakou silou naše záujmy hájil, toto naša komora proste nezvláda, ako keby neradi pichali do tém, ktoré pália a kde sa nevyhnú konfrontácii s verejnosťou. Názor horára v zelenom či dlhoročných poľovníkov už nikoho nezaujíma, pre väčšinu sú to buď sedliaci alebo ožrani, čo chcú všetko strieľať a ničomu sa nerozumejú. In sú médiami stvorení "experti" na všetko, ich jednostranné prezentované názory nie sú konfrontované s faktami druhej strany a preto sú často verejnosťou osvojené ako jediné správne. A poľovníctvo je pre týchto ľudí prežitok a zbytočná sadistická zábava, evidentne hromadné jatky skryté za betónovými múrmi bitúnkov sú viac humánne a vzbudzujú menej pohoršenia. Jedným z posledných mohykánov je vlk, tam to netreba zanedbať, lebo sa čoskoro môže pridať k 2 vyššie spomenutým živočíchom s celoročnou ochranou. Toto sú témy, ktoré má komora neustále do zblbnutia riešiť, tu majú atakovať legislatívu a poukazovať na reálny stav v revíroch, možno tak aj robia, ale ja osobne som takúto intenzívnu iniciatívu nezachytil. Chýba mi napríklad aj sluka, tie príjemné marcové večery trávené zväčša rozhovorom s priateľmi poľovníkmi, avšak doplnené o ten hrejivý pocit, že ak poletí tak môžem a možno sa aj zadarí. Pre mnohých bol lov slúk alebo účasť na ňom poľovníckou prvotinou či prvým pričmuchnutím k poľovníctvu ako takému. Slovenskí poľovníci určite z európskej populácie slúk neukrojili, avšak akceptovaním plošného európskeho zákazu nám zobrali veľký kus z našich zvykov a tradícií, ktoré prežili aj vojny a generačné obmeny.

dať hlas príspevku | počet hlasov: 53

Orol, tu nikto neočakáva žiadne reakcie paranoikov. A Jelsovec, film o rysoch a ich love koristi som ešte nevidel. Najviac ak úvahy o rysoch, ktoré v zime musia byť vďačné za každé sústo, ktoré sa im naskytne. Ako by to boli bezdomovci. A pritom vyzerajú, ako celebrity v najlepšej kondícii. Zo zootechnického hľadiska je to však debilita najhrubšieho kalibru - nemohli by sa rozmnožovať. Ale to je pre vás privysoká matematika, že! Sledovať dokumenty naďalej budem, zmysluplne uvažovať tiež nemienim prestať, hlavne však navádzať na to každého, kto zdravo, inteligentne premýšľa, pretože to nie je trestné, ale naopak - zodpovedné. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

jozibaci ty sa len radsej venuj aj nadalej tomu co ti ide najlepsie a to sledovaniu dokumentarnych filmov.tvoje teoreticke fantazie su sice usmevne,ale okolo reality sa ani len nesuchli.naozaj pri citani tvojich phladov na vec,cim dalej tym viac nadabudam presvedcenie,ze si tak 14-16 rocne dieta.u teba ako niekolko rocny vyskum rysa stredoeuropskych podmienakch je doverihodnejsi film ktory vidis v TV :).chvala bohu,ze takychto televiznych odbornikov nieje viac. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

ja neviem čo má krokodíl so mnou alebo rysmi spoločné. citoval som autora ktorý sa zaoberá aj výskumom veľkých šeliem. ak mi dáš o rysoch iné čísla, od iných vedcov môžeme diskutovať. z tvojho príspevku som sa len dozvedel, že uprednostnuješ anglický reťazec pred nemeckým. ako správny slovák by si mal podporovať slovenských farmárov a Predaj z dvora. Za pár týždňov sa začne predávať májová bryndza...najlepší syr na svete... ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

uhm, neviem či myslíš toto, ale skúsim: Ak máme hypoteticky 500 ks srnčej zveri, potom interval 3-35% odlovu za rok znamená 15 - 175 kusov. Treba si uvedomiť, že autor hovoril globálne o rysej populácii na danom území.Čiže tá horná hranica môže byť myslená ako odlov viacerých rysov, a zároveň sa môže vyskytnúť nižšia populačná hustota ostatných druhov raticovej zveri. Nepoznáme presné podmienky. Ďalej však uvádza, a zužuje interval početnosti rysa na 1 kus, že tento jeden rys uloví 20 - 70 ks raticovej (nie srnčej) zveri ročne a z toho potom hranice intervalu predstavujú 7 - 24,5 kusov srnčej zveri.( V oblasti švajčiarskycu Álp autor udáva interval 3 - 9 % populácie, napríklad. )Uvádza aj štruktúru úlovkov srnčej zveri z hľadiska pohlavia ( a to z pozorovaní v slovenských Karpatoch ) kedy pomer ulovených samcov, samíc a mládať je 1:1,8:1,3. keď to rozmeníme na drobné - z tých cca 24 kusov srnčej bude 5,85 srncov, 10,54 sŕn a 7,61 srnčiat. Vyjadrené číslami, za rok. Ja nie som odborník na šelmy,ani biológ a neviem sa vyjadriť k reálnosti týchto čísiel. Narazil som na túto informáciu náhodou, tak som vám ju tu napísal, aby sa debata neskĺzla k americkým kojotom, ale vidím že márna snaha z mojej strany :)))) ešte k stabilizovanej populácii - tak ako ste uviedli skôr, v regiónoch kde sa rys nevyskytoval môže ten odlov stúpnuť na 30 - 50 % ( dľa doc. Červeného ) , pretože loví prednostne jedincov chorých, či jedincov s najhoršími zmyslovými a a adaptačnými schopnostami. Na druhej strane vyrovnáva zlé poľovnícke hospodárenie ( odstrel prevažne srncov ) a aj na Šumave ( introdukovaná populácia rysa ) sa pozorovalo zvýšenie hmotnosti populácii raticovej zveri a zlepšenie zdravotného stavu. Následné zlepšenie trofejí nie je už vo významnej závislosti na prítomnosti rysa, lebo tam pôsobí veľa iných faktorov. Všetko má svoj význam. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Jelšovec, prosím Ťa skús tú moju otázku dať ešte do podoby nejakých reálnych čísel, aby to bolo jasné aj druhým. Pokús sa uviesť nejaký konkrétny príklad, koľko teda rys uloví kusov raticovej zveri v revíroch so stabilizovanou populáciou zveri na základe výzkumov doc. Ing. J. Červený, CSc., Katedra ochrany lesa a myslivosti, Česká zemědělská Univerzita v Praze. Ďakujem a pozdravujem Ťa. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

ve stabilizovaných populacích však celkový podíl kopytníku neprekročí 10 - 20 % početních stavu... P.s- čo to teda znamená??? ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Edu, tiež som nad tým rozmýšľal, že keď rysica s mláďatom ( ako uvádzaš) bola videná vo vašom revíri 14.3., vtedy je zrovna obdobie párenia a rysica by mala byť podľa mňa buď sama, alebo s rysom. Teda nie s mláďaťom. Takže ten poľovník, čo Ti hlásil, že videl rysicu s mládaťom no- neviem neviem. Nedaj sa obalamutiť. P.s- vieš kedy odchádzajú mláďatá od rysice? Určite vieš. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Edo možno by bolo dobre keby sa usadil ,ked nevie vaš hospodar hospodarit so srnčou ,rys by mu pomohol a by si videl ako by sa skvalitnil chov a neverim tomu že ste u vas videli rysicu s mladym a pri tom úpočte srnčej že by sa neusadila,len či ste videli rysicu :):):):):) ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

To je fakt .Biele Karpaty kde s veľkej časti leží náš revír sú však podľa mňa vhodné i pre rysa . Je to dosť podobné pohorie ako Považský Inovec ktorý vidím z okna oproti asi 3 km vzdušnou čiarou. Tam je rys veľmi hojný . V našom revíri sa natrvalo našťastie neusadil :-D ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

lubenko ja verím ,že v zime sa môže i vrátiť . Odborníci zaoberajúci sa rysom však píšu ,že rys sa ku koristi v 95% nevracia. Ja neviem koľko ks uloví v skutočnosti v danom revíri . U nás by si určite zgustol . Nie je problém vidieť čriedy i viac ako 100ks na roliach . A to máme 2400ha .Takéto fotky sa dajú narobiť uplne bežne v dolnej časti nášho revíru . odkaz . Toto je v katastri obce Haluzice .Takže u nás by si tú normu splnil určite ten rys. Srnčiu môžeme počítať na stovky kusov. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Orol veď v pohode okolo 60 - 70% potravy rysa je srnčia zver . V zime sa môže i ku korysti vrátiť ale na jar v lete a na jeseň to obyčajne nerobí . Keby ulovil každý týždeň jeden ks srnčej zveri bolo by to 52 ks do roka . Dva krát do týždňa 104ks . Preto bol ten odhad okolo 70 ks ročne . ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

rys do hory patri,je to najkrajši tvor akeho u nas v hore poznam ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

2) studie P.Hella a F.Hlaváčka, publikovaná v 70.létech v knize Trofejové šelmy Slovenska, kde uvádějí rozbor obsahu žaludků z ulovených 88 rysů.Je zajímavé, že 23 žaludků !!! bylo úplně prázdných, v ostatních 65 byly v 68% zbytky spárkaté zvěře a ovcí, zbytek tvořili zajíci, tetřevi a jeřábci, myši a hraboši, drobné ptactvo - liška je uváděna pouze 1,5%. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

my sme lovili asi 18 srncov,a okolo 30 holej neviem presne,a teraz 6 srncov a holu minimalne o to sa na postaraju auta a vlak,a diviakov sa u nas lovilo asi tak jeden az dva a teraz tak ako u vas a drobnu sme minulu sezonu zastavili po prvej polovacke lebo nebolo na co polovat,diviak je dobry vysavac pozbiera vsetko este tak aj rys a nemusime chodit ani von ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

ved som povedal že na naše podmienky je tych 70 ks blbost,ved rys nežerie len srnčiu ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Edu, úplne súhlasím, dokonca bez "ale".Jedinú chybu, ktorú urobila príroda bolo, že dala človeku rozum. Takže v konečnom dôsledku si za to môže sama. Šumne som napisal ne? Kuščik mušim totu fylozofiu odľechčic, bo me moja šumna žena vyšmeje.:) ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

mirko2 mnoho živočíchov vyhynulo a nezapríčinil to človek . Človek je tiež iba živočích . ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

orol všetko záleží od hustoty srnčej zveri ako správne poznamenal Lubenko . Ano výzkum bol uskutočnený a aj seriozny . Nie len na Slovensku . Čítal som to v ich knihách od Hella počnúc a končiac DVD o rysoch to ti môžem skopčiť :-D Môj osobný názor je že rys uloví za mesiac viac ako 1 ks srnčej zveri .Prípadne 1, niečo ako sa domnievaš. Skôr by som sa priklonil k názoru ,že to bude tých 4 - 5 ks v priemere za mesiac .Tak ako to uvádza Pavol Hell a ostatný autori . To je zase môj názor. V revíroch kde to početnosť srnčej zveri dovoľuje strhne až 150 ks ročne . Orol staršie knihy nech ťa nemýlia . Za tie roky stúpla populácia srnčej zveri o 500 - 1000 percent .Len u Jozibaciho stúpla za pár rokov populácia srnčej zveri o 4000% keď sa za pár rokov stalo z 10ks 400 :-D A to bolo len za pár rokov :-D ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Rasťo, Edove a tvoje názory na uvedený ročný počet strhnutej srnčej zveri rysom ostrovidom potvrdzuje aj časť poľovníkov v témach a príspevkoch na Nete. Napriek uvedenému si stále myslím a BUDEM STÁLE MYSLIEŤ to, čo som dolunižšie v príspevku uviedol. K tomuto názoru ma vedie rôzna prečítaná, najmä staršia poľovnícka literatúra o rysovi od rôznych autorov a preto príslušný názor odvodzujem najmä od tohto poznania. Osobne sa skôr prikláňam k tejto pravde. Je to ale len môj osobný názor. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Edu ( 19.01 ): kde si sa (Ste sa) dočítali, že jeden rys strhne za rok "priemerne" 70 kusov srnčej zveri? Aj keby toto číslo bolo zapísané odo dnes v každej literatúre, nikdy tomu neuverím. Osobne si myslím, že jeden rys strhne ročne v PRIEMERE maximálne 15-20 ks srnčieho. Aj to som ešte číslo zrejme trošku nadsadil. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0