inzercia, bazár ponuka poľovačiek eshop firmy a eshopy DOPYT
poľovnícke podujatia právna poradňa chovateľské stanice recepty z diviny poľovnícke združenia zoznamka
oznamy portálu na stiahnutie
partneri portálu všeobecné pravidlá autorské práva kontakt
náš tip
HEMING s.r.o.
Bratislavský kraj, Bratislava
chovateľská stanica
Danibull
Prešovský kraj, Snina
Kde postavit krmelec - diskusia
JagerHAPoradte mi kde by sa tak najviac hodil krmelec zeby bol aj na nieco uzitocny na luke priluke pri lese v lese alebo kde niekde bylko dediny alebo niekde tak dalej zeby mla zver klud?? za radu vopred dakujem.
počet hlasov: 0
Aký je dôvod vášho označenia za nevhodný?
komentáre
Jozibaci, 27.12.2010 o 11:48 Edu, nemýľ si pojmy s dojmami. Ja tu nikomu nekážem o morálke. Je to o zootechnickej profesionalite. A to je rozdiel. Prikrmovanie nie je nemorálne, ale zootechnicky neprípustné. Hlavne výživársky. Spýtaj sa na to odborníkov na výživu, keď mne neveríš. ◄ reagovať
Edu, 27.12.2010 o 11:44 Vieš čo je humorné ,že vieš presne koľko žije ľudí s menom Begala v obci o ktorej ani nevieš kde sa nachádza :-D Že by nejaký tajný kúzelný nevinný kľúčik od slušného človeka ? ◄ reagovať
Jozibaci, 27.12.2010 o 11:40 Dobre, Edu. Tak to zisti a daj sem. Ešte ti poémôžem. V Janíku je pol dediny Begalovcov, to viem, ale neviem, kde to je. ◄ reagovať
Edu, 27.12.2010 o 11:37 jozibaci také rozprávky o kluči môžeš hovoriť doma deťom nie mne ! Iba som chcel vedieť ktože je to ten konšpirátor . Za ten klučik si mal kráľovsky zaplatené a okrem klučika si musel vedome podpísať spoluprácu s štb a sľub . Ono totiž tajný spolupracovník sa nestane tým že kamaratovi požičia kľúčik od bytu aby mal kde mlátit nevinných ľudí alebo ich psychycky trýzniť . Sám vieš aké prachy si za tie špinavosti od štebakov dostával . Tak tu netáraj ako o tom prikrmovaní hlúposti. Lebo Ti to naozaj zistím presne na 1 kčs ako i PZ Janík u Jana Petra sa opýtam čo je to za eštebaka čo nemusí v ich PZ prikrmovať zver a či s tým tiež súhlasí a aké opatrenia robí podľa platnej legislatívy ! ◄ reagovať
Jozibaci, 27.12.2010 o 11:25 Edu, kecáš bludy. Dal som iba kľúč od bytu, nič viac. Spolužiakovi zo školy. Kto sa v ňom schádzal a čo robili, nič neviem. Bolo to bezo mňa. Nemal som a ani nemám nijakú funkciu zástupcu starostu. Nezaujíma ma ani politika, ani žiadne funkcie. Komunista som už vôbec nebol. A to u eštebákov bola podmienka. Keď si taký vyhľadávač, vyhľadaj si, či som bol komunista. A vôbec - v nejakej strane. A aj po Zamatovej. ◄ reagovať
horarstevo, 27.12.2010 o 11:15 Edu, naozaj to s polovnictvom nesuvisi, ale aspon vieme, kto ho to naucil.....,,zver si zimu uziva" :-DDDD nehnevaj sa, Jozibaci, s tym mozes ist do kabaretu :-DDDD.....schovam Ti zamrznuty rožok do zaveja, snehu po gule a za chrbat 2-3 vlckov -uži si to :-DDD ◄ reagovať
Edu, 27.12.2010 o 11:09 Jozibaci s poľovníctvom súvisí najmä to keď nás tu ide o morálke poúčať udavač ktorý v čase totality mal k dispozícii niekoľko konšpiračných bytov len na to aby hladal vnutorného nepriatela teorizoval spoluobčanov udával ľudí vymýšlal si na nich konšpiračné rozprávky a teraz sedí vo vysokej politickej funkcii vyhlasujúc ,že on veru zver prikrmovať nemusí a každý ho môže bozať riť !!! Pred rokom 1989 si národ presviedšal o bludoch a nejako Ti to chýba tak v tom pokračuješ ďalej v poľovníctve . V pracovnej dobe Tu vypisuješ blbosti a navádzaš poľovnícku verejnosť na úmyselné porušovanie zákona o poľovníctve . To je tvoja pracovná náplň zástupcu starostu ??? ◄ reagovať
Jozibaci, 27.12.2010 o 11:05 Drevom neprikrmujeme. Máme vetrolamy s hustým krovinatým porastom. Ani tie však nechcú. Celú zimu sú na poliach s oziminami. Aj zajace, aj srnčia. ◄ reagovať
Jozibaci, 27.12.2010 o 11:01 To platilo do r. 1989. Dnes si s tým môžeš vytrieť... vieš,čo. ◄ reagovať
horarstevo, 27.12.2010 o 11:00 Ak tvori dendromasa standardnu nutricnu potrebu pre prenatalny vyvoj a vo vasom PZ nemate lesy....potom mi vychadza, ze prikrmujete drevom, ked mate 18 kg srncata :-DD. Ale teraz vazne...zver si lupanim doplna potrebne ziviny...ak prikrmujes, skody na les. kulturach su minimalne /mam to vyskusane a overene/.Snazim sa Ti vysvetlit, ze PRIKRMOVAT neznamena vyklopit kopu psenice na luku, nechat ju zaparit a obcas si na ,,krmovisku" aj nieco strelit ◄ reagovať
Jozibaci, 27.12.2010 o 10:47 Horarstevo.Na prikrmovanie sú 2 hlavné dôvody. Pre zver drastické. 1. Zver vraj v zime je v období núdze, preto jej treba dopĺňať energetické zásoby pšenicou. Že z toho hynie na acidózu, to je pre vás nepodstatné. Podľa mňa je to choré. 2. Ochrana lesa pred ohryzom. V skutočnosti, to sa spýtaj výživárov, dendromasa tvorí štandardnú nutričnú potrebu hlavne pre prenatálny vývoj mláďat. U nás zver netrpí, to vidíme zďaleka a lesy nemáme, takže ani ohryz a lúpanie nehrozí. Teda, moja odpoveď na tvoju otázku, čo mi na to u nás hovoria? Nič. Lebo niet logický dôvod prikrmovať. ◄ reagovať
horarstevo, 27.12.2010 o 9:53 Nie, nie som. No nejake tie znalosti z biologie a zoologie mam.A hlavne, nejaky ten rôcik sa uz polovnictvu venujem /profesionalne/, takze aj o tom trosku viem. Stale sa ohanas argumentom ,,zver seno nezerie"....pozri fotky v sekcii ,,fotopasca..." nie je seno ako seno...ak natrepes do krmelca nejaky polozatuchnuty bordel nakoseny v septembri /len aby krmelec nebol prazdny/, tak sa necuduj....Skus nalozit kvalitne seno a uvidis....to plati o kazdom krmive. Dalsia vec...zver PRIKRMUJME, nie krmime /ak si veterinar, vyrataj si, kolko krmiva by si musel vyniest, ak by si chcel zver nakrmit...Skoda argumentovat, Ty mas svoju hlavu /tych je tu viac/, no take revolucne teorie su nastastie pre zver zriedkave.P.S. Si v nejakom zdruzení? Co tam na to hovoria? ◄ reagovať
Jozibaci, 27.12.2010 o 9:15 Solirov. Čo sa sena týka, on line kamera z Estónska ukazuje prikrmovanie zveri. V pozadí je krmelec. Pred 2 rokmi bol naplnený senom. Chodila tam aj srnčia, ale o senník nezavadila ani pohľadom. Seno napokon na jar, zhnité odviezli aj so senníkom. Tohto roku je prázdny. Prečo asi? No aby ušetrili naftu na jarný odvoz nechceného sena. Ale poznatok od nás. Neviem, odkiaľ si, ale ja som dlhé roky cestoval do VSŽ z Košíc juhozápadným smerom. Je to 12 km cesty električkou. Košičania a zamestnanci VSŽ /teraz už aj US Steelu/ to poznajú. Od tej cesty juhovýchodným smerom sú rozľahlé polia, intenzívne obrábané farmármi. Na nich v 80. rokoch bolo vídať pár kusov srnčej. Aj to nie vždy. Dnes jej tam je na stovky kusov. Môžeš sa o tom sám presvedčiť. A nielen ty. Preto to tu píšem. Ono vlastne všade z cesty, či štreky, vídať srnčiu. Najmä v zime, na snehu, keď je z diaľky viditeľná. Tá spomínaná, v trojúholníku Košice - letisko - US Steel, si tam v pohode hovie na poli, nie v remízkach, kde by mala nielen kľud, ale aj potravu. Postáva, políhava, nenáhlivo sa popása. Nevidno tam nijaký senník, krmelec. Ako by si chcel navykať ju na návykové krmivo /Páči sa mi tá kamufláž - nazývať hnačkovú pšenicu návykovým krmivom/, keď sa tam zver neprikrmuje? A načo ju trápiť hnačkami? Chýba jej to? Hlavne gravidným srnám? Ja by som vás hnal, ak by ste to chceli robiť. Veterinári majú proste fóbiu z parazitov, alebo chcú zarobiť na odčervovaní, ale ja som presvedčený, že ak zver je v pohode už na prvý pohľad a z diaľky, veterinára by som do revíru nepustil ani ako honca. Viem, že červy v črevách sú prirodzenou zákonitosťou, nezavinenou človekom. A naopak - cermix v črevách a pšenica, s hrozbou acidózy sú neprirodzenou skutočnosťou, ZAVINENOU človekom. Pred tým budem chrániť zver. Aj na tomto portáli. ◄ reagovať
Solirov, 27.12.2010 o 7:58 jozibaci - a nemohlo to byt tym ze ta zver to seno proste zozrala? a bruchata nebola, snehu nebolo az tolko aby sa nemohla pohybovat a urcite ho nikto neukradol pre svoje domace zvery.. ale pockaj, ta prva moznost ze zver ho zozrala nemoze byt lebo si tu pisal ze zver seno nezerie.. tak potom neviem.. mam v tom hokej. skus este inak vysvetlit.. a urcite nebolo posypane solou - o niecom takom sa priznam som doteraz aste nepocul.. mna ucili seno do krmelca a sol do soliska.. ◄ reagovať
Edu, 22.12.2010 o 14:14 Jozibaci na to že si čítal toľko tej odbornej literatúri ma zaráža ,že naozaj nevieš o úhynoch na nosohltanovú strečkovitosť Cephenemyia stimulator /a tiež môže úhyn spôsobiť úhyn na podkožnú strečkovitosť/hypoderma diana/ . Dúfam že si počul už o úhyne na KMO a besnotu ktorá sa podarila pomocou vakcinácie na Slovensku uplne zlikvidovať a posledný prípad výskytu besnoty bol pred 5 rokmi .Slovensko bolo vyhlásené za krajinu bez výskytu besnoty . Ale vrátim sa k tej Cephenemyia stimulator: Parazitózy u spárkaté zvěře – prevence a léčba Dobrý zdravotní stav zvěře má zásadní vliv na ekonomiku myslivosti. Význam chorob neustále vzrůstá, protože zvěř je citlivým indikátorem biologické rovnováhy. Proto je z hlediska zdravotního stavu systematické podávání anthelmintik spárkaté zvěři, vystavené zhoršenému životnímu prostředí a dalším stresovým civilizačním vlivům, velmi důležité. Parazitózy jsou převládajícím onemocněním spárkaté zvěře. Obecně jsou závažnější endoparazitózy. V současnosti je však u spárkaté zvěře zaznamenán i vyšší výskyt střečkovitosti, což je dáno nepřiměřenou péčí věnovanou této problematice v důsledku neúplně vypořádaných vlastnicko-uživatelských vztahů v myslivosti. Metody aplikace antiparazitik u divoké zvěře jsou limitovány jednak její plachostí a migrací a dále pak požadavky na veterinární preparáty (charakterizované vysokou účinností, dostatečnou terapeutickou šíří a nízkou toxicitou, dobrou snášenlivostí, nezanecháváním dlouhodobých reziduí v organismu a dobrým příjmem zvěří – viz prof. MVDr. B. Ševčík, DrSc., Prevence a léčba parazitóz spárkaté zvěře, Veterinářství 2003;53:508) a platnou legislativou (zejména Zákon č. 166/1999 Sb. veterinární zákon, v platném znění s prováděcími Vyhl. č. 291/2003 Sb., 296/2003 Sb., Zákon č. 79/1997 Sb. o léčivech a o změnách a doplnění některých souvisejících zákonů, v platném znění a prováděcí Vyhl. č. 325/2003 Sb.). Všechny tyto podmínky nejlépe naplňuje aplikace účinných antiparazitik v krmivu, ale i tato aplikační forma má svá omezení v léčbě, a to prostorem a časem, resp. ročním obdobím. Firma Biopharm, Výzkumný ústav biofarmacie a veterinárních léčiv, a. s., letos rozšířila sortiment antiparazitárních přípravků. Cermix pulvis ad us. vet., Cermix premix ad us. vet., Rafendazol pulvis ad us. vet. a Rafendazol premix ad us. vet. splňují výše uvedené požadavky léčebných postupů i platné právní předpisy upravující podávání veterinárního léčiva krmivem spárkaté zvěři. Přípravky ve formě pulvis jsou učeny k individuální léčbě, přípravky ve formě premix jsou určeny k výrobě medikovaných krmiv a tedy k hromadné aplikaci. Rafendazol (pulvis ad us. vet., premix ad us. vet.) obsahuje účinné látky rafoxanid a mebendazol. Kombinace těchto látek zajišťuje vysokou účinnost proti motoličnatosti a helmintózám způsobeným oblými červy dýchacího a trávícího ústrojí a dále proti larválním stadiím nosohltanových střečků (Cephenomyia stimulator, Cephenomyia auribarbis, Pharyngomyia picta). Vysokou účinnost má přípravek zejména proti plicnivce jelení (Dictyocaulus viviparus), plicnivce ovčí (Dictyocaulus filaria) a proti všem oblým červům trávicího traktu. Přípravek má částečnou účinnost proti plicním červům rodu Capreocaulus sp., Bicaulus sp., Müllerius sp., Protostrongylus sp. Cermix (pulvis ad us. vet., premix ad us. vet.) obsahuje účinnou látku ivermektin. Je vhodný k preventivní a léčebné dehelmintizaci spárkaté zvěře při výskytu larválních stadií i dospělců oblých červů trávicího traktu (Ostertagia sp., Chabertia sp., Cooperia sp., Trichuris sp., Trichostrongylus sp., Nematodirus sp., Haemonchus sp., Strongyloides sp., Bunostomum sp., Oesophagostomum sp., Capillaria sp. aj) a plic (Capreocaulus capreoli, Muellerius sp., Dictiocaulus sp., Bicaulus sp., Metastrongylus sp.). Působí proti nosohltanové střečkovitosti (Cephenemyia sp., Pharyngomyia sp.) a podkožní střečkovitosti (Hypoderma sp.), zákožkám a vším. Cermix (pulvis ad us. vet., premix ad us. vet.) je rovněž vhodný pro léčbu nematodóz způsobených především škrkavkou prasečí (Ascaris suum) u divokých prasat. Nematodózy jsou v koncentrovaných chovech příčinou značných ztrát hlavně u selat, vedle úhynů způsobují i poruchy růstu a zakrslost. Přípravky Rafendazol jsou určeny především pro oblasti s výskytem motoličnatosti, přípravky Cermix zejména pro lokality s výskytem střečkovitosti, ale jejich spektrum účinnosti se vhodně doplňuje. V lokalitách, kde se vyskytuje motoličnatost i podkožní střečkovitost, mohou být použity k léčbě oba výše zmiňované přípravky, je však třeba dodržet interval nejméně 28 dní mezi jejich aplikací. Úspěšná léčba parazitárních onemocnění je podmíněna výběrem vhodného léčiva na základě parazitologického vyšetření, dodržením návodů uvedených v příbalových informacích těchto přípravků a jejich správnou aplikací v terénu, včetně vyhodnocování výsledků léčby. Pro úspěšnou dehelmintizaci je nutné zajistit podávání návykového krmiva (ve stejném složení jako krmivo s antiparazitikem) minimálně 10 – 14 dnů před léčbou. Tím se zabrání případnému překrmení zvířat (hlavně u daňků) a následným acidózám. Důležité je dodržení poměru mísení s jadrným krmivem a zajištění homogenity směsi. Takto připravené krmivo je aplikováno především v zimním období, kdy zvěř přijímá krmivo u krmelišť. Je nutné zajistit dostatečný počet krmných míst u krmelišť a tím zabránit přesycení nejsilnějších kusů. V rozsáhlých honitbách je třeba předkládat krmivo ve více krmelištích a synchronizovaně tak, aby byla ošetřena i migrující zvěř. Pro zdárný výsledek dehelmintizace je důležité neponechat části honiteb bez ošetření a zamezit tím případnému vzniku nových ohnisek a dalšího šíření parazitů. V důsledku většího výskytu nosohltanové i podkožní střečkovitosti je dobré antiparazitární akce soustřeďovat na větší plochy, a to i několika sousedících mysliveckých sdružení z důvodu známé skutečnosti, že dospělec střečka dokáže nalétávat na zvěř až do vzdálenosti pěti kilometrů. Léčba parazitóz lovné zvěře je na území České i Slovenské republiky prováděna dlouhodobě. Výsledkem je snižování přímých i nepřímých ztrát v chovech spárkaté zvěře. Přesto je velice důležité v našich podmínkách geografických, civilizačních i v podmínkách způsobu chovu lovné zvěře parazitózy i nadále systematicky tlumit. MVDr. Aleš Kyral BIOPHARM – Výzkumný ústav biofarmacie a veterinárních léčiv, a. s. Pohoří – Chotouň 254 49 Jílové u Prahy ◄ reagovať
Jozibaci, 22.12.2010 o 12:32 Vladenko. Ak sa kus nesnaží pred strečkami ujsť, napr. do porastu trávy, či krovia, ktorý mu robí "placačku na muchy", či do bahna, potom s ním nie je niečo v poriadku. Mohol uhynúť, to ti verím, ale muselo tam byť ešte niečo predtým, predispozícia. Chcelo by to podrobnejšiu veterinárnu analýzu. Ja netvrdím, že strečky sú blaho pre zver, ale ani pšenica s Cermixom pre následnú "kravskú bruchatosť" nie sú pre ňu spásou. A nielen pre ňu, ale hlavne pre plod v maternici. Už tu dostáva predpoklad pre vývrtkára, gombičkára, slabú obranyschopnosť,... Tomu je treba predchádzať. ◄ reagovať
Vladenko, 22.12.2010 o 12:24 No ak doma pohľadám, tak Ti milý Jožibáči, pošlem fotku srny ktorú sme našli uhynutú na podkožnú strečkovitosť, Počty strečkov sa dali rátať na desiatky, možno aj viac ako sto ich bolo, celý kus bol doslovne prešpikovaný. Naschvál sme ju stiahli z kože, aby to bolo vidieť, priznám sa nie veľmi pekný pohľad to bol. A mňa by zaujímalo, koľko nosohltanových strečkov tak znesie naráz v nosnej dutine srnčia zver, keď strečok pred vyfŕknutím z nosa má tak 2-3 cm, Nie jeden z nás už počul ako zver ťažko dýcha a chŕka ako by mala kašeľ a snaží sa dostať strečky von, aj trofeje takto postihnutých jedincov, sú slabé, alebo vývrtkári, ak toto je blaho pre zver tak klobúk dole... ◄ reagovať
Jozibaci, 22.12.2010 o 11:11 Solirov. Kam zmizlo seno z krmelca? Alternatív je viac. Počul som, že niekde seno solia. Také je potom magnetom pre zver. Počul som aj o krádeži pre domáce zvieratá. Ale najskôr môže ísť o návyk, spojený s bruchatosťou po odčervovaní - zveri sa ťažko pohybuje vo vysokej vrstve snehu, preto radšej vyčkáva pri krmelcoch. V Tatrách s tým problém nemajú, lebo nemajú ani senníky. V chránenom území myslím. Edu. Informácie o neodčervovaní mimo ČR nájdeš v Myslivosti č. 12/2010, str. 21. Píše o tom tlačový hovorca Štátnej veterinárnej správy pán Josef Duben. K domácim zvieratám. I ja som choval kadečo, ale ešte viac som študoval literatúru a odoberal periodiká. Takže o chovateľstve mám dostatok vedomostí. Nikde som sa však nedočítal odporúčanie, aby chovateľ odčervoval gravidné zvieratá. Vždy sa pred tým vystríhalo a odporúčalo na obdobie pred graviditou, alebo po nej. V poľovníctve vo voľných revíroch to jednoducho nejde. A o úhyne na nosohltanovú strečkovitosť som tiež ešte nepočul. Počul som len o strečkoch po ulovení zveri. Každý píše len o MOŽNOM úhyne. ◄ reagovať
Edu, 20.12.2010 o 12:45 Žial s tebou osobné stretnutie nebude nikdy možné ani odtajnenie nicku ani odtajnenie PZ . Si iba virtuálna hračka internetu ,ktorá nás chce presvečiť o tom že si objavil objav tisícročia . Ja som iba chalan z dediny a celý život žijem v prírode . Teraz to nie je aktualne ale choval som doma kadečo od zveri po domáce zvieratá a zaklad bol vždy jeden a ten platí vo všetkých režimoch . ◄ reagovať
Edu, 20.12.2010 o 12:40 Jozibaci ja som ťa chcel iba naštelovať aby si mi napísal že som tupec :-D podarilo sa ,lebo Ty sa pasuješ do role slušného človeka nikoho neuražajúceho :-D Poviem Ti však ,že keby sme sa rozprávali osobne nie cez klavesnicu bol by to diametrálne iný rozdiel . Nepotrebujem pátrať po tvojom mene ani adrese je to tvoja voľba . Ja keď niekoho urazím viem sa i ospravedlniť a v mnohých prípadoch ma to škrelo že som nezvládol emócie . Poslal som ti naozaj iba zopar odkazov ako sa prikrmuje v Nemecku či rakúsku kde si vehementne tvrdil že tám sa neprikrmuje ani nepodavajú medikamenty nie len odčervenie ale veď je strečkovitosť napríklad nosohltanova spôsobuje často uhýn zveri . Tým vašim 400 ks čo prišli z marsu asi prospieva . ◄ reagovať
Solirov, 20.12.2010 o 9:56 Este upresnim - jednalo sa o lokalitu Malych Karpat - medzi Dolanmi a Dolnymi Oresanmi - lesny revir, ale teren ani zdaleka nie taky tazky ako su Tatry. ◄ reagovať
Solirov, 20.12.2010 o 9:55 pán Jozibaci - ja by som len rád od Vás dostal vysvetlenie, kam sa nam stratilo z krmelcov seno - jeden velky krmelec za dobu kratsiu ako tyzden. Ked sme ho plnili tak mufloncia cakala cca 80 metrov od nas a este sme neboli s traktorom prec a uz bola pri krmelci. podla stop boli vsetky krmelce v reviri navstevovane aj vysokou aj srncou. nestihali sme ich doplnat. Nevravim ze pri nespravnom sposobe prikrmovania sa nemoze stat ze ma zver hnacku, vycerpava ju to a potom hynie, ale pokial sa spravne prikrmuje tak to zveri podla mojho nazoru len a len prospieva. O soli a soliskach a ich navsteve zverou pocas celeho roka sa ani nebudem rozpisovat.. Preto este raz poprosim odpoved na otazku - kam zmizlo to seno z krmelca? Rozfukal ho vietor? Ci?? ◄ reagovať
Jozibaci, 20.12.2010 o 5:28 Edu, čomu sa smeješ? Vlastnej tuposti? Jajo5, kde žiješ? Za socializmu sa štát o Rómov nestaral? Ale toto je portál o zveri, tak poďme k nej. Tvrdíš, že poľovník by sa mal o zver starať. A ja čo robím? Podľa teba je starostlivoť vtedy, ak zver hnačkuje a puchne jej brucho? Nie je to choré? Zver je v zime naozaj celá bez seba, len je treba sa bližšie prizrieť. Ukáž mi vymrznutú zver. Lebo ja som ešte nevidel ani na fotke. ◄ reagovať
jajo5, 19.12.2010 o 23:32 Jaozibaci ak tie tvoje argumenty naozaj pokladáš za pravdivé a dokonca aj správne je mi ťa ľúto. Poľovníctvo sa od lovu líši tým, že poľovník by sa mal o zver starať ale to ty nie ...Podľa teba je to tak, že zima je najlepšia a zver ja celá bez seba že môže pekne vymrznúť. Načo jej pomáhať? Dám ti príklad taký, ktorý bude zrozumiteľný aj tebe: Pozri sa na našich počernejších spoluobčanov, tým za Socializmu nikto nepomáhal a koľko ich bolo? Možno tak 3% z celkového počtu obyvateľov v súčastnosti ich je do 20% a prečo asi? Pretože vtedy bola slabšia zima? Nie to nie, teraz sú "prikrmovaní" štátom a je vidieť že im to prospieva :))) ◄ reagovať
Edu, 19.12.2010 o 23:04 FLATretriver opakujem všetko je tajné u jozibaciho meno priezvisko :-D revír :-D PZ:-D a čo neni tajné tak je falošné :-D Práci česť :-D hahahaha:-D ◄ reagovať
Jozibaci, 19.12.2010 o 22:25 To je jedno, kde poľujem. Podstatné je, v akom stave je - či pri Ondave, alebo pri Štrbskom plese. Podstatný je kondičný stav, dobrý kondičný stav a ten vyvracia akýkoľvek dôvod na prikrmovanie. Aj odčervovanie. ◄ reagovať
FLATretriver, 19.12.2010 o 22:13 Núž pan jozibáči ,, kde polujete na dolniakoch alebo v horách ?? ale že by srnčia zver bola prispôsobená na život v podobných podmienkach ako kamzík som ešte nepočul ani nikde nečítal. ◄ reagovať
Jozibaci, 19.12.2010 o 22:09 Chceš povedať, že ani v Belianskych Tatrách nebehá. Možno nie, ani ja neviem. Ale že by vydržala, to som si istý. ◄ reagovať
FLATretriver, 19.12.2010 o 22:06 hm no srnčiu som dávno nevidel pod kriváňom behať :D :D :D ◄ reagovať
Jozibaci, 19.12.2010 o 22:04 A to je odkiaľ taký múdry postreh? A srnčia tam nie je prispôsobená? Čo, nosí bačkory, šály a rukavice? A soby na severe? To je teda argument. Klobúk dolu. ◄ reagovať
tome83, 19.12.2010 o 21:55 ak ste si dobre pozrel to video, mohol ste zistiť že tam bola reč o tom že tatranský kamzík je lepšie prispôsobený drsnej zime a živote v podmienkach v akých žije ◄ reagovať
reklama
Užívaním portálu LovuZdar.sk užívateľ prehlasuje, že sa oboznámil s autorskými právami, podmienkami používania a všeobecnými pravidlami tohto portálu, plne rozumie ich obsahu, súhlasí s nimi, bude sa nimi riadiť a na znak súhlasu s ich obsahom sa zaväzuje ich dodržiavať pri užívaní portálu www.lovuzdar.sk a využívaní jeho služieb.
Admin nezodpovedá za obsah pridaný návštevníkmi LovuZdar.sk
Admin si vyhradzuje právo vymazať akýkoľvek obsah pridaný návštevníkmi portálu ak tak uzná za vhodné.
