ako dalej s polovnictvom v SR - diskusia

rastob, ja nemám doma ženu, som šťastne rozvedený, a už dlhé roky a priateľky, ktoré mám / a je ich hodne/, o poľovníctve nechcú ani počuť. Ale aj keby som nejakú takú mal, ako je napríklad redaktorka TV p. Danica Kleinová, najsympatickejšia slovenská poľovníčka, ktorú poznám, a ona by ma prehádala, alebo ja ju, myslíš, že by to pomohlo našej hnačkovinami decimovanej zveri??? Určite nie. Tu je to také najúčinnejšie, si mylím. Takže to, čo tu vypisuje Edu o nechcenom sene a správnom prikrmovaní, je hádzaním hrachu na stenu. Pán Rajský je lepším veterinárnym odborníkom, ako výživárskym a výskumy, ktoré robia na zveri v oplotení, sú vo voľných revíroch nepoužiteľné. Zver je tam stresovaná, hnačkuje, čiže telo je rozladené, ako ten orchester, od ktorého očakávame bezchybné zahratie hymny. Pán Rajský ma potešil informáciou, že parazitizmus je vo voľných revíroch takmer neznámy. Tvrdia to aj iné zdroje. Takže mu verím. A preto som aj proti odčervovaniu vo voľných revíroch. Výskum o trávnych miešankách je tendenčný, teda komerčný, keďže ponúkajú osivo na políčka pre zver. Nemám nič proti kšeftom, sám by som si objednal, ale musel by som mať istotu, že to zveri pomôže. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Okrem toho Rajského máš ešte nejakú kapacitu ? Teda určite ich je dosť i na Slovensku len som myslel takého niekoho čo potvrdí tvoje zvrátené myšlienky nie normálne bežne veci :-D ako dr. Rajský :-D ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Aj tu sa mi veľmi páči referát od rajského Autori Dušan Rajský, Miroslav Vodňanský a Matúš Rajský pripravili referát Prikrmovanie voľne žijúcej zveri z pohľadu poľovníckej etiky. Na príklade prikrmovania voľne žijúcej zveri poukazujú na niektoré kontaktné otázky poľovníckej etiky pri zabezpečovaní doplnkovej výživy, a to aj zo širšieho aspektu, miesta, úlohy a vytvárania priaznivého obrazu poľovníctva v spoločnosti. Zaoberali sa aj otázkou dodržiavania zákonnosti pri love zveri a to formou vnadenia, čo priamo nadväzuje na prikrmovanie v období strádania zveri. Samostatnou kapitolou je otázka zdravia zveri v súvislosti s prikrmovaním čo do množstva a kvality predkladaného krmiva. V prípade zvýšeného ohryzu lesných drevín a tiež pri spásaní repky ozimnej sa zaoberajú s odvádzacím prikrmovaním.odkaz ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

osamely vlk musím si veru naštudovať nejaké state od toho rajského píše naozaj fundovane a múdro .odkaz SUŠENIE SENA Keďže pripravujeme spravidla krmivá objemové, bude sa aj tento príspevok týkať najmä zveri prežúvavej, čiže v našich podmienkach zveri srnčej, jelenej, muflonej a danielej. Za základ kŕmnej dávky uvedených druhov zveri môžeme považovať seno. Platí to však iba v prípade, ak použité seno dosahuje dobrú kvalitu a botanické zloženie je vhodné pre konkrétny druh zveri. Pre srnčiu zver má význam pripravovať iba seno, v ktorom sú zastúpené aj ďateliny, prípadne lucernové seno. Pre jeleniu, mufloniu a danieliu zver je použiteľné aj lúčne seno tvorené trávami, keďže tieto druhy v porovnaní so srnčou zverou dokážu v tráviacom trakte lepšie využiť vyšší podiel vlákniny a zároveň im postačuje na záchovnú dávku úroveň približne 12 % dusíkatých látok v sušine krmiva, čo je približne hodnota lepšieho (nadpriemerne kvalitného) lúčneho sena. Ak má lucernové a ďatelinové seno nízke zastúpenie lístkov (vytrúsené napr. pri transporte), čo spôsobuje, že v tomto výživnom krmive týmto spôsobom v priemere stúpa podiel vlákniny a zároveň klesá podiel N-látok, môže byť stále ešte dobre využiteľné jeleňou, danielou a mufloňou zverou, ale pre srnčiu zver, ktorá vyžaduje ľahšie stráviteľnú a výživnejšiu potravu, je už nevhodné. O lúky v revíroch sa musíme starať. Ak sme ich zanedbávali - prevládajú nežiaduce druhy tráv a bylín, vyrastá nálet drevín, nastupuje sukcesia. Takto klesá ich výživná hodnota, preto ak je v našom záujme zlepšiť kvalitu potravy pre zver, treba vykonať ich revitalizáciu, rekultiváciu, čiže upraviť a obsiať kultúrnymi druhmi tráv a ďatelinami. Slovenské centrum poľnohospodárskeho výskumu Nitra, v prípade záujmu, poskytne informácie a poradenstvo o takýchto miešankách vhodných pre prežúvavú zver z pohľadu nutričnej hodnoty a klimatických podmienok regiónov, kde sa plánujú vysiať. Týka sa to tiež postupov výsevov osív, vrátane ich predaja. V rámci starostlivosti treba ďalej lúky pravidelne kosiť, prihnojovať (dusík, fosfor, draslík), ak sa jedná o kyslé pôdy – upraviť pH vápnením. Kvalitné lúčne porasty kosené vo vhodnom vegetačnom štádiu sú základným predpokladom výroby nielen dobrého sena, ale aj silážovaných krmív ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Seno zveri padá aj na zem, to je pravda, ale vo zverniciach a na farmách, kde ho žrať musí, lebo nič iné nemá. A Dr. Dušan Rajský? Poznáme ho ako veterinárneho renomovaného odborníka z poľovníckych periodík. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

vlciaskala, jednak si nechutný a jednak to sem nepatrí. Tu je to o budúcnosti poľovníctva v našej drahej vlasti. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Ide dobrá reklama na Jojke /tuším/ o hnačkách, ktoré rozlaďujú organizmus. Tak som si spomenul na úbohé hnačkujúce gravidné srny. Ako môžu ich rozladené organizmy stvoriť mláďatá v optimálnej podobe, stave? Asi ako rozladený orchester zahrať bezchybne štátnu hymnu. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Edu, zase to motáš. Kedy som ja tvrdil, že senom zveri škodíme? Seno je neutrálne - zver ho nechce. Jadrom zveri neubližujeme, my ju ničíme. Pozri na estónsku kameru. Teda cez ňu na zver. O soli si myslím, že škodí tým, že smädí a tým zvyšuje smädový apetít. Prepitej srne sa potom aj zle uteká, pytliačiacie psy ju dobehnú, zadrhnú a kto je potom vinný - no predsa havo detí našich dobrých susedov. Treba ho nemilosrdne zastreliť. Keď nám potom ich otec rozbije v krčme fasádu pivovým krígľom, budeme sa čudovať, že za čo. A výsledok - pľuvance od detí, nenávisť až po hrob. Komu to chýba? Mne nie!!! Takže - keď soľ zveri, tak len v prirodzene zriedenej koncentrácii - v potrave. Tá nezvyšuje pitný režim. Článok som tu už napísal, teda odkaz na neho. Aj o Nemecku, aj o Poľsku, ale ty to asi nečítaš, keď tu stále omieľaš svoje. O Dr. Rajskom som ti tiež toľko napísal a ty stále nič. On dosť často uverejňuje v PaR a Naše poľovníctvo. Takže len je treba zobrať tieto časopisy, zopár čisiel z minulých mesiacov, nasliniť ukazovák a si opäť on čosi múdrejší. A tímu vedcov z Mníchova by som dal tip na výskum - košickú srnčiu na repke. Tohto roku tam na jar bolo žlté more. Nech zistia, či máme inú srnčiu, alebo repku, keď sa tam srnčej tak mimoriadne darí. Sám som zvedavý, koľko tej srnčej bude na jeseň a v zime. Napíšem. Určite opäť viac, ako doteraz. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

V časpoisoch píšu ludia bulvarne veci . Redaktorom nejde o nejakú pravdu ale o predaj výtlačkov a bombastické titulky . Tiež som v nejednom časopise publikoval podľa zadania . Odoberám nejaké časpisi kupujem si lovu zdar,PAR myslivost i hubert lov mnoho odbornej literatúri dostavam poštou ktorú neplatím mnoho časpisov mi chodí zdarma kde obyčajne predplatné vyhrám prípadne nejakú cenu . Sem tam nejakú vecnú cenu prípadne peniaze a takmer vždy predplatné :-D Napríklad tu odkaz časopis nemá pra mňa nejakú obzvlášť veľkú výpovednú hodnotu . Samozrejme vývoj ide do predu v tom súhlasím . Na druhej strane desaťročia výskumu potvrdili ,že zver ktorá sa pasie na repkách trpí hnačkovaním stratou plachosti tiež môže oslepnúť až po úhyn . Či v roku 2011 alebo pred desaťročiami sa všetci odborníci zhodli na tom ,že podávanie soli a hlavne objemovej sušiny zveri výrazne pomáha . To je nadčasová vec . Bolo o tom popísaných tisíce štúdií v mnohých krajinách europskej únie.To sú vedecké práce vedcou niekedy i medzinárodnej kooperácie ako bola Braislava & Viedeň&Brno ako i mnohé iné . Ty zdielaš iba jeden názor ktorý si vyjadril neprikrmovať zver za žiadnych okolností . Na tomto tvojom názore je zaujímavý fakt ,že je nemenný a žiaden odborník vetrerinár či vedec atď ho nikdy nezmení aj keby stali v zástupe všetci vedci z celého sveta a mali milion dôkazov ty by si si pustil svoju obohratú platňu a povedal neverím neprikrmovať !!! Takže debata je uplne zbytočná !!! Pripomenulo mi to taký jeden vtip ked sa učiteľka pýtala žiakov čo nám dáva hus a paľko hovorí oškarky a učiteľka no a ešte a paľko oškvarky a paľko čo máme v perinách ? perie !A čo nám teda dáva hus ešte a Paľko oškvarky :-D . ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

osamelyvlk a kde sú odborníci ktorých menuješ ??? V europe sú stovky kníh ktoré píšu opak toho čo tvrdíš Ty !!! Daj nejakú knihu ktorú napísali odborníci rád si ju prečítam . Kde je schovaná aspon jedna jediná kde je aspoň jeden človek ktorý zdiela tvoj názor ??? ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

osamelyvlk v zimnom období sa srnčia zver črieduje . Ubezpečujem Ťa však ,že i tá na letisku sa prikrmuje podľa zákonov slovenskej republiky . Ja nechcem riešiť či je to správne alebo nie je . Je dostatok odborných prác ,kníh na Slovensku ako i v zahraničí kde je stáročným pozorovaním a výzkumom zdôvodnené a dokázané ,že prikrmovanie zveri v čase núdze je dôležité a potrebné . Nie iba srnčej samozrejme . Tiež je dokázané veterinárnym rozborom hnačkujúcej srnčej zveri ,že v 99% ich laxáciu prípadne oslepnutie až po uhyn spôsobuje repka olejná kde pomáha podávanie soli a hlavne kvalitnej sušiny objemového krmiva . Takže nechcem ja ako laik spochybňovať stovky a možno tisíce odborníkov ktorí sa zhodli na tejto skutočnosti . To , že si nevidel na letisku krmidlo je normálna vec :-D ono lietadlá nebudú určite klučkovať medzi jasličkami . Na nepoľovných pozemkoch sa nestavajú prikrmovacie zariadenia . Ak je však roľa obsiata repkou je to už pozemok poľovný. Každopádne všetky okolité poľovné pozemky obhospodaruje určité PZ . To pz musí mať v mape zaznačené prikrmovacie zariadenia ,ktoré pri kontrole musí PZ preukázať tak ich naplnenie správnym krmivom ako i jarné vydezinfikovanie a tiež používanie všetkých hygienických zásad ako i zákona o ochrane prírody kde nesmie ani jedno takéto zariadenie byť spojené pevným spojom o akýkoľvek strom atď. To všetko sa kontroluje a preveruje v rámci štátneho dohladu s nakladaním zvereného národneho bohatstva SR. Do našho PZ chodí takáto kontrola štátneho dozoru približne raz za dva roky . Nedávno som čítal članok ako veľmi sa v nemecku dbá na prikrmovanie srnčej zveri hlavne pri repkoviskách . Takých štúdii je v europe stovky . Možno si Ty myslíš ,že všetci odborníci ktorí píšu tieto odborné poznatky chcú v svojej krajine zver otráviť a zničiť ,ale to je už iba tvoj vnútorný problém s ktorým musíš bojovať Ty sám .