ako dalej s polovnictvom v SR - diskusia

Čo ochranári,ale ľudia pozerajú na úlovky a nadávajú na poľovníkov.Nevidia kus práce ,starostlivosť o zver v poľovných revíroch,koľko času treba na tento druh koníčka a financií.Ochranári nech prídu vezmú si vrece na plece a idú aspoň 500m potom môžu kritizovať.Druhý pozerajú z balkóna ležia na gauči a trápi ich kus mäsa čo dostane poľovník.Všetko to dráždia zbohatlíci- terénne auto v meste a na baranoch vpredu diviak to je úroveň poľovníka.Ľudia sa pozerajú a samozrejme kritizujú.F-H som pár krát pozeral sú tam fajn veci,ale jatky v Maďarsku-ďakujem.Úroveň poľovníctva si treba udržať,ale museli by to riadiť správny poľovníci. LOVU ZDAR!!! ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

no konečne som sa dočkal odpovede. Dobre, tvoj názor nezdieľam, ale ok.. Osobne si myslím , že hustota obyvateľstva a všetky vplyvy s človekom spojené majú vplyv aj na vegetáciu - konkrétne na množstvo tej trávy po lopate povedané. A keďže je jej podľa mňa menej a zmenšilo sa podstatne aj územie vhodné pre život bizóna tak ich asi ťažko môže byť viac ako pred príchodom Európanov. Ale v poriadku máme každý svoj názor. To že výživová hodnota je rovnaká s tým problém nemám - ale opäť - je tu množstvo vplyvov, ktoré v porovnaní s minulosťou výrazne zmenili spôsob života zveri a podmienky naň. Osobne som za prikrmovanie - za správne prikrmovanie a aj podávanie liečiv. Prečo nepomôcť zveri keď môžeme? Keď už sme jej tak posrali život (rozumej človek a jeho činnosť)? Ak si myslíš, že zver bude vždy "sračkovať" a hnačkovať a trpieť a hynúť tak je to len tvoj výmysle s nejakej estónskej kamery, ktorá pre mňa nemá ani výpovednú ani dôkaznú hodnotu. Zábery z jednej kamery nemožno použiť ako dôkaz celoplošne. Ak tým ta zver tak hrozne trpí tak prečo sú pravidelne vylízané soliská, prečo keď bolo pol metra, či meter snehu mali sme zver sústredenú neďaleko krmelca a keď sme ho naplnili tak sme neboli traktorom ani na sto metrov a už z neho žrala? Sa chcela "posrať"??? Považovať zimné mesiace, kedy aj vysoká sa brodí po brucho v snehu a len veľmi ťažko si hľadá vhodnú potravu je choré. Raz, keď som sa ťa v diskusii o prikrmovaní pýtal, že kam sa nám stratilo seno z krmelcov keď ho podľa teba zver neberie si mi odpovedal, že ho niekto ukradol, alebo ho vyfúkal vietor,alebo neviem.. Vtedy som s diskusiou na túto tému s tebou skončil a ľutujem, že som sa v nej ocitol opäť. Ale nejak to vyplynulo z predchádzajúcich príspevkov a musel som reagovať. Už ti to tu povedali viacerí - a ja sa pridám - pokojne si dovolím tvrdiť, že nikto z registrovaných na tejto stránke s tebou a tvojimi názormi na prikrmovanie nesúhlasí - a ty si dokolečka melieš len to svoje.. Ak by s tebou niekto súhlasil som presvedčený, že za ten čas čo sa prezentuješ by sa niekto z tvojich priaznivcov zapojil do diskusie a podporil ťa.. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Goret, žiadnu, pretože zver vypasie ešte aj spod nabitého drôtu. Iba ak pár cm, zabratého kolom pre drôty. Alebo ak myslíš, akú plochu ním možno ohradiť, to záleží od jeho inštalatéra. Môžu to byť aj stovky km. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

koľko trávnatej plochy zaberie elektrický ohradník? ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Ešte k výživovej hodnote malinčia, Solirov. Keď uznávaš nezmenenú výživovú hodnotu trávy pre bizóny, potom uznávaš aj nezmenenú hodnotu malinčia pre srnčiu. A tak mi z toho vychádza, že keď Američania neprikrmujú bizóny, potom by malo pre teba byť nezmyslom prikrmovať srnčiu u nás! Rozloha krajiny, ľudnatosť tu nehrá žiadnu úlohu. Primárna je nutričná hodnota potravy - trávy pre bizóny, malinčia pre srnčiu - pred miliónmi rokov a teraz.