Čo vy na to, chovatelia psov pripravujú petíciu do parlamentu o zákaze odstrelu psov, ktorí sa vzdialili od obidlí resp.svojich majiteľov. Asi im treba poslať zopár fotiek so strhnutou zverou.
Veru tak,chorá spoločnosť. Pes bol pri človeku od dávna,ale vždy to bol len PES,dnes tomu ludia dávajú ludské mená,spávajú s ludmi v posteliach,zvieratá sa pre nich RODIA a ZOMIERAJÚ,nie kotia a dochnú.Majú kopu rečí o ochrane zvieratiek ale idú do obchodu a kúpia kurča,hovädzinu,bravčovinu a na propagandu ich bludov využívajú plastické deti väčšinou z miest,lebo deti z dedín dobre vedia čo je zabíjačka,aj že občas treba zabit kačku,morku,sliepku či hus a pes je na dvore,samozrejme ak zdochne ,škoda,zvlášť ak bol dobrý ,ale nikto mu nestavia pomníček a nechodí mu na hrobček pálit sviečočky ako magor. Taká úcta sa má prejavovať ľuďom,nie psom. Samozrejme ak mestská "panička" so psom chrápe v posteli,potom jej pripadá povinnosť mu postavit pomníček.Luďom z toho hrabe asi len bieda a hlad im otvorí oči,potom zhltnú aj upečenú čivavu.
ja uz neviem ako ti povedat,to je uz ako bavit sa s hotentotom!kompenzacna mortalita je POJEM,ktory vznikol dosledku obhospodarovania a lovenia zveri!je to POJEM ktory sa pouziva len v suvislosti s usmrcovanim zveri lovom! je to mortalita,len OVPLIVNOVANA LUDSKOU cinosotu (polovnictvom - lovom)= kompenzacna mortalita! prirodzena mortalita je umrtnost BEZ ZASAHU cloveka ako dosledok prirodzenych faktorov - predatorov,nedostatku potravy,choroby,zranenia,staroby, ... ◄ reagovať
Aký je rozdiel medzi prirodzenou mortalitou a kompenzačnou? Veď prirodzená musí byť kompenzačná - vyrovnávajúca. Ak by nebola, živočíšny druh by buď vyhynul, ak by bola väčšia, ako natalita, alebo by zamoril planétu, ak by bola menšia. Tak netáraj a nezavádzaj. Odkopuješ do autu. A poľovníctvo? V niektorých prípadoch musí len ono vykonávať PM. Napr. u afrických slonov. V niektorých krajinách Afriky pustošia svoj biotop, pretože takmer nemajú predátora. Levy nestačia. Ani u nás vlky a rysy nestačia najmä na diviačiu zver. Je istý rozdiel medzi prirodzenou mortalitou v nepoľovných oblastiach, kde dravce lovia iba mladú zver a PM v poľovných oblastiach, kde lovíme všetky vekové kategórie, v čase párenia a pred ním, čím devastujeme genofond zveri /líška, diviak/ a znižujeme stavy /tetrov, hlucháň/. Prirodzené predátory to nerobia. Ešte mi napadlo, že to môžme rozlišovať na prirodzenú a neprirodzenú kompenzačnú mortalitu, ale nie na prirodzenú a kompenzačnú. ◄ reagovať
nedokazes pochopit ,ze kompenzacna mortalita nieje nic co je prirodzene pre prirodu?! je to mortalita(ubytok) zveri sposobena polovnictvom.priroda pozna len prirodzenu mortalitu (dosledok predacneho tlaku,nedostatku potravy,staroby,choroby,... ) ◄ reagovať
V piatok o 21,20 na TV Spektrum pôjde Posledné vyhynuté mamuty. Som zvedavý, aké táraniny zase uvidím. ◄ reagovať
growler, v súvislosti s lovenou zverou človekom by si mohol mať pravdu. Ale čo s nelovenou? Napr. s lastovičkami? Tie mi na balkóne každý rok vyvedú 10 mláďat. Kde sú? Aspoň zopár mláďat by sa mohlo na jar vrátiť a postaviť si hniezdo. Nepribudlo však žiadne. Ale lastovičiek je vždy rovnako. Aký jav to spôsobuje, ak nie kompenzačná mortalita? Po slovensky - vyrovnávajúca úmrtnosť. Ale človek v tom prsty nemá. Aj keď Južania lovia drobné vtáctvo, je to len zlomok z celkovej KM. Alebo napíšem to inak - KM by nebola potrebná, ak by živočích splodil iba jedného potomka, ktorý by pokračoval v prosperite druhu. No ale čo by žrali, v prípade lastovičky, sokoly lastovičiare? ◄ reagovať
growler a co od neho cakas? ◄ reagovať
ziadne prirodzenne ekosystemy(vsetky zivocichy)nepotrebuju kompenzacnu mortalitu! je to pojem-jav,ktory zaviedol clovek aby mohol lovit zver! je to mnozstvo o ktore sa snizuje prirodzena mortalita lovom - polovnictvom,tak aby sa udrzala pocetnost populacie adekvatne ku kapacite prostredia.pouzivat to v suvislosti s mackami,psami je totalna blbost! ◄ reagovať
growler, o tom nepochybujem, že v prírode nie sú len zajace a kačky. Ale všetky živočíchy predsa potrebujú kompenzačnú mortalitu. Alebo nie? ◄ reagovať
axon, mohol by si nám napísať, aká je v prírode realita? Keď už, podľa teba, nemám rozum, ale chcem ho dostať. ◄ reagovať
ked ti raz dojde,ze priroda niesu len zajace a kacky potom sa mozes somnou bavit! ◄ reagovať
growler, choď sa pozrieť nad ránom na okraj mesta, či dediny, koľko zajacov sa vracia z paše z polí k ľudským aglomeráciám. Podľa teba by to malo byť opačne - mali by utekať preč. Niekedy mám dojem, že pri mestách je viac zajacov, ako v revíri. Čiže - ak by bola stresovaná, navždy by sa odsťahovala. Takže - otvoriť oči, overiť a rozmýšľať. Mne to už ide. ◄ reagovať
motaq videl si už psa žrať nevyliahnuté vajcia bažanta? Ja ešte nie, takže podľa logiky a "inteligencie" osameleho vlka budem tvrdiť, že predátory vajcia nežerú. Samozrejme realita v prírode je iná. Growler jožibači rozum nedostane nikdy...((( ◄ reagovať
rys2. Pes a mačka potravu vyhľadávať môžu, ale k usmrteniu je to ešte veľmi ďaleko. Osobne som vlka, ani rysa loviť nevidel, ale dokumenty nepočítane. A to mi stačí. Ale dokument o love psami iba jeden - o love zajacov chrtmi. Aj u nich je úspešnosť 20 %. Vydarený každý piaty. Chrty sú však šľachtené a cvičené na tento účel. Napadá mi však - čo tak natočiť video o túlavých psoch pri love? Ja by som to aj zinscenoval - pustil do ohrady s jeleňmi 2 - 3 čoklov /vo väčších skupinách ich málo vídať/, ako strhnú a zožerú jeleňa. Zrejme by si na žiadneho netrúfli. Alebo so srnčou zverou. Tej sa aj vlky boja - v ich potrave bolo rozborom žalúdkov zistené iba 5,5 % srňaciny, ale až 10,5 % psiny. Čo znamená, že vo vlčích oblastiach to túlavý pes nemá až také jednoduché. Máš pravdu, že pes má zakódované vlohy pre lov, ale šľachtením ich má poriadne zdevastované. Pes nevie loviť vo svorke, nevie sám zostaviť svorku na lov. To len my ho vieme dať do svorky a spolu vycvičiť. Napr. na parforzné lovy na líšku, či aj chrty na zajace. Ale inak sú to všežravce a prípadným nájdením zajaca po spoločných poľovačkách si len spestria jedálniček. Pomôžu líškam s upratovaním. Ale trvalo žiť v lese a živiť sa lovom zveri, to by bolo naozaj dobré natočiť to na video a dať to sem, ak poznáš takú svorku zdivočelých psov. A ďalej tvoje slová - Náhodne natrafia, alebo uvidia - táranina. Zver skôr zbadá približujúceho sa psa, ako on zver. A pripraví sa - ujde, zatají sa alebo zaútočí. Ale náhodne natrafiť - zver má zmysly aj v spánku v pohotovosti. A máďatá? Aj odložené srnča matka chráni, je nablízku. A buď si ho odvedie, alebo zaútočí na psa. Psovité majú veľký rešpekt pred srnčími raticami. Už som tu písal - pred pár rokmi deti našli srnča len 50 m od posledného vežiaka, kde psíčkari voľne venčia psov vo veľkosti od najmenších maltezáčikov až po dogy. Ale aj tak - ak to vezmeme zo širšieho uhla - zachrániť sa môže len toľko zveri, koľko z populácie, jej reprodukčnej kategórie, "odíde". Pre starobu, chorobu,... Ďalšie tvoje slová - je to stres pre zver /pes, mačka/. No určite nie väčší, ako hnačkoviny, predrujný lov a lov gravidnej zveri. Ja by som bol len rád, keby si mal pravdu - aspoň by mi zajace neohrýzali jablone na dvore. Jedna je dokonca nad búdou a v noci, keď pes nie je doma, ju drzo použijú, ako ja stolček, keď idem meniť žiarovku. ◄ reagovať
kedy ty clovece dostanes rozum? pes a macka zvysuju predacny tlak,preto normalnemu cloveku to nemoze byt jedno.su to neprirodzene(umele)cinitele v prirode,ktore navysuju prirodzenu mortalitu cim zaroven znizuju dalsi mozny prirastok.vysledkom coho moze byt postupne znizovanie nejakeho druhu v krajine.tu nejde len o to,ze pes musi bezpodmienecne priamo zver strhavat.staci,ze zver vyrusuje,stresuje atakmi na nu.co ma za nasledok,ze zver sa cez den priebezne nepasie,je stiahnuta v hustinach,mladych porastoch,kde sposobuje skody na kulturach ohryzom,odhryzom, ....v zimnom obdobi zase dochadza k znizovaniu kondicie zveri,co sa moze odzrkadlit na jej zdravotnom stave. ono,ked veciam nerozumies,chapem,ze sa ti potom javia ako malichernosti. ◄ reagovať
motaq, jednoduché vysvetlenie. Kačka začne znášať vajcia. Od prvého až po posledné znesené jej hniezdo nikto nechráni. Vajcia znáša každý deň po jednom, posledné obdeň. Znesie ich 8 - 16. Čiže - 10 až 20 dní prší na nich, praží slnko, vietor rozháňa ich pach po okolí, takže dravce ich registrujú, ale ani sa ich nedotknú. Obchádzajú ich, hoci sú nechránené. Ak by mali o ne záujem, žiadnej kačke by sa nikdy nepodarilo odchovať potomstvo. Ale najmä bažantici, ktorá hniezdi výlučne na zemi. A naopak - to, že sa im darí, je nezvratným dôkazom toho, že vajcia, ale ani ich matka, nie sú pre predátory jedlé. Nepatria do ich menu. ◄ reagovať
Hekler. Zver je majetok, ktorý je nutné chrániť pred mačkami a psami. Pred desiatkami rokov sme ju chránili aj pred prirodzenými predátormi - vlkmi, rysmi, pernatými dravcami. Dnes sú tieto chránené a ich korisť premnožená. Hlavne diviaky. Ja myslím, že aj túlavé mačky a psy, ak ich prestaneme loviť, nám zver nevyžerú. Zabúdaš na kompenzačnú mortalitu /KM/. Že ju robia aj psy a mačky, zveri /nášmu majetku/ je to srdečne jedno, ale KM nemôžme zabrániť. Nemôžu všetky zajace a bažanty prežiť do dospelosti, ktoré prídu na svet - v princípe za reprodukčný pár iba dve mláďatá. Zajačica ich za 5 rokov splodí 40 až 50. I ja by som bol rád, keby zajačici prežilo aspoň 10 mláďat, a žeby v revíri som nevidel ani jednu mačku, či psa. Ak by neboli, viac by sa ušlo líškam, myšiakom,... A doba ľadová sa nikdy neroztopila, lebo nikdy nebola. Ten svet, ktorý žijeme teraz, nemôže byť "starý", /či mladý ?/, 10 000 rokov. A nemôže byť taký rozmanitý, ako pred ňou. ◄ reagovať
takze macka a pes a ine selmy psovite ci mackovite nezeru nevyliahnute vajcia??? to je mi novinka. ◄ reagovať
gotrek, ty si len 1 rok tam videl 15 kačiek, ja v Košiciach vídavam desaťročia kačky /a stovky/ na Hornáde, na jazere pri Sídlisku nad jazerom, pri Barci na jazierku a sú tam nielen mačky a psy, ale aj deti, rybári, rekreanti. Čo ty na to? V tvojom prípade, že teraz je tam samá mačka, nie je to dôkaz, že ich požrali mačky. Možno sa len presťahovali. Vidno, že si ešte nevidel, ako vie zaútočiť kačka na mačku, keď má káčatá. Ja som to v detstve vídaval často. Inak kačka ma nadchýna - je atakovaná nielen pozemskými a vzdušnými predátormi, ale aj podvodnými /šťukami, sumcami,.../ a navyše - drzo si zahniezdi v hniezde jastraba. Zrejme ho aj vyhodí z hniezda. Ale je to dôkaz toho, že dospelá kačka, ani jej vajcia a káčatá po vyliahnutí jastraba nezaujímajú. Platí to aj na ostatnú drobnú zver - bažant, jarabica, hlucháň, tetrov, morka,... a ich predátorov. Chutia až po odstavení a pred dosiahnutím dospelosti. To je jatočný vek koristi pre predátory. Na rozdiel od nás - my zožerieme aj starú kačku. ◄ reagovať
Tiez suhlas.. ale cakam ako to jozi s jeho dobou ladovou zneguje.. ◄ reagovať
rys2 - jasné, logické a reálne zhodnotenie danej problematiky...za posledné dve vety, a vlastne aj za celý príspevok palec hore... ◄ reagovať
Minulý rok som sa chodil poprechádzať okolo takého menšieho potoka,vždy tam bolo okolo 10 až 15 kačíc. Dnes tam nie je nič len samá mačka..... Nie je to o psoch ale je to obdobné. ◄ reagovať
Joži, dokáž Ty, že čo tvrdíš vo svojich príspevkoch, je pravda !!! Píšem to zámerne preto, lebo takýmto spôsobom by sme sa ďalej nepohli... teraz idem k veci. Nehľadaj v tomto prípade dôkazy a nehľadaj objavené. Ty sám podávaš dôkaz na konci tvojho dolunižšieho príspevku v riadku 14 a 15 citujem: Videl som fotky po hodovaní psov na srne, zajacovi,..., ale bez dôkazu, že ju strhli ony ( koniec cit). Na základe uvedeného tvrdíš a sám súhlasíš či priznávaš, že tieto psy žrali mäso. A teraz sa pýtam. Keď je takýto pes, či psy zvyknuté na základnú potravu, ktorá je mäso, nevyhľadáva takýto pytľiačiaci pes práve túto potravu v lese? Nevyhľadáva lov, keď to má geneticky zakódované? Ak chceš důkaz, či onen pes aj skutočne tú zver strhol, opýtam sa protiotázkou : videl si osobne rysa, vlka, líšku, kunu, tchora, prípadne iné šelmy na SLOVENSKU , či strhli zver? Áno, převážná väčšina dôkazov je, ako sa už kŕmia a hodujú, ale nie, či ju skutočne aj strhli, pretože takéto dôkazy je tažko zaznamenať… (pár málo priateľov ( nepoľovníkov ) mi za života povedalo – môj miláči strhol mladého zajačika, môj miláček zadrhol srnčiatko)… Áno strhli ju a je jedno, či bola zdravá, chorá, polomŕtva, postrieľaná či inak handicapovaná… a zdivočelý pytľiačiaci pes, či psy ako uvádzaš sa nekrmil mäsom? Odkiaľ a z čoho pochádza pes? Čo je hlavnou potravou pytľiačiaceho psa? Tráva? To, že pes, či psy dokážu či nedokážu uloviť zdravú zver. Áno dokážu, pretože pes je jeden z nejlepších lovcov a je na to geneticky prispôsobený a vybavený. Dokážu uloviť bezproblémovo najmä mladú a neskúsenú zver, na ktorú natrafia a to aj napriek tomu, že táto je jako mláďa „protipachová“. Skrátka na ňu náhodne narazí, alebo ju uvidí. Však predsa aj mláďa chodí a neleží vždy. Joži, je to stres pre lesnú zver a jej prenatálny vývoj a povinosťou dobrého poľovníka je zver chrániť a ochraňovať ju. Hovorím o psoch originál pytľiačiacich, zdivočelých a tie je nutné po viacnásobnom riadnom vypozorovaní tlmiť a nie chrániť. Diametrálne odlišnou časťou sú normálne psy majiteľov, ktoré chodia do prírody na prechádzky ukážkovo a ktoré sú poslušné, ovládatelné, prípadne priateľské. Takýmto psíkom a ich majiteľom od srdca naozaj fandím. ◄ reagovať
Osamelý vlk, vo svojom príspevku píšeš "Pretože je to poškodzovanie cudzieho majetku za účelom ochrany vlastného. A to je protispoločenské." Ale to sa veľmi preveľmi mýliš. Náš právny poriadok chráni v širokom rozsahu, ŽIVOT, ZDRAVIE A MAJETOK. Okrem toho pozná aj nutnú obranu, kde pri ochrane týchto chránených záujmov už nemusí byť škoda spôsobená obrancom len taká ako hrozila ale aj väčšia, nesmie však byť zjavne neprimeraná. Pri ulovení psa v lese (takého ako ho správne opísal rys2) poľovník ak má na to povolenie nič neporuší, a už tobôž nie zákon o poľovníctve, zver je majetok, dokonca národné bohatstvo štátu, a preto je nutné chániť jej zdravie a život aj pred túlajúcimi sa psami a mačkami. V prípade sporu s majiteľom je potrebné sa totálne brániť, nie poľovník nemá čo chodiť po lese ale volne behajúci pes tam nemá čo hľadať. Takýto pes je hrozbou pre zdravie a život zveri v reviri preto je nutné ho uloviť, to samozrejme neplatí u odbehnutých psíkoch, ale to každý slušný poľovník vidí na ich úprave, že nie sú v lese dlhodobo zatúlané. Ak ale stopuje alebo prenasleduje zver aj takýto televízny miláčik netreba mu to darovať, s jedným rastie chuť. A nechaj už dobu ľadovú v každom príspevku, už sa dávno roztopila. ◄ reagovať
v našich podmienkach nema pes ani vo svorke šancu strhnut zdravu zver????? ,tak to mi je novina,z tej električky je toho vidiet asi strašne malo ◄ reagovať
rys2, nechcem obhajovať psov v revíri, to nie, ale ešte sa mi nestalo, aby sa v revíri pes bez majiteľa obrátil proti mne. A vídal som ich v poli ešte ako školák veľmi veľa. Ale všetky reagovali, ako som už opísal - uháňali veľkým oblúkom domov. Ale neskôr, ako poľovník, ak sa niektorým neveľmi chcelo, nepoponáhľali sa, išli po nich broky, ale za chvost. Potom som ich už v revíri nevidel. Možno sa niektorému nejaký brok do kožucha aj ušiel, a to mu ostalo do konca života - strach z revíru. Je treba rozlišovať, kvôli dobrým susedským vzťahom, spoločenskému poľovníctvu - psa bez pána a s pánom. Ak sa zastrelí pes bez pána, ostáva to v anonymite, pretože nikto sa nedozvie, ako a kde zmizol pes. To sú tie "blcháče". Najviac treníc je však okolo tých psov s pánom. Často počuť, že poľovník zastrelil psa len niekoľko metrov od pána. Tak "v mojom revíri" by taký poľovník dopoľoval. Nepomohli by mu ani dva zákony o poľovníctve. Pretože je to poškodzovanie cudzieho majetku za účelom ochrany vlastného. A to je protispoločenské. Toxi, máš nejaké fotky zo strhnutou zverou psami? A aj dôkazy, že ju strhli psy? Hlavne tie dôkazy ma zaujímajú. V našich podmienkach pes nemá ani vo svorke šancu strhnúť zdravú, nepostrelenú zver. Videl som fotky po hodovaní psov na srne, zajacovi,..., ale bez dôkazu, že ju strhli ony. Takže aj to je ako doba ľadová bez dôkazu - niet dôkazu, kde bol život počas nej. Najnovší blud som videl v dokumente, resp. počul, Kto prežije Armagedon - o púšti Namíbia, v juhozápadnej Afrike. Počas doby ľadovej na africkom kontinente ležala vrstva ľadu, ktorá sa pred 10 000 rokmi roztopila a do púšte SA VRÁTIL ŽIVOT. Odkiaľ sa vrátil? Kde boli slony, priamorožce, žirafy,...? Takže aj my neviňme psov bez dôkazov. Inak psy zanedbané nemusia byť bez majiteľa. Na vidieku sa psom nevenuje taká starostlivosť, ako v paneláku. Vidiecky sa denne nesprchuje, nemašličkuje a nemá ani topánočky. Je na reťazi a plní funkciu bioklaksónu. Ak zlyhá, dostane bitku, alebo sa vymení. Nezriedka skončí v hrnci. Bohužiaľ, taká je realita. Starostlivosť o neho je zúžená na podávanie krmiva a vody, očkovanie proti besnote a o image nech sa stará sám. A ten môže byť aj otrasný. ◄ reagovať
rys2 - Veľmi výstižný a náležite fundovaný príspevok zohľadňujúci podstatu problému !!! ◄ reagovať
Goret, určite AJ stačí a viackrát som sa o tom úspešne presvedčil, no každý prípad je iný, osobitý... na niektoré plemená psov, no najmä bastardov to "zrúknutie" nefungovalo a pes si robil svoje, resp. ho to práve nežiadúco naštartovalo voči človeku... Joži, aj lesná zver a najmä šelmy sa vyhýbajú stretnutiu s človekom a presne takisto sa vyhýba aj originál pytľiačiaci pes, ktorému sa vycibrili zmysly v horách pri pytľačení a jeho domovom a potravou je hora, alebo jej neďaleké okolie. Takýto pes je absolútne voči človeku nedôverčivý a opatrný a vyhýba sa mu na "míľu". Takéhoto bastarda, väčšinou neupraveného, páchnuceho, zablchaveného s matnou srsťou, ale s vnímavosťou a zmyslami prefíkanej šelmy, nebezpečného lovca a postrachu pre našu zver dokáže dobrý poľovník rozoznať a správne identifikovať na "míľu" od normálnych psov, ktoré sa prípadne len prechodne vzdialili od majiteľa, či už pri jeho výcviku, "venčení" a podobne. ◄ reagovať
obranná agresivita je vlastná sestra strachu, v prvom kroku netreba hneď tasiť, stačí zrúknuť ◄ reagovať
Aj moja skúsenosť je taká, že najčastejšie je to tak ako píše osamelývlk. No stáva tu ale ešte jeden vplyv a to prekvapenie toho psa. Ak nás nevidí, nečaká a zrazu sme kúsok od neho, tak zaútočí. Je to osobná skúsenosť. Našťastie malorážka mala 5 ranový zásobník. Prvé rany išli v šoku a úteku niekam okolo ale 4. išla na chrbticu. Seklo ho 2 m od konca hlavne ale aj tak ešte cvakal zubami. Vyšla aj piata rana ale už na hlavu. Bol to doberman krížený s vlčiakom a bol držaný na poli, kde mal chrániť melóny. No hlad bol asi silnejší a ušiel. ◄ reagovať
rys2, ale to nešlo o túlavého psa. Je to pes s majiteľom. Ak by on tam nebol, určite by ťa pes nenapadol. Pes ho cítil "za chrbtom", preto mal odvahu. O takých prípadoch som už neraz počul, ale o prípade, žeby v lese, ďaleko od ľudí, napadol pes človeka, ešte ani raz. Z mojich skúseností, ak ma zbadal pes /2 - 3/ ďaleko v poli, vždy sa veľkým oblúkom vracal k mestu. Nie ďalej do polí. ◄ reagovať
Áno, napadol a pohrýzol ma miláčik bastard vlčiak na lúke s kríkmi pri lese, keď som sa išiel opaľovať a ani jeho majiteľ, ktorý asi z 50 metrov všetko videl a na neho kričal, že k nohe, nesmieš-fuj ho nedokázal ovládať a odvolať. Čo som mal z toho, že sa ospravedlnil??? Skoro štyri týždne som maródoval a jazvy mám na nohe doteraz kvôli chrapúňovi, ktorý nemal psa na vodítku. Ale po papuli neskôr v krčme dostal aj od kamaráta, ktorému napadol syna na ulici. Aj napriek tomuto mám psov v láske a rád, ale pohrýzť by som sa už druhýkrát nenechal, resp. nechal a vzápätí nekompromisne využil ustanovenie zákona. ◄ reagovať
rys2, ty tu miešaš jablká s hruškami - zastreliť psa v sebaobrane a len preto, že podľa zákona, nemá čo v revíri hľadať, je nebo a zem. Teba už dohrýzol nejaký pes??? Pes bez pána je v revíri bezradný. Odo mňa už utekali aj vlčiaci. To len komisár Rex je sebavedomý a útočí akože bez pána. Za kamerou je však jeho majiteľ, u ktorého má oporu. Vidno, že nepoznáš psov. A k zákonom a poriadku - sú potrebné, nepopieram, ale oháňaj sa nimi pred deťmi v materskej škôlke, ktorým zastrelíš miláčika... A potom nariekame, že na nás verejnosť pozerá, ako na krvavú košeľu. Chcem tým povedať, že tu ide o spoločenskosť odstrelu domácich miláčikov - že je to nespoločenské. A aikidó? To som spomenul v súvislosti so susedom, nie s jeho psom. Takže nebalamúť! ◄ reagovať
Joži, teba by mal pri prechádzke v prírode poriadne dohrýzť cudzí navoľno pustený miláčik rotwajler, alebo iný miláčik bastard s veľkými zubami a zakrvavenými očami a potom by sa ti možno rozsvietilo v hlave, na čo sú zákony a na čo slúži poriadok. Asi ani to aikido, ktoré spomínaš a ktoré mimochodom využíva súperovu silu a je založené na pákach a "rovnováhe" nepomohlo :-) ◄ reagovať
Keď sa v meste staráš iba o gaučového miláčika, ktorého venčíš iba na vodítku, je to jednoduché. Iné to je na vidieku, kde máš kvantum iných zvierat, dvor je neoplotený a hárajúce suky sú tak lákavé... Ale zoberme to aj z tohto hľadiska - postrieľame ich a deti si zoženú veľmi skoro ďalšie milé šteniatko. Akú to má zmysluplnosť? Problém sa nerieši, iba napätie udržiava. ◄ reagovať
lebo ti cokli ozaj vyzeraju ako domaci milacikovia.. ak mam doma "milacika" tak sa staram o to aby nebehal kde nema... ◄ reagovať
Toxi, postrieľať tých psíkov na odkaze...? Dokázal by si to? Je to skutočne svorka "strojov na zabíjanie". To ti teda poviem. Skôr strojčekov na pobavenie. Najskôr asi nasledujú hárajúcu sa suku. No ale ak sa vžijem do situácie, že by tam bol susedov psík, pomsta by ma neminula. A on je veľmi agresívny. Ale o to nejde - zopár hmatmi aikido by som ho zmakol, ale - chýba mi to? A hlavne jeho deťom zabiť miláčika - toto by ma škrelo. Na druhej strane, ak by nejakého zajačika aj zlikvidovali, pomohli by tým iba prirodzenej kompenzačnej mortalite zajaca - líškam. A zajačikovi je to jedno, cez ktorý zadok prejde - líščí, alebo susedovému Alinovi. Viac sa vyplatí vyhýbať sa konfliktom so susedmi a starať sa o zver, aby v zime nehnačkovala, bažanty sa lovili len do konca roka, nie až do konca marca, ako aj líšky len do prvých mrazov, zajace do 15.10., atď. Zaujímavá štatistika vyšla v najnovšom čísle Světa myslivosti, 9/2011, str. 7. Lov kačice divej sa splnil na 113 %, ale lov bažanta len na 86 %. Kačica sa loví do 30.11., bažant odchytom až do konca marca. Tento trend trvá už roky rokúce. Ešte markantnejší je rozdiel u perličky - plán bol 71, úlovok 431 /!/. Teda - splnenie plánu lovu vyše 6 násobné. Doba lovu - do 31.12. U zajaca chýba dôsledné sčítanie a spôsob lovu. Na spoločných poľovačkách, resp. už pred nimi, drvivá väčšina zajacov ujde z pohonu skôr, ako sa vyteperíme z áut, aj so psami. Úlovok je potom chatrný a podľa toho sa plánuje aj na budúci rok. Pri presnom sčítaní v zime a v pohybe zajaca / na pašu a z nej/, možno presne určiť % odlovu. Povedzme 1000 zajacov. Na spoločných poľovačkách ak sa odloví iba časť, nejakých 500 kusov, zvyšok by sa bez obáv mohol odloviť individuálne. Každý člen PZ by dostal povolenku podľa rozpisu. Už to raz bolo zavedené, avšak sa to neujalo práve pre nepresné sčítanie až na jar. Nie raz aj pri pive. ◄ reagovať
Jelšovec, veľmi dobrý článok. ◄ reagovať
MILI,čo sa hanbíš za svoj vek?Ja mám 48. ◄ reagovať
Neviem, koho je to blog, ale je dosť dobrý odkaz ◄ reagovať
Užívaním portálu LovuZdar.sk užívateľ prehlasuje, že sa oboznámil s autorskými právami, podmienkami používania a všeobecnými pravidlami tohto portálu, plne rozumie ich obsahu, súhlasí s nimi, bude sa nimi riadiť a na znak súhlasu s ich obsahom sa zaväzuje ich dodržiavať pri užívaní portálu www.lovuzdar.sk a využívaní jeho služieb.
Admin nezodpovedá za obsah pridaný návštevníkmi LovuZdar.sk
Admin si vyhradzuje právo vymazať akýkoľvek obsah pridaný návštevníkmi portálu ak tak uzná za vhodné.