ja mam britu a maleho syna ktori je stari 2.5roka suku mam v byte a mali snov vyrasta su ako moj zmoju ked je vhore tak vie ze je vhore a tak sa podla toho aj sprava a podobne je to aj doma ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

MAX2 na 100 % súhlasím. Keby to tak bolo vždy, ako vo vašej rodine, bolo by to skvelé. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

No, Roberto ďalšia pekná téma na diskusiu. Pes, či už spoločenský, služobný, alebo poľovnícky ma sprevádza v mojom živote viac ako 40 rokov. Doma u rodičov sme mali koliu, neskôr malého bieleho špica. Dva roky počas základnej vojenskej služby to bol čierny nemecký ovčiak Blesk, neskôr mi stavbu domu strážil nemecký ovčiak Tom. Potom to boli kríženec jazvečíka a „štrásezmesky“ Džesinka s čiernym veľkým špicom Piginou. Keď som sa dostal do poľovníckeho združenia, tak som si kúpil nemeckého dlhosrstého stavača Elzu, ktorá má teraz 10 rokov a je to vynikajúci psík po pracovnej aj povahovej stránke. Poľujeme a žijeme spolu doposiaľ. Pred štyrmi rokmi som rešpektoval želanie mojej mladšej dcérky a kúpil som jazvečíčku Vilu. Je to zlatý, usilovný psík, ktorý znášal drobné detské rozmary mojej dcérky (obliekanie, šály, čapice...) a teraz sú stále dobrí kamaráti. Zať na jar toho roku si priniesol foxteriéra Fanta. Ukazuje sa, že aj toto bude dobrý, ostrý poľovnícky pes, ale s veľmi pekným vzťahom ku svojej „svorke“. V plnej miere súhlasím s Milanom, že nezáleží na rase psa. Záleží na prístupe majiteľa, jeho rodiny k psíkovi. Naši psy majú koterce, ale väčšinu dňa strávia vo dvore a v záhrade v našej prítomnosti. Zvlášť milá je stará pani Elza, u ktorej sa prejavuje priam materinský vzťah k deťom. Decká z nášho školského krúžku ju majú radi, ona im to neopomenie dať najavo pri každom našom stretnutí, lebo pri vychádzkach do prírody nemôže ani ona chýbať. Je zaujímavé, že keď teraz na jar staršia dcéra dala vnučku v kočíku na dvor, tak Elza nedovolila ani ostatným dvom našim psom, aby sa priblížili ku kočíku a pritom malú videla po prvýkrát. Až na napomenutie dcéry im to láskavo dovolila. Na záver snáď toľko, že bez psa by sme si celá rodina vedeli život asi ťažko predstaviť. Pes do rodiny patrí, vzťah dieťaťa k ľuďom a okoliu sa formuje aj cez vzťah ku svojmu štvornohému kamarátovi. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Ahojte som mladý polovnik a kupil som si psika AJD je velmi krasna a velmi rozumnadakedy trošku tvrdohlava.Mam dve male dcery a asta ich lepšie počuva ako mna ked ich vydi tak sa ide oztrhať.Moji kamaati maju doma kopova aj farbiara a povedali mi že kopov je pritulnejši a aj viac odaný panovy ako bavorský farbiar a staraju sa one rovnako tak neviem.Co sa tyka jazvečika vydel som ich viacej su to super psi či do prace alebo do bytu. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

No vidíš na toho som zabudol(na hrubosrstého).u nás ho má jeden poľovník a je s ním spokojný.je to veľmi pracovitý psík dobrý na dohľadávku všetkej zveri.je to veľmi milé stvorenie a dobrý člen domácnosti.nie je náročný a pre mladého chlapca,ktorý ešte nemá skusenosti si myslím vhodný.inú skúsenosť ja s ním nemám. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Zdravím ťa roberto.no u mňa je to trochu zložitejšie.som síce dlhoročným členom Martinského klubu športovej kynológie,ale poľovného psa som zatiaľ nemal,pretože takmer celý život som býval s rodičmi v meste.moja maželka je však z dediny,tak sme si pred šiestimi rokmi zohnali sučku kríženca labradora a vlčiaka a s ňou som sa dostal do už spominaného klubu.cvičisko je super vec pre každého psíka.je to ako,keď dáš malé dieťa do školy a naučí sa čítať a písať.ja by som chcel tiež raz poľ.psa,ale najprv si musím dať do poriadku vlastné bývanie,aby mal ten psík čo najlepšie prostredie na život,ktorý som doteraz nemal.a akú rasu Ti poradiť?ty sám sa musíš rozhodnuť načo by si toho psíka chcel používať.ak durič,tak slov.kopov.má perfektný orientačný zmysel a je to makač na pohľadanie.ak farbiar tak bavorak alebo hanoverák(v tom sa neviem rozhodúť ani ja).tieto psíky sa dajú zvládnuť aj začiatočníkom.určite si však nezaves na krk niečo,čo nie si schopný zvládnuť ako po fyzickej,tak aj po psychickej stránke.na výcvik treba veľa voľného času,veľkú trpezlivosť a aj teoretické znalosti. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

no vidím Roberto,že nik doma psa nemá a ty budeš na Slovensku asi prvý!!!!!!ale ja Ti dám ešte jednu radu.pri hrách malých detí a psíkov často dochádza ku malým nehodám ako sú roztrhané tepláky,škrabance,pohrizenie atď.ono každý psík nemá malé ručičky ako vaše deti,ale pazúriky a ostré zúbky.takže sa to stane.ty ho však za to netrestaj fizicky nikdy.väčšinou je už aj tak neskoro.iba stratíš jeho dôveru a to predsa nechce nik.psík musí vedieť kedy je čas na hru,kedy na jedlo,kedy na prácu a výcvik a kedy na oddych. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

milank-vďaka za tvoj príspevok :-) ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

S každým psíkom bez rozdielu plemena,ktorý je od malička v kontakte s ľudmi aj s malými deťmi nie je problém.psíka však netreba hneď zavrieť do voliery,aby náhodou neroztrhal papuče a podobne,ale nechať ho hrať sa spoločne s deťmi,aby bol zvyknutý aj na neopatrné dotyky,naťahovanie uší atď.šteňa bude považovať malé dieťa za svojho súkmeňovca,pretože spolu vyrastali a bude ho mať rád celý život.je to preňho ako život vo "svorke",pričom ty by si mal byť hlava tejto "svorky".ja poznám rodiny,v ktorých sú malé deti a vyhlásené bojove plemeno stafordširsky teriér a zatiaľ krajší vzťah pes a dieťa som nevidel.takže u slov.kopova ho nevidím tiež. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0