V tejto dobe pribúda čoraz viac ľudí (nielen poľovníkov),ktorí sú chamtiví po trofejach. Veľa ľudí si myslí, že poľovník znamená lovec, ale tak to nie je. Poľovník tu je od toho, aby sa staral o zver a chránil prírodu a občas si aj niečo ulovil, nie iba zo zábavy, preto, aby reguloval stavy zveri v prírode. Premnoženie zveri tiež nie je dobré. Kedysi dávno lovili poľovníci zver aj preto, aby uživili svoje rodiny a nie len pre zábavu. Je smutné, že sú aj poľovníci, ktorí sú zlí a verte nie je ich málo. V našej dedine sú hneď traja. Sú chamtivý po trofejach, strieľajú pre zábavu a preto, aby mali čo najviac trofejí. Vôbec im nezáleží, či tá zver trpí. Môj ujo mal kedysi psa,bol už starý a chorý, chcel ukončiť jeho trápenie a povedal jednému poľovníkovi, aby ho neprišiel odstreliť. No bola to veľká chyba. Zobrali psa do lesa a uviazali ho o strom. Ujo mu povedal, aby ho zastrelil hneď, ale poľovník ho nepočúval, chcel sa asi zabaviť. Strelil po ňom raz, trafil ho do nohy, pes kňučal a pišťal potom druhý raz tiež ho trafil zle a ďalej to nejdem ani rozoberať. Strelil doň ho päťkrát. Chudák pes. Ujo sa z toho dokonca rozplakal. Zbytočne trpel, mohol ho trafiť len raz a bolo by po všetkom a nie aby si niekto robil nejaké zábavky. Ďalej sú veľmi lenivý a prefíkaní. Niektorí dokonca nechali seno ocikať psami a potom ho dali do krmelca a zver hladovala a bála sa priblížiť ku krmelci. A oni si len striehli a strieľali ju. Niektorí sú aj špatní strelci, zver musia trafiť aj viackrát, aby ju usmrtili. Nemám rád takýchto poľovníkov. Sú to vlastne pytliaci, len sa robia, že sú dobrí poľovníci. Nemám rád aj niektorých turistov (česť výnimkám),robia po lese neporiadok, vyhadzujú fľaše a konzervy. Raz som išiel na huby a v lese som videl akýchsi turistov. Mali zo sebou aj psa, ale bol pustený. Svojím hlučným rozprávaním vyplašili srnku a ona vybehla z húštiny. Hneď na to reagoval ich pes rozbehol sa za ňou. Srnka nevedela kam beží a ušmykla a spadla z asi 4 metrového zrázu a spadla na hlavu. Turisti iba mávli rukou a zavolali psa a rýchlo ušli. Po chvíli som pristúpil ku nej a bol to otrasný pohľad. Ležala na chrbte, oči mala otvorené a už len kopala nohami. Nemohol som nič robiť. Bolo mi jej veľmi ľúto. Už som chcel schytiť haluz dobehnúť ich a poriadne zbiť, ale nechal som to tak. Nechcel som to povedať poľovníkom, lebo by to ešte zvalili na mňa. Doteraz mi je to ľúto. Preto sa chcem stať poľovníkom a zrobiť s nimi poriadok. Našťastie, že väčšina poľovníkov je dobrých a je aj veľa ľudí, ktorým záleží na zvieratám a na prírode. Medzi nimi som aj ja. Rád prikrmujem zver a chránim prírodu. Zver, ktorá sa nachádza v okolí môjho domu sa ma ani nebojí. Dúfam, že sa ľudia konečne uskromia a budú dbať o našu prírodu.