Mnohokrát môžeme počuť alebo čítať, že človek má dva životy, jeden pozemský a ten druhý na druhom svete. Ten pozemský ( dnešný ) život sa od toho pred revolúciou výrazne zmenil. V dnešnom uponáhľanom svete je to tak, že chceme toho stihnúť a mať veľmi veľa. Celé naše úsilie sa sústreďuje za naháňaním za peniazmi, pretekáme sa so susedmi o to, kto bude mať krajšie auto a lepší dom. Pred okolím sa snažíme udržiavať dojem maximálnej dokonalosti. Úspechy prezentujeme na sociálnych sieťach s jediným cieľom mať čo najviac lajkov ako iní. Čo a ako prezentujeme na sieťach nie je podstatné, podstatné je len jedno, ukázať všetkým aký sme úspešný.

Ale sme skutočne úspešný ?

Nepozeráme sa do očí ľuďom, ktorých nepovažujeme za hodných nášho pohľadu a ktorí nie sú rovnako „úspešní“ ako my. Svet okolo nás neexistuje, len ten náš. Neteší nás, že dnes začalo zase svietiť. Nemáme radosť z toho, že dnes je tak krásny deň a tešiť sa z maličkostí je pre nás iba snom. Našu previazanosť s prírodou sme obmedzili na luxusnú dovolenky v zahraničí alebo na krátky beh v prírode. Pritom si nevšímame okolie a štebotanie vtáčikov pri behu nepočúvame, nakoľko máme v ušiach slúchatká. A samozrejme musíme mať cool oblečenie, ktoré má ešte viac zvýrazniť, že sme úspešný a máme na to.

Aj väčšina z nás poľovníkov zažíva svoj život v tomto dnešnom uponáhľanom svete. Ale na rozdiel od verejnosti máme ešte jeden život tu na našej krásnej zemi a tým je

poľovnícky život

Život ktorý je v priamom spojení s našou krásnou prírodou. Väčšina z nás poľovníkov sa snaží naplno žiť tento poľovnícky život. Ale ako je to v bežnom živote tak aj medzi nami sú poľovníci, neuvádzam že kolegovia ani zodpovední, ktorí do tohto života preniesli uponáhľanosť a rýchle dosiahnutie úspechu, ktoré sa s rovnakou rýchlosťou snažia prezentovať pred svojim okolím. Urobí si poľovnícky kurz, no „urobí“, dostane poľovný lístok a zbrojný preukaz, hneď si zakúpi najdrahšiu flintu a niekde si kúpi odstrel medailovej trofeje. O tom, že nie je členom žiadneho poľovného združenia ani nehovorím, alebo si kúpi nejaký revír s rovnakými kamarátmi. Však musí celému okoliu ukázať, aký je on úspešný a na čo všetko má.

Ale vráťme sa k nám poľovníkom. Ako som bol už vyššie uviedol, sme v priamom spojení s našou krásnou prírodou a preto aj nás poľovnícky život sa snažíme žiť v priamej súvislosti s ňou. Tak ako sa naša krásne príroda prispôsobuje ročným obdobiam, tak aj činnosť nás zodpovedných poľovníkov je jej aj legislatíve podriadená.

Či je jaro, leto, jeseň lebo zima

každý jedno cíti, len jedno vníma:

niet krajšieho v svete, než prírody krása,

klame seba každý, kto snáď iné hlása.

Na začiatku roka chodievame na prechádzky do lesov, pociťujeme závany jarného vzduchu. Sledujeme ako sa naša   príroda, vrátane lesnej zveri, prebúdza zo zimného spánku. Postupne môžeme počuť vtáčiky štebotať a hneď máme väčšiu radosť z nášho poľovníckeho života.

V marci prichádzajú prví posli vesny,

dlhozobky sluky preťahujú lesmi.

Pri západe slnka, keď hlas drozda ztíchne,

kontúra nejednej oblohou sa mihne.

V apríli zas hlucháň spieva lásky pieseň,

za ranného šera rozptýli ti tieseň.

A keď pri našej prechádzke stretneme kolegu zodpovedného poľovníka, tak nám to na tvárach vyčaruje úsmevy. Tento dobrý pocit veru nič nestojí. Je to niečo, čo sa nedá kúpiť za žiadne peniaze a každý z nás zodpovedných poľovníkov si ho nesie vo vlastnej mysli.

Život poľovnícky samá krása radosť

zachováva sviežosť, náladu a mladosť.

V lese lebo v poli pookraje každý,

najkrajšie spomienky uchová si navždy.

No nie je to len o stretnutiach, je to hlavne o práci v lese na prospech jej obyvateľov – lesnej zveri. Potrebné je zabezpečiť pre ňu dostatok soli v solníkoch, aby prechod na čerstvú trávu im nespôsoboval tráviace ťažkosti.

Február je mesiac dopočinku pre zver,

ty však občas vyjdi, pytliakom ju nesver !

A ku konci zimy na soľ tiež pomysli,

nabiť ňou slaniská nech máš včas na mysli.

Nespotrebované seno v senníkoch sa musí odstrániť, aby nezhnilo. Vyčistia sa studničky, aby sa lesná zver mohla napiť. Obnovujú sa poľovné chodníky, aby sme pri našej návšteve zbytočne nerušili lesnú zver a táto si mohla užívať jarné a letné slnko. Zodpovední poľovníci sa musia tiež postarať o to, aby sa rodilo nové potomstvo bez možnosti ich ohrozenia zo strany túlavých psov, mačiek, motorkárov, štvorkolkárov a nezodpovedných návštevníkov prírody a psíčkarov. Musia tiež zabezpečiť dostatočné množstvo vhodného krmiva pre lesnú zver na ďalšie zimné obdobie. Okrem toho pomáhajú zodpovední poľovníci aj pri obnovách lesných porastov, či už upratovaním po ťažbe dreva, tak aj výsadbou nových stromčekov na uvoľnenom mieste po ťažbe. No nie je to len práca v lese, ale tiež práce súvisiace s výchovou poľovne upotrebiteľných psov, našich štvornohých pomocníkov, a tiež práca s našou mládežou, ktorej približujú prácu zodpovedných poľovníkov a snažia sa v nej vypestovať skutočnú lásku k našej krásnej prírode. Organizujú chovateľské prehliadky pre širokú verejnosť, aby táto mohla vidieť čo všetko v našej krásnej prírode žije. Pritom má široká verejnosť možnosť ochutnať skutočnú bio potravinu ( divinu ) z našej prírody, ktorá zosobňuje potravinu, ktorá je skutočne zdravá pre náš organizmus. Ďalším cieľom týchto chovateľských prehliadok je tiež priestor pre stretnutia so známymi, ktorých napríklad dlho nevideli. No tým poľovnícky život nás zodpovedných poľovníkov ešte nekončí. Nastáva dlho očakávané obdobie srnčej a jelenej ruje. Obdobie, kedy môžeme pozorovať, ako sa rodí nový život v našej krásnej prírode. A keď toto môžeme ukázať našim dobrým kamarátom alebo deťom či vnúčatám, tak naša radosť nemá hraníc. Viem o čom píšem, nakoľko chodím na ruju s mojim vnukom Alexom. Keď vidím jeho doširoka otvorené oči a jemný úsmev na tvári, tak ma to napĺňa neskutočnou radosťou a vierou.

Srnce začnú v máji hľadať lesné lúčky,

tvoria so srnkami dvojice i hlúčky;

prekrásny to obraz, sám sebe hovoríš,

na kapitálneho už teraz sa tešíš.

Ku koncu mesiaca začne jeleň ručať,

najkrajšie to chvíle, poľovníctva pečať.

Teraz chcem upriamiť pozornosť na ďalšiu činnosť ( v očiach širokej verejnosti veľmi nepopulárnu ) v našom poľovníckom živote a tým je plnenie schváleného plánu lovu. Aj keď je tento schválený už dlhšiu dobu, aj tak vo väčšine prípadov odkladáme jeho splnenie na december a nebodaj až na január. Spoliehame sa na to, že doba lovu sa aj tak predĺži nejakou vyhláškou. Príčinu je možné vidieť aj v tom, že ako som uviedol v úvode, dnešný svet je uponáhľaný, čo sa na škodu poľovníctva prenieslo aj do činnosti poľovníkov - splnenia plánu lovu. No ešte sme tu my, zodpovední poľovníci, ktorí robia všetko preto, aby mala zver v zime pokoj. Pamätám si ešte doby, kedy sa v decembri v čase tesne pred sviatkami, počas sviatkov a tesne po nich chodilo do lesa len preto, aby sme sa mohli stretnúť zodpovední poľovníci a spoločne sa len prejsť po našej krásnej prírode.

V decembri ich naplň, bo začína zima,

hony aj tak končia a sezóna s nima,

teraz začne starosť o zver v hlade núdzi,

v odmenu za radosť nebuď ku nej cudzý.

Priateľom jej ostaň, starostlivým otcom,

ďatelinou, senom a jadrným ovsom

naplň jej krmelce z vlastnej snahy svojej,

odmenou Ti bude na rok krásna trofej.

Poľovníctvo je zodpovednosť. 

Preto by poľovníci mali zvážiť aj to, kde má poľovníctvo v posledných dňoch daného roka zmysel .

Už len pár dní a budeme si môcť oddýchnuť v lone našej krásnej zimnej prírody. Uvedomte si, že práve takto sa dá radosť zo života nájsť a nie je dôležité sa stále za niečím naháňať.

Verše sú uvedené v pôvodnom znení a pochádzajú z poľovníckej príručky vydanej v r.1950.