Nedá mi, aby som nezareagoval na článok uverejnený v decembrovom čísle PaR pod názvom " Veľká skúška " od autorky pani Rajskej.  Už podtitulok tohto príspevku naznačuje, že tam vtedy nebolo niečo v poriadku. Mám výsostné právo napísať tento príspevok, lebo som bol tou najzasvätenejšou osobou tohto memoriálu. 

 Pracoval som v organizačnom výbore MKS zaradený do funkcie správcu preto, lebo som nielen  dlhoročný cvičiteľ ale aj medzinárodný rozhodca pre výkon pre tento druh poľovníckych psov - stavačov. Už od marca v tom roku som začal intenzívne pracovať na tejto vysoko spoločenskej kynologickej akcie spolu s OPK Nové Mesto n.V. organizačným výborom a s členmi PZ Nové Mesto n.V. Kto takúto akciu neorganizoval si nevie predstaviť koľko to stojí voľného času a finančných prostriedkov. Na túto cestu sme sa dali nielen preto, že to bol 25. ročník človeka - občana nášho mesta, kde nám to ukladala morálna povinnosť, ale aj preto lebo sme vedeli, že už táto akcia sa u nás v Novom Meste n.V nikdy  nebude organizovať. Náročnosti zvládnuť úskalia memoriálu som sa vôbec nebál, lebo som sa  už od roku 1973  podieľal organizačne na všetkých memorialových akciách ako Memoriál Karla Podhajského, Josefa Kadleca, Medzinárodná súťaž Nemeckých drôtosrstých stavačov, Medzinárodná súťaž o pohár Kolomana Slimáka a v neposlednom rade aj na jeho  memoriáloch , hlavne v roku 2003 pri príležitosti jeho 100. výročia narodenín, kde som bol riaditeľom.  Ťažisko odbornej práce spočívalo na mojich pleciach a to len z toho dôvodu, že som už v tomto regióne posledným Mohykánom v " stavačiarskej " brandži. Všetci čo sa tomu rozumeli odišli už do kynologického nebíčka a nechali ma tu samého sa trápiť.

Po celý čas memoriálu som mal na starosti hlavného rozhodcu p. Koriča Mariana, ktorý je neodmysliteľnou osobnosťou skúšok, súťaží a memorialov stavačov a patrí k špičkovým cvičiteľom ako boli páni Pačes, Krasňanský, Liška, Bartovič, Macák  alebo ako  sú páni Banás Oto, ing. Jursa, Banás L.st. Kolenič, Krajčovič a pod. Zabezpečoval som mu dopravu na jednotlivé pracoviská, kde prebiehalo preskúšanie psov. Pri každej návšteve jednotlivých pracovísk podávali skúšobní komisári hlavnému rozhodcovi informácie o priebehu skúšok. Pri tejto príležitosti sa samozrejme diskutuje aj medzi divákmi t.j. po našom / koronou / ktorí so záujmom sledujú výkony psov a verdikty rozhodcov. Prizerajúca korona sú vo väčšine v tomto smere odborníci, lebo sú to bývali alebo aktívni vodiči alebo rozhodcovia, teda " profíci "  tak ako sú samotní skúšajúci rozhodcovia.

Zdalo sa, že už od skorého sobotného rána bude šľapať všetko na plné obrátky, tak ako v organizačnej sfére, tak aj po sfére spravodlivého a prísneho posudzovania výkonu psov. A prečo nie? Ved´ už na porade rozhodcov a na vylosovaní poradia  štartujúcich, hlavný rozhodca memoriálu a prezident SKJ zdôrazňujú dôležitosť spravodlivého posudzovania - len ten najlepší môže vyhrať. Ved´ v hre sú slušné ceny, nezmazateľný zápis do zoznamu víťazov, obdiv a uznanie od konkurencie a širokej verejnosti alebo poprípade záujem majiteľov súk o párenie s týmto psom. Niekedy sa však realita  prísľubu prísneho ale spravodlivého posúdenia  niekde v niektorom prípade stratí. Hlavne u takého ktorému treba potlačiť káru. Česi tomu hovoria   "Já na bráchu a brácha na mne". 

A takéto niečo sa stalo aj na 25. ročníku MKS v Novom Meste n.V. Konkrétne tu ide o víťazného psa, ktorému na viacerých disciplínach arbitri prižmúrili oči, nasúkali mu lepšie známky ako si zaslúžili jeho výkony, podržali ho v I.C.a vytvorili z neho umelého víťaza. Toto nie sú rozprávky, toto sú fakty ktoré videli oči tých ktorých som už spomenul v tomto príspevku pod prívlastkom korona, čiže aktívni vodiči a rozhodcovia, ktorí si prišli vychutnať atmosféru memoriálu a pokochať sa na výkonoch psov. Samozrejme, že sa to nemusí vždy a každému psovi vydariť, že nemá každý rovnaké športové a súťažné šťastie a práve od toho sú tu rozhodcovia aby vedeli spravodlivo posúdiť daný výkon. Vzhľadom na to, že som bol po celé dva dni memoriálu stále s hlavným rozhodcom, mal som tú možnosť byť svedkom rozhovorov a sťažovania sa divákov na rozhodcovské ohodnotenia už spomínaného psa - umelého víťaza, ako sa mu snažia tlačiť káru a vykopávať loptu z brankovej čiary, hoci tá už bola za ňou. Dokonca sa nad známkami za výkon tohto psa s porovnaním so známkami z výkonu s inými psami pozastavovali aj takí, ktorí sa tejto záujmovej sfére až tak d´aleko  nerozumejú napr. zamestnanci PaR ktorí pripravovali z memoriálu príspevok do časopisu, ale napriek tomu si všimli nielen rozdiel v prevedení disciplíny ale aj rozdiel v hodnotení. Čo znamená v preklade, že za horšie prevedené práce víťazného psa lepšie hodnotenie ako za lepšie práce porazených psov horšie hodnotenie. Členovia korony dali jednoznačne najavo, že z niektorých disciplín odchádzajú znechutení a to  v prípadoch týkajúcich sa víťazného psa.

Časopis PaR je dlhodobým informátorom poľovníckeho diania na Slovensku a na svojich stránkach sa pravidelne venuje aj poľovníckej kynologie. Veľmi rád si prečítam informácie zo skúšok a memoriálov stavačov. V doterajšej histórie informácii o memoriáloch sa tak bombasticky nepísalo o žiadnom víťazovi ako o tomto citujem " stavačarská superstar, zvíťazil aj nad Váhom, v tomto roku už raz vystúpil na vrchol stavačiarskej osemtisícovky, v septembri Kuko exceloval na MJK a pod." Proste zrodil sa nový psačí Boh.

 No tak ideme po poriadku k jednotlivým bombastickým novinárskym zvratom. Stavačarská superstar : história oboch slovenských memoriálov pozná viac víťazov, ktorí vyhrali oba memoriáli v jednom roku, ktorých vodili nasledovní vodiči : ing. Jursa, Banás Ot. st, Macák, Korič, Banás L. st.  Kolenič a Krajčovič. Ako to bolo s posudzovaním tejto superstar na MJK to sa ťažko dozvieme, či aj tam potreboval niekde potlačiť káru. Víťaz 25.r.MKS si zaslúži doplniť tento titul na Umelo vytvorená superstar, ktorá vystúpila na vrchol stavačarskej osemtisícovky.  Za podaný výkon, nebiť zhovievavosti rozhodcov, by sa nedostal ani na Jankov vŕšok s 533 m n.m. kde je pamätník SNP a nie na osemtisícovku.

25. r. MKS je nielen z môjho pohľadu ale aj niektorých divákov  potiahnutý čiernym súknom z dôvodu posúdenia výkonu  víťazného psa. 

A na záver. Neprislúcha mi hodnotiť organizačnú stránku memoriálu ale počul som z každej strany, ako od rozhodcov, vodičov a divákov, že to bolo spravené na dobrej úrovni. Snažili sme sa  do toho vložiť všetko aby nenastali komplikácie, ktoré boli znásobené zlou súčasnou situáciou - koronavírusom, aby bol hladký priebeh a aby naozaj vyhral ten najlepší. A Vážení priaznivci poľovníckej kynológie, nezdá sa Vám, že takýto priebeh memoriálu v hodnotení jedinca je velkou dehonestáciou práce organizačného výboru a všetkých tých  ktorí  do toho robili?           

 

                                     Mgr. Haššan Tibor, správca MKS