Verejná debata o tom, čo agentúra ECHA ( Európska chemická agentúra ) nazýva „udržateľná vonkajšia streľba“, vyznieva na prvý pohľade dobre, politicky korektne a hlboko demokraticky. Ale pri podrobnejšom pohľade to už tak nevypadá. Po prvé, dôkazy, údaje a zdroje, o ktoré sa opiera krížová výprava EÚ proti olovu, sú prinajlepšom vágne a kontroverzné. Znovu a znovu nám tvrdia, že

„návrh nemá za cieľ zastaviť lov, streľbu alebo rybolov, ale skôr chrániť ľudí a životné prostredie“.

V jednom sme zajedno, olovo je jedovaté. No zároveň sa nielen my zodpovední poľovníci ale aj iní, ktorých sa to týka pýtame:

"V akých množstvách? Alebo v akej veľkosti častíc? Naozaj požijú zodpovední poľovníci a iní dostatok olova na to, aby ohrozili svoje zdravie?"

Tu stačí povedať, že doterajšie vedecké štúdie dokazujú, že potrava zveri nie je nijako zvlášť vystavená olovom používanom pri love/rybárstve. Je tiež dokázané, že olovo v strelive nemá významný vplyv na ľudské zdravie. Keď odhliadneme od týchto pochybností a mnohých ďalších, nie je zvláštne, že agentúra ECHA žiada zainteresované strany o informácie o kľúčových otázkach až po príprave samotného návrhu na obmedzenie, a nie pred jeho vypracovaním ? Toto nevyzerá ako skutočná diskusia. Argumenty ECHA sú zmanipulované, chýbajú zdroje, sú to dohady ("odhady") a chýbajú tvrdé fakty. V skutočnosti sa už rozhodlo a celá táto „šaráda“ slúži len na ďalšie obmedzovanie legálnych držiteľov zbraní. Znie to trochu nezdvorile, ale mohlo by sa zdať, že na tom niečo pravdy bude.

Poďme ale ďalej. Tvrdia mám tiež, že „135 miliónov vtákov“ je každoročne vystavených riziku kontaminácie olovom, hoci sa následne pripúšťa, že nejde o skutočné údaje, ale len o „rozumné predpoklady“. To znamená, že všetko je postavené len na základe hrubých „odhadov“. Pokiaľ ide o alternatívy olova v nábojoch do brokovníc, agentúra ECHA navrhuje oceľ, bizmut a volfrám. Odrazy z oceľových guľôčok by však mohli byť potenciálnym zdrojom vážneho zranenia okrem iných aj pre športovcov a poľovníkov, zatiaľ čo vedecké štúdie ukazujú, že volfrám je toxický pre pôdne mikróby a rastliny a bizmut je ľudský toxín. A nikto v súčasnosti nehovorí o rozumnej alternatíve olovených nábojov do pušiek. Opak je pravdou: agentúra ECHA má na zozname kritických materiálov aj meď a zinok.

Znamená to, že skôr či neskôr EÚ zakáže po olove aj všetky tieto nové materiály ?

Aké budú dôsledky zákazu olova nie len pre poľovníctvo ale aj pre výrobcov streliva ?

Ak má prísť na rad takáto radikálna reforma, ktorá má zmeniť celé odvetvie, presné posúdenie jej dopadu a stanovenie vhodného časového rámca na jej implementáciu sú rozhodujúce, aby sa minimalizoval akýkoľvek potenciálny sociálno-ekonomický dopad. Nadobudnutím účinnosti úplné zákazu používania oloveného streliva bez zmysluplného prechodného obdobia, sociálno-ekonomický dopad pre výrobcov streliva – a súvisiace sektory by bol vážny: až 4 miliardy EUR a viac ako 16 000 pracovných miest. by sa mohli stratiť, pričom súvisiace náklady na sociálne zabezpečenie v Európskom hospodárskom priestore dosahujú celkovú výšku 1,4 miliardy EUR. Dopady by sa prejavili aj na používateľoch streliva, teda aj na nás zodpovedných poľovníkoch. Žiaľ, správa ECHA podcenila tieto aspekty, čo znamená, že ak sa zákaz olovenej munície stane skutočnosťou podľa existujúcich podmienok a harmonogramov v súčasnom návrhu, môžeme očakávať vážne negatívne sociálno-ekonomické dôsledky pre strelivo, výrobcov strelných zbraní, používateľov a európsku spoločnosť ako celok. Podľa prieskumu, ktorý uskutočnili Európsky inštitút pre poľovné a športové zbrane a Medzinárodné neziskové združenie, ktorého členmi sú poprední európski výrobcovia poľovníckych a športových streleckých zbraní, až polovica priemyslu bude čeliť vážnym problémom a dokonca môže prichádzať k zatváraniu podnikov, ak obmedzenie nadobudne účinnosť bez dlhších prechodných období. Aby sa dodržalo navrhované obmedzenie, v skutočnosti sa od priemyselných subjektov budú vyžadovať roky rozsiahleho výskumu a vývoja. Medzi spoločnosťami je konsenzus, že na úplný prechod portfólia strelných zbraní ovplyvnených obmedzením bude potrebných 10 rokov, aby mohli vybíjať bezolovnaté strelivo, ak sa chceme vyhnúť negatívnym ekonomickým dôsledkom.

Čo sa týka výrobcov streliva, čas nie je jediným faktorom, ktorý je v hre. Ako ukázal prieskum, ktorý uskutočnila Asociácia európskych výrobcov športovej munície, zdá sa, že prístup agentúry ECHA ignoruje, že výkonnosť streliva je určená všetkými jej komponentmi a je navrhnutá pre špecifické balistické vlastnosti a vlastnosti pri náraze. Zmena ktoréhokoľvek komponentu v tejto rovnici nevyhnutne znamená prerobenie celej jednotky. Preto je potrebný dlhší čas na navrhnutie, vývoj a predaj dostatočného množstva munície na uspokojenie súčasného dopytu. Len veľmi málo výrobcov dokáže nahradiť svoje olovené strelivo krátkodobo (0 – 3 roky), väčšina ich dokáže nahradiť len dlhodobo (10 rokov) a niektorí ich nedokážu nahradiť vôbec, najmä ak sa pozrieme na absencia akejkoľvek presnej alternatívy pre kaliber 22.

Napriek vyššie uvedenému boli ostatné komplikujúce rizikové faktory očividne ignorované, vrátane dostupnosti (alebo nedostatku) surovín ako priamych alternatív olova. Týka sa to najmä bizmutu a volfrámu: zatiaľ čo príloha D k správe agentúry ECHA tvrdí, že oba kovy sú „náhradou olova“ pri strelive, v prehľadoch základných údajov o surovinách na rok 2020 Európskej komisie sa uvádza, že dostupnosť oboch je už teraz kritická a môže to vyústiť až k riziku ďalšieho hľadania ich náhrady. Okrem toho cín a oceľ, navrhované ako alternatívy olova v guľkách a brokoch, sa vo veľkej miere dovážajú z krajín mimo európskeho hospodárskeho priestoru, najmä z Číny. To by znamenalo závislosť trhu Európskej únie od krajín mimo nej, pokiaľ ide o dodávky takýchto materiálov.

Agentúra ECHA jasne podhodnotila aj svoje údaje, pokiaľ ide o jednorazové náklady na úpravu a/alebo výmenu strelných zbraní, ktoré nie sú vhodné pre bezolovnaté strelivo. Podľa prieskumu, ktorý uskutočnila  Európska federácia poľovníckych organizácií  je 34 % strelných zbraní nekompatibilných s bezolovnatým strelivom. Jednorazové náklady súvisiace s výmenou týchto strelných zbraní by mohli potenciálne dosiahnuť až 14,5 miliardy EUR, čo je konzervatívny odhad. Okrem toho samotná agentúra ECHA odhaduje, že 3 000 EUR predstavuje priemerný ročný rozpočet na lov, ktorý vynakladajú poľovníci, a teda ekonomická strata pre Európsku úniu v dôsledku zastavenia a zníženia poľovníckej činnosti by predstavovala hodnotu najmenej 5,7 miliardy EUR.

Teraz ešte pár myšlienok o zákaze používania oloveného streliva na mokradiach. Jadrom problému je, čo Európska únia chápe pod mokraďami. Pretože zákaz používa definíciu, ktorá pochádza z Rámsarkého dohovoru, čo je medzinárodná zmluva na ochranu a trvalú udržateľnosť mokradí . Dohovor bol prijatý 2.februára 1971 v iránskom meste Rámsar , ležiacom na brehu Kaspického mora . Slovensko sa stalo zmluvnou stranou Rámsarského dohovoru ako súčasť bývalého Česko-Slovenska 2. júla 1990 (slovenský text dohovoru bol publikovaný v Zbierke zákonov ako Dohovor č. 396/1990 Zb., V čiastke 67, príloha 1) a od svojho osamostatnenia 1. januára. 1993 plní úlohy samostatného členského štátu. Pri svojom pristúpení ku konvencii prihlásilo Česko-Slovensko do rámcového zoznamu štyri lokality zo Slovenska ( Parížske močiare , Senné , Šúr a Číčovské mŕtve rameno ). V máji 1993 Slovensko prihlásilo ďalšie tri rozsiahlejšie mokrade (Latorica, Dunajské luhy, Niva Moravy). V roku 1998 pri príležitosti Svetového dňa mokradí to bolo ďalších päť dlhodobejších pripravovaných miestnych ( Poiplie , Alúvium Rudavy, Mokrade Turca, Mokrade Oravskej kotliny, rieka Orava a.i.). Zároveň sa rozšírila rámsarská lokalita Dunajské luhy na územie novovyhlásenej chránenej krajinnej oblasti, do ktorej bola zahrnutá aj rámsarská lokalita Číčovské mŕtve rameno. Celkový počet rámsarských lokalít na Slovensku tak v septembri 1999 dosiahol 11. Pripravené sú návrhy na Prihlásenie ďalších dvoch mokradí - Domica - Baradla (cezhraničné krasové a podzemné hydrologické systémy Slovenského krasu a Aggteleku) a aluvium Tisy ako súčasť multilaterálnej medzinárodnej rámsarskej lokality na hornom toku rieky Tisa (Rumunsko, Ukrajina, Slovensko, Maďarsko)).  Podľa tejto starej štátnej zmluvy sú mokrade definované ako

„mokré lúky, slatiny a močiare alebo vodné plochy, ktoré sú prirodzené alebo umelé, trvalé alebo dočasné, stojaté alebo tečúce, sladké, brakické ( brakická voda je zmes sladkej a morskej vody v oblasti prímorského ústia rieky.) alebo slané vody [...]“.

 S touto veľmi širokou definíciou je každé nahromadenie kvapiek vody, každá kaluž zrazu mokraď. Dokonca aj niektorí poslanci Európskeho parlamentu tomu odmietli uveriť a pýtali sa Európskej komisie, či sa mláka dažďa s rozlohou jedného metra štvorcového oplatí chrániť. Áno, je to tak, odpoveď Európskej komisie. Keďže okolo každej mokrade by mala platiť ochranná zóna 100 metrov, lov s brokovnicou a oloveným brokom je prakticky nemožný. Pri hypotetickej mláke jedného štvorcového metra by potom mala nárazníková zóna veľkosť okolo troch hektárov. Aj keď nevidíte vodu, nárazníková zóna znamená, že môžete ľahko porušiť zákon, akonáhle budete strieľať olovenou strelou. Zamyslite sa nad svojím územím: ste naozaj niekedy ďalej ako 100 metrov od mláky ? Žiaľ, naše krajiny nemajú pri implementácii tohto nariadenia Európskej únie žiadnu voľnosť. Právo Európskej únie má vždy prednosť pred vnútroštátnym právom. To znamená, že naše štátne ministerstvá pôdohospodárstva už nemôžu robiť žiadne zmäkčovanie ani úpravy. Európska únia rozhodla, že európski poľovníci musia poslúchať. Stručne povedané: stále si môžete kúpiť olovené broky. Iba jeho použitie na lov je takmer nemožné.    

Z nejakého dôvodu bolo olovo prvou voľbou pre strelivo. Je mäkké a ľahko sa deformuje. To je dobré pre hlaveň. Olovo je tiež ťažké. Špecifická hmotnosť olova na kubický centimeter je 11,3 g. Mäkké železo má špecifickú hmotnosť 7,8 g , takže olovené broky strácajú energiu pomalšie ako oceľové broky. Ak ste niekedy strieľali kačicu na 40 alebo dokonca 50 metrov - neskúšajte to s brokmi z mäkkého železa. Keďže rýchlejšie strácajú rýchlosť a tým aj energiu, je pravdepodobnejšie, že ju poraníte. Skúsenosti z Dánska ukázali, že maximálna vzdialenosť streľby s brokmi z mäkkého železa je 30 metrov. Aby ste to dosiahli , mali by ste používať o dve veľkosti väčšie broky pre oceľové broky, aby ste dosiahli rovnaký efekt. Ak teda v súčasnosti používate broky veľkosti 2,7 mm, mali by ste zvoliť pre oceľové broky veľkosť 3,2 mm. Bohužiaľ to znižuje veľkosť zväzku.      

Zákaz  bude znamenať pre mnohé staré brokovnice „Koniec lovu!“ Aby sa kompenzovala nízka merná hmotnosť a nižšia energia brokov z mäkkého železa, musia tieto lietať rýchlejšie, to znamená, že v nábojnici musí byť viac prášku. To ďalej znamená vyšší tlak plynu. Brokové náboje, ktoré sú svojim smrtiacim účinkom a dosahom porovnateľné s bežnými olovenými nábojmi, musia mať preto viac prášku a tlak plynu 1 050 barov, čo je výrazne viac ako tlak plynu 740 barov, ktorý v priemere vzniká pri olovenom strelive. Oceľové brokové náboje tohto typu so zosilneným nábojom je preto možné strieľať len z moderných brokovníc. Staršie brokovnice sú nevhodné. Existujú oceľové brokové náboje, ktoré sa nabíjajú tlakom plynu 740 barov a ktoré je možné strieľať aj zo starších brokovníc, ale smrtiaci účinok je však výrazne horší, pričom by ste museli skrátiť vzdialenosť streľby ešte viac, ako je potrebné. Otázne je, či je to ešte vhodné a hlavne zodpovedné pre lov. Jedinou alternatívou k starým brokovniciam sú broky vyrobené z bizmutu (bizmutu). Tie sú balisticky veľmi podobné olovu. Balenie s 25 ranami stojí od 60 do 70 eur.       

Oceľové broky a kaliber 16 a kaliber 20 nejdú dokopy. V prípade kalibru 20 je to jednoducho problém s priestorom. Vďaka menšiemu priemeru je objem puzdra už výrazne menší ako u kalibru 12. Zmestí sa doň menej brokov. Ak teraz zvýšite zaťaženie práškom, aby ste vykompenzovali chýbajúci efekt, priestor pre strelu sa ešte viac zmenší. 

Tieto druhy nezrovnalostí odhaľujú množstvo slabých stránok správy agentúry ECHA: ak navrhovaný zákaz nadobudne účinnosť bez primeraných nápravných opatrení, cena, ktorú zaplatí nielen poľovnícka (ako sa predtým preukázala) a športová streľba, ale aj európsky priemysel a spoločnosť bude vysoká.

Neexistujú žiadne jasné odpovede – iba „domnienky“. Alebo je vo vzduchu jasný, no skrytý cieľ: dosiahnuť úplný zákaz športovej streľby a lovu ? Nevieme, môžeme len „hádať“.

Spracoval : Ing. Ján Krnáč