Poľovník by mal vedieť odhadnúť dĺžku tela unikajúcej zveri. V tabuľke uvažujeme o mierení na dospelého diviaka s dĺžkou 120 až 170 centimet- rov bez chvosta a na líšku s dĺžkou 120 centimet­rov vrátane chvosta. Pracujeme pritom len s priemernými údaj­mi, bez zohľadnenia pohlavia, veku, životného prostredia či individuálneho vývoja jedinca. Dôležité je poznať aj rýchlosť strely. V tabuľke sú uvedené tri bežné kalibre s nábojmi vyskúšanými v praxi. Východis­ko­vý bod predsadenia je optimálny bod zásahu (komora) zodpovedajúci oblasti znázornenej na streleckom terči desiatkou. Ak strieľame kalibrom 9,3 x 62 na vzdialenosť 25 met­rov, miera predsadenia je asi pol met­ra, presnejšie v rozmedzí 43 až 58 centimetrov pred komoru. V praxi však budeme predsadzovať podľa odhadu dĺžky tela zveri. Zámerný bod v okamihu výstrelu musí byť umiestnený na špičke rypáka, lebo vzdialenosť od špič­ky rypáka po stred komory je približne pol metra, čo zohľadňuje prelet strely 25 metrov za 0,0347 sekundy. Avšak pri použití kalibru .30-06 s počiatočnou rých­losťou strely 840 met­rov za sekun­du musí byť zámerný bod umiestnený pred uchom a pri kalibri 8 x 68S úsťová rýchlosť strely 990 met­rov za sekundu a časom letu 0,0256 sekundy dokonca za uchom diviaka. Ak budeme na toho istého diviaka strieľať na 50 metrov, potom by sme mali predsadiť približne jeden meter, presnejšie 85 až 116 centimetrov. Zámerný bod by mal byť asi pol metra pred špičkou rypáka, pri kalibri .30-06 asi na šírku dlane, a pri kalibri 8 x 68 tesne pred špičkou rypáka. Takto možno z tabuľky vyčítať mieru predsadenia aj na iné vzdialenosti. V prípadoch diviača- ťa, ktoré má na jeseň dĺžku približne 70 cen­­timetrov, a asi 95-centimet­rového lanštiaka bude vzdialenosť od špičky rypáka k stredu komo­ry kratšia asi o polovicu. To znamená, že ak chceme diviača zasiahnuť na komoru, musí­me zámerný bod umiestniť asi 25 centimetrov pred špičku rypá­ka, a keď mierime na lanštia­ka, približne 10 až 15 centimetrov.