Máme tu stred zimy, koniec januára. V tomto období, by sme už automaticky mali dbať na to, aby bola zver v našich revíroch vhodne a kvalitne prikrmovaná. Prehľad o prikrmovaní zveri, ale aj jeho rozplánovanie a kontrolu realizácie má na starosti poľovný hospodár.
Prikrmovanie pomáha zveri prekonať obdobie núdze. Toto obdobie bolo do roku 2013 v Zákone č. 274/2009 o poľovníctve definované na presný čas a to: „a) časom núdze obdobie od 1. novembra kalendárneho roka do 28. februára nasledujúceho kalendárneho roka.“
No postupnými zmenami klimatických a prírodných podmienok v rámci Slovenska bol v roku 2013 prijatý Zákon č. 115/2013 Z.z., ktorý pozmeňuje pôvodné znenie: „a) časom núdze obdobie určené obvodným lesným úradom v sídle kraja.“ Prijatím tejto zmeny sa obdobie núdze stanovuje podľa podmienok v jednotlivých krajoch a obvodné lesné úrady si ho sami určia, tak, aby zveri pomáhali čo najefektívnejšie.
Prikrmovanie zvierat nie je len otázkou zimy, s prípravou na zimné prikrmovanie začíname už v lete. Chystá sa objemové krmivo (seno, senáž), jadrové krmivo (obilniny) a s príchodom jesene aj krmivo dužinaté (siláž, repa). Takto nachystané krmivo sa vhodne uskladní, aby sa neznehodnotilo. Senom sa rovno napĺňajú senníky alebo sa uskladňuje v suchých nadokrytých priestoroch. Senáž a siláž sa uchováva v silážnych jamách, prípadne silážnych vreciach. Obilniny v suchých priestoroch a dužinaté krmivo ako repa a zemiaky tak, aby nezačali zahnívať.
Potrava zveri musí obsahovať vo vyváženom pomere všetky živiny, ktoré potrebuje (bielkoviny, cukry, tuky). Potreba bielkovín sa mení podľa ročného obdobia, v zime je znížená, ale začiatkom jari rapídne stúpa, čo treba v skladbe predkladanej potravy zohľadniť. Taktiež treba zabezpečiť dostatočný prísun vlákniny, ktorý podporuje peristaltiku čriev a proces prežúvania. Ak ju zveri nedodáme, získava si ju sama z dostupných zdrojov, napríklad olupovaním a obhryzom kôry zo stromov, čím pácha v lesných spoločenstvách najväčšie škody. Nie vždy však využíva kôru len zo živých stromov. Často sa stretávame aj s konzumovaním olúpanej kôry a kôry z konárov po lesnej ťažbe. V neposlednom rade potrava musí obsahovať dostatok minerálnych látok, ktoré je potrebné zveri dodávať počas celého roka formou lízaniek (primiešavaných priamo do kŕmnych zmesí, či kamennej soli v soľníkoch – ktoré treba pravidelne kontrolovať a dopĺňať).

Zásady prikrmovania zveri:

zver prikrmujeme na teplých, záveterných miestach, kde sa rada zdržiava a kde nenarobí veľké škody na lesných porastoch,
prikrmujeme vtedy, keď je to potrebné, preto, lebo v revíri nie je k dispozícii dostatok potravy, a to od konca jesene – aby si zver vytvorila potrebné tukové zásoby na zimu – až do pokročilej jari,
intenzita prikrmovania sa riadi najmä tým, v akej miere zver konzumuje predložené krmivo, čo závisí od počasia, zásob prirodzenej potravy (či bol rok bohatý na žaluď a bukvicu), početnosti zveri a pod.,
prikrmujeme v pravidelných intervaloch a snažíme sa náhle nemeniť zloženie kŕmnej dávky – mohlo by mať za následok zvýšené škody na lesných porastoch a zažívacie ťažkosti zveri,
dbáme na vhodnosť krmiva pre druh zveri, ktorému je určené,
nepodávame zdravotne závadné krmivá.