Kone  podľa poznatkov boli domestikované asi 4000 rokov pred n.l. v strednej Ázii a v južnom Rusku.  V Európe sa udomácnil až asi v 10  storočí pred n.l.

Už oddávna a dá sa povedať , že dodnes je kôň výrazným pomocníkom v práci (lesníctvo, polícia) .  Bol využívaný v armáde, poľnohospodárstve a lesníctve.  Kôň sa dnes využíva vo viacerých športoch – pólo, westernové jazdenie, drezúra, parkúr...

Kôň a dravec sú spojený už od minulých časov a aj dnes pomocou koňa a dravca lovia najmä v Kazachstane a  v Ázii . Sokoliarstvo sa začalo rozvíjať 2000 rokov  pred n.l. na území dnešného  Kazachstanu. Neskôr sa dostalo do Európy , veľmi obľúbené bolo v Anglicku. Predpokladá sa, že už v tom období sa využívali kone ako prostriedok pri premiestňovaní  na poľovačkách a dravce ako pomoc pri love.

Kôň je zviera oddané človeku, jeho chovanie a temperament sú výnimočné , je to učenlivé zviera, ktoré sa prispôsobí a podvolí do starostlivosti človeka. Dravec je naopak samostatný, hrdý, no aj cez to všetko sa vie prispôsobiť no nikdy sa úplne neskrotí , keď sa raz rozhodne, že odletí, tak to tak aj spraví. Sokoliarstvo a jazdectvo sú považované ako šport, ktorý sa povýšil na umenie -  na prácu s duchom prírody.

• Na výcviku oboch je najdôležitejšia zo všetkého trpezlivosť a samozrejme láska a dôvera.


•  Výcvik koňa je pomerne náročný najmä ak chceme aby dokázal vnímať na svojom chrbte jazdca s dravcom v ruke – musí nám dôverovať – vypestovať si dôveru dožaduje veľa práce a času.


• Základ vo výcviku dravca sa skrýva v potravovom reflexe, kde si musí dravec uvedomiť kto mu podáva krmivo, druhým bodom by malo byť priateľstvo, kde nastáva dôvera a môže sa začať výcvik.

S koňom sa vieme dorozumievať aj rečou tela, kde už nastupuje tzv. nám už známi horsemanship – keď nám kôň začne dôverovať, dovolí nám robiť čo len chceme, u dravca je najdôležitejším zmyslom zrak, preto netreba vyvíjať prudké pohyby, je dobré, keď sme pokojný  -  ani pri dravcovi, ani pri koňovi neuspejeme zo zlou náladou – sú to tvory , ktoré vedia vycítiť čo prežívame, preto čo i len troška je v nás zlá nálada, bolesť, nebodaj hnev -  radšej výcvik , tréning nechajme na nasledujúci deň .

Kôň je stádové zviera potrebuje partnera – priateľa, kôň s dravcom nikdy priateľmi nebudú no partnermi vo výcviku byť môžu ba aj musia, ak chceme mať dobré výsledky, musia sa navzájom rešpektovať,  jedno je isté po čase zistia , že si nie sú navzájom konkurentmi, čo je pozitívne.

Je dôležité mať koňa, ktorý rád spoznáva  a dravca , ktorý nám dôveruje. Navzájom sa môžu tímovo dopĺňať, v obozretnosti a rýchlosti.

Dôležité je aj správanie jazdca – sokoliara, ktorý musí sám naviesť koňa a dravca k práci, v ktorej je sám zodpovedný a trpezlivý.

Najdôležitejší zmysel :

Oko koňa : má rovnakú stavbu ako oko človeka a iných cicavcov. Skladá sa z očnej gule , zrakového nervu, oko-hybných svalov a slzného ústrojenstva. Zdravé oko koňa je otvorené , priehľadné, lesklé , okolia oka je suché , čisté. Zornica je otvorená a na oboch stranách rovnako veľká. Funkcia oka je optimálne prispôsobená pôvodným životným podmienkam koní. Oči uložené na stranách hlavy poskytujú lovenému zvieraťu najväčšie zorné pole . Kôň tak zaregistruje aj najmenší , vzdialený pohyb.

Oko dravca : Rovnako ako u človeka aj u vtákov je zrak najdôležitejším zmyslom, v porovnaní k rozmerom tela je oko vtákov väčšie ako ľudské oko, ako príklad sú orly a sovy,  zorné pole je veľké 300' . Výborný zrak u vtákov je nevyhnutnou nutnosťou, pretože ostatné zmysli nie sú tak dokonalo vyvinuté.

Reflex je základným funkčným prvkom nervovej sústavy. Môžeme ich rozdeliť na vrodené a získané . Vrodené reflexy medzi ne patria napríklad :  obranné reflexy, snaha udržať rovnováhu,  získané sú vytvorené zo skúseností : reakcie na pomôcky pri výcviku, harmonogram výcviku .

Citáty :

,, Dbaj na to aby , sa tvoje myšlienky stali myšlienkami koňa, ale predtým musíš porozumieť jeho myšlienkam.“ – Pat Parelli –

,, Sokoliarstvo a jazdectvo – komunikácia tiel a duší , kde chceme nájsť harmóniu.“