autor: Karel Kaufmann

Krsty, samozrejme myslíme tie metaforické, mávajú rôznu podobu. V našich končinách sa pri tom obvykle veľa rozpráva, zdvíhajú sa čaše a objekt oslavy sa symbolicky polieva alkoholickým nápojom. Nie inak to bolo 27. novembra 2012, keď sa v pražskej predajni Českej zbrojovky a. s. uvádzala na trh guľovnica CZ 557. O čom sa vtedy pomlčalo, bola skutočnosť, že skromne vystupujúci kmotor zbrane, známy herec Karel Roden, už v skutočnosti päť päť sedmičku o niekoľko mesiacov skôr „pokrstil ohňom“. Stal sa totiž prvým človekom, ktorý s novou uherskobrodskou guľovnicou dosiahol úlovok.

Ako k tomu došlo: V lete minulého roka sa Karel Roden v rámci svojej spolupráce s Českou zbrojovkou Uherský Brod vydal do Spojených štátov, kde mal možnosť si na jednom odľahlom ranči dôkladne odskúšať širokú paletu súčasných uherskobrodských zbraní. Súčasťou bohatého programu bola i lovecká výprava na tamojšie jelene.

Dva jelene

Ráno si členovia loveckej skupiny nastrelili svoje zbrane a vyskúšali rôzne kalibre. Každý si vybral model, ktorý mu podľa jeho názoru sadol najlepšie a ktorému mohol v predpokladanej loveckej situácii najlepšie veriť. Karel Roden, ktorému bola prisúdená úloha hlavného strelca, si zvolil guľovnicu CZ 557 kalibru .30-06 Sprg.

Potom výprava nasadla do áut a vyrazila do loveckého revíru. Pešo by to predsa len bolo veľmi od ruky a navyše sú tu automobily výborný „prieskumný prostriedok“ – zver totiž dobre vie, že človek v aute jej ničím nehrozí a neuteká pred ním.

Asi po trištvrť hodine jazdy dorazili do nádhernej trávnatej zvlnenej krajiny s výstižným názvom Sandhills, akú Česi môžu poznať asi len z westernových filmov. Je to trochu zradný terén, ktorý síce ponúka dobrý prehľad z vyvýšenín, ale je zradný v tom, že postava na horizonte je zďaleka viditeľná. Naopak celé auto sa skryje len niekoľko desiatok metrov od vás tak, že nemáte najmenšie tušenie o jeho prítomnosti. Nájdenie zveri v tomto teréne a následné priblíženie k nej preto vyžaduje veľkú opatrnosť, trpezlivosť a vhodnú taktiku. O tom sa ostatne mali českí lovci čoskoro sami presvedčiť.

Cestu im najskôr skrížilo stádo bizónov. To je pohľad, ktorý sa len tak neopozerá, zvlášť Európanom vychovaným mayovkami. A tak trvalo azda pol hodiny, kým sa výprave podarilo od týchto fascinujúcich prériových obrov odtrhnúť oči a pokračovať v ceste.

Karel Roden neskôr spomínal, že do poslednej chvíle nebolo isté, či skutočne narazia na vhodný kus. Ako sa Česi v predchádzajúcich dňoch presvedčili, zveri tu síce žije veľa, ale jej pohyb sa ťažko odhaduje. Niektoré dni sa krajina dokonca zdala úplne prázdna.

Avšak tentoraz mala výprava šťastie. I keď, ako sa to vezme. Objavila totiž hneď dva jelene, z ktorých len jeden sa hodil na odstrel. Smola bola, že práve ten sa nachádzal v malom údolí, zatiaľ čo jeho druh hliadkoval na svahu nad ním a mal výborný prehľad o okolí. Neľahká lovecká situácia, ale Karel Roden sa ňou nenechal odradiť – i keď na rovinu priznal, že znervóznel. „Človek si jednoducho zrazu uvedomí tú obrovskú zodpovednosť, že musí zasiahnuť skutočne presne a nesmie len zraniť. Navyše k jeleňovi mám veľký rešpekt, je to pre mňa kráľovské zviera.“

Tretia pozícia

Po nájdení jeleňov sa celá výprava vrátila o pekný kus späť a autá zaparkovala za horizont. Ďalej pokračoval po svojich už len Karel Roden so sprievodcom. Zvyšok skupiny z väčšej diaľky pomocou ďalekohľadu napäto sledoval priebeh udalostí. A že sa bolo na čo pozerať, pretože tento lov skutočne nepatril k jednoduchým a jeho taktika sa výrazne líšila od postupov, na ktoré sú zvyknutí poľovníci z Česka.

Jeleň, na ktorého sa nemalo strieľať, dal lovcom poriadne zabrať. Hneď z prvej zvolenej pozície sa museli s veľkou opatrnosťou stiahnuť, pretože hrozilo, že pri ďalšom priblížení kus na svahu bude svojho druha varovať. Ďalším údolím obaja muži miesto čiastočne obišli a skúsili nové stanovište. Naň museli liezť doslova po štyroch – len aby nakoniec zistili, že ani z tejto strany to nepôjde. Jeleň, ktorého nemali v úmysle loviť, stále vyčkával na horizonte a lovcov sledoval.

A tak sa všetko opakovalo do tretice: opäť „obchvat“ údolím a ďalšia strelecká pozícia. Tá sa konečne javila ako veľmi nádejná. Nebolo to zadarmo, tentoraz došlo dokonca k plazeniu po bruchu. „Našťastie sme mali pomerne dobrý vietor, ale museli sme sa priblížiť tak, aby nás ten jeleň zhora videl čo najneskôr,“ spomína na napínavé momenty Karel Roden.

Podarilo sa. Vyhliadnutý kus bol konečne na dostrel a jeho druh na svahu nereagoval.

Po niekoľkominútovej príprave padol výstrel. Stačil jeden. Skúsený sprievodca ihneď Karlovi Rodenovi gratuloval k výbornému zásahu. Jeleň vybehol za horizont a tam zhasol.

Celá skupina ešte niekoľko minút počkala a potom sa spoločne vydala na miesto, kde jeleň zhasol. Bol to nádherný trofejný kus. Po nevyhnutnom fotení a vyvrhnutí sa zistilo, že Karel Roden dal ukážkovú ranu. Strela vnikla do srdca a roztrhla ho.

Šťastný strelec bol ešte dlho potom rozochvený. Žiadny div, zvieratá mali množstvo šancí na únik, stačila čo i len menšia neopatrnosť lovcov. „Bol to krásny lov,“ hovorí Karel Roden. „K tomu kusu sme sa museli skutočne priplaziť. Bol to jednoducho lov so všetkým, ako to má byť. Nie ako keď človek čaká na nejakom mieste, až k nemu jeleň príde. Tu musí on za ním. Bolo to úžasné.“

Dôstojnejší „krst ohňom“ si nová uherskobrodská guľovnica CZ 557 mohla ťažko priať.

Teraz je táto zbraň na trhu už štvrť roka a doterajšie ohlasy zákazníkov z celého sveta naznačujú, že chvála, ktorú na jej adresu v pripojenom rozhovore vyslovil skúsený lovec Karel Roden, nie je prehnaná. Aký je váš názor? Radi vám na jeho vyjadrenie poskytneme priestor.

/ROZHOVOR/

Nepáči sa mi, že sú ľudia predpojatí voči poľovníkom

S Karlom Rodenom o poľovaní a novej guľovnici CZ 557

Kde ste získali vzťah k prírode a k zbraniam?

K prírode som mal vzťah odjakživa. V prírode je mi veľmi dobre. Čo sa týka zbraní, k nim som sa vlastne dostal pomerne dosť neskoro. Ako chlapca ma síce bavilo strieľať zo vzduchovky, ako asi každého, ale so strelnými zbraňami som dlho nemal do činenia. Až raz ma kamarát od Třebone pozval na kačky, na ťah, a mne sa to veľmi páčilo. Spomenul som to doma, vtedy som býval na kraji Prahy, a tam to počul Karel Zoubek, čo je kamarát, ktorý patrí do poľovníckeho združenia. Vďaka nemu som sa do toho pustil, urobil skúšky, urobil som si zbrojný preukaz a stal sa zo mňa poľovník. Tým to všetko začalo, až potom som sa učil strieľať.

Koľko času vo svojom nabitom programe venujete streľbe, streleckému tréningu alebo streľbe pri hone?

Bohužiaľ málo. Len vďaka tomu, že bývame v prírode, tak s ňou, pokiaľ sa tak dá povedať, tak trochu bojujeme. Máme svoje zvieratá, ktoré nám zabíjajú líšky, máme pole a prasatá nám ich ničia. A to sa človek snaží nejako obmedziť. Inak ale čas na to, aby som ho trávil v lese alebo na posede, ten nemám.

Nie je tak úplne obvyklé, že by známe osobnosti spolupracovali s firmami, ktoré majú niečo spoločné s lovom a so zbraňami. Čo vás viedlo k tomu, že ste začal spolupracovať s Českou zbrojovkou a že ste prepožičali tvár novej loveckej zbrani?

Je to tak, že ja som vlastne patriot a som pyšný, keď Česká republika robí niečo dobre. A teší ma, keď môžem pomôcť niečomu, čo je dobré. A jedným z tých dôvodov potom je, že ľudia sú často predpojatí voči poľovníkom a poľovníctvu, a mne sa to nepáči. Človek sa pomaly bojí povedať, že strieľa, pretože každý hneď začne, že si vrah. Ale ono to tak nie je. Teda aspoň u nás. V skutočnosti je za tým veľa práce. Poľovníci sa výberom slabších kusov na odstrel vlastne starajú o to, aby genetická základňa zveri bola silná. Navyše strieľajú i množstvo škodnej. Ľudia si neuvedomujú, že napríklad nie sú už vôbec žiadne zajace, ubúdajú bažanty. Do značnej miery je to spôsobené poľnohospodárstvom, ale tiež škodnou.

V tejto súvislosti na vás prezradím, že s bratom nielenže vykonávate právo poľovníctva, ale súčasne v rámci vlastného programu zazverujete revír. Naposledy som u vás videl genetickú líniu austrálskych králikov, ktoré ste práve vysadzovali do prírody.

S nápadom na zazverovanie prišiel brat v reakcii na to, že určitých druhov zveri výrazne ubúda. Je tam teraz päť línií divokých králikov, jedna z nich sú králiky austrálske. Snažíme sa ich pustiť znovu späť do prírody. Ľudia nás síce odhovárajú, že to nebude fungovať, ale skúsiť sa to musí. Stojí to len trochu práce a človek má z toho dobrý pocit, že niečo robí.

Vráťme sa ale k novej guľovnici CZ 557. Boli ste jeden z prvých, ktorí ju mohli v praxi vyskúšať a máte na konte i prvý odstrel s touto zbraňou. Ako päť päť sedmičku hodnotíte?

Táto zbraň veľmi pekne padne do ruky. Príjemne sa drží. Keď ju človek vezme, má pocit, že ju už niekedy predtým držal. Je to príjemné. Dobre sa s ňou strieľa. Podľa mňa je CZ 557 výborná pre poľovníkov, ktorí poľovníctvom skutočne žijú. Je to taká výborná pracovná zbraň, ktorú so sebou môžu nosiť po lese. Je premyslená a kompaktná. 

Dá sa povedať, že CZ 557 spĺňa vašu osobnú predstavu ideálnej loveckej guľovnice?

Od loveckej guľovnice očakávam, že bude náležite presná, že sa mieridlá pri „nahodení“ nebudú musieť nijako hľadať, spúšť musí byť pre mňa čitateľná a pri odistení si nesmiem vyplašiť zver ani v nočnom tichu.

Pri spúšti preferujete napínadlo, alebo možnosť veľmi jemnej regulácie?

Keď je to vyslovene osobná zbraň, ktorú človek nikomu nepožičiava, je pre mňa lepšia vyladená spúšť. Je to praktickejšie. Pri napínadlovom mechanizme sa mi často stane, že si uvedomím, že som napínadlo nenapol, a musím to urobiť dodatočne. Preto by som si vybral spúšť bez napínadla, ktorá sa dá nastaviť najemno. Pri nej sa potom môžem spoľahnúť, že jej chod a odpor budú vždy také, ako som si ich nastavil. A to je prípad CZ 557.

Na ďalšie rozprávanie s Karlom Rodenom i jeho bratom Marianom Rodenom o prírode, jej ochrane a o poľovníctve tentoraz českých kotlinách sa môžete tešiť v niektorom z ďalších čísel.