Spoločný nepriateľ???

V časopise Poľovníctvo a rybárstvo č. 1/2013, str. 37. uvádza RNDr. Jozef Májsky v článku s rovnomenným názvom, ale bez otáznikov, úvahu o domácej mačke, ako škodcovi v prírode. Výrečné je foto mačky so spevavcom v papuli. Názov má V zuboch šelmy: Ročne takto končia tisícky spevavcov aj na dvoroch a v záhradkách. K tomu dodávam: A koľko stotisíc, miliónov ich musí takto končiť v rámci kompenzačnej mortality, aby sa nepremnožili??? Nie že by som mal mačky rád a spevavce nerád, ale ja sa na to dívam triezvou optikou. V okolí máme nezmenšené množstvo spevavcov, mačky „nikoho“ a čo je potešiteľné – ani jedna myšacia diera/!/. Podtitulok článku znie: „Predátory, ako vlk, či rys, musia loviť, aby prežili. Určite to však neplatí pre psa a mačku domácu.“ Koniec citátu /KC/. Isteže je to pravda. Rozdiel je však v tom, že kým psa chováme „v plnom zajatí“ /na reťazi, vodítku, dvore, koterci,.../, máme možnosť ho nepustiť do prírody ani na sekundu, mačku chováme na okrajoch miest a na vidieku polovoľne – doma jej dávame žrať, poskytujeme úkryt na spanie a rozmnožovanie, ale má možnosť preliezť plot a dostať sa do prírody. Pre mačku to má výhodu v tom, že nemusí žrať celý život „mŕtvu“ potravu, ako pes – hygienicky tepelne spracovávané granule a zvyšky z kuchyne, jedálne, ale si dopraje aj prirodzenú „živú“ potravu – vtáčika, tepelne neupravovaného, s vnútornosťami, so všetkými parazitmi, vírusmi, „živou“ svalovinou. To je pre ňu energetická bomba. Osožná hlavne pre jej zdravie. Aj psov by sme mali oveľa zdravších, ak by občas ochutnali živú potravu. Ale čo sa týka mačiek – divej a domácej – a kompenzačnej mortality fauny, pre nás lovnej pernatej a srstnatej zveri, mačka divá pôsobí 100% tne, pretože od nás nedostáva nič. Žije len z prírody. Domáca pôsobí len čiastočne, pretože ju kŕmime. Teda nejakých 10 – 20%, aj to väčšinou na hlodavce. Čiže nemusí loviť, aby prežila, to je pravda, ale tlak na faunu nie je 100%. Stvoriteľ je jej však aj za to nie nespokojný, ale by ju možno odmenil – balíkom Whiskasu a jej majiteľa basou piva. Nie mastnou pokutou – tá je preto nespoločenská. „Protispoločenský“ je aj odsek článku, citujem: „ Myslím si, že za domácu mačku by mal zodpovedať jej majiteľ a keď jej nedokáže zabrániť, aby usmrcovala chránené druhy fauny, dopúšťa sa priestupku podľa § 92, ods. 1 zákona 543/2002 o ochrane prírody a krajiny. Za takýto priestupok možno uložiť mastnú pokutu. Kto a ako mu však dokáže pripísať vzniknutú škodu, keď mačky nie sú očipované a zväčša nenosia obojky s identifikačným číslom a adresou majiteľa?“ KC.  Majiteľ nedokáže zabrániť, aby jeho mačka neusmrcovala chránené druhy fauny preto, že mačku chová ako biologickú ochranu pred hrabošmi a tá by nemohla fungovať, keď by majiteľ choval mačku na gauči, na reťazi, či v klietke. Ak by sme ho k tomu nútili, bolo by to nespoločenské, mačky sa odjakživa chovajú polovoľne a bez nich by sa mestá/dediny zaplavili hrabošmi z polí, lesov a lúk. Ak sa aj taká očipovaná mačka zbadá v lese, čo s ňou, keď zákon veľmi relevantne zakázal odstrel? Na diaľku ju čítačkou živú neprečítame, tak načo je potom dobré povinné čipovanie mačiek? Pseudohumanizmus: „... v praxi vyzerá tak, že propagujeme zimné prikrmovanie vtáctva a hneď za rohom kŕmime a chránime jeho nepriateľa.“ KC. Ja by som to prirovnal k prihnojovaniu drevín /napr. v živom plote/ a "hneď za rohom kŕmiť a chrániť“ nožnice a pílky na jeho udržiavanie a tvarovanie. Je potrebné jedno aj druhé. Nie je to nijaké pseudo, ale relevantná činnosť záhradkára. Zvrátiť súčasný stav je krajne nežiaduce. Pokusy sú diletantné.