Švajčiarsky durič a skúsenosti s ním v poľovnej praxi.

Nakoľko stúpa záujem poľovníkov o využívanie u nás nových duričov pre poľovnu prax, rád by som sa s Vami podelil o niekoľko ročné skúsenosti s týmto plemenom. Som prvým majiteľom švajciarskeho duriča na Slovensku v švyckej variete. Pre menej znalých plemeno má ešte daľšie tri farebné variety. Nechcem sa rozpisovať o štandarde plemena, pretože na internete je spústa informácií o exteriéri plemena. Ide mi skôr o priblíženie plemena ako takého v poľovnej praxi.

Už v mladom veku pes veľmi intenzívne využíva svoj nos. Bavíme sa o veku asi 4 mesiacov kedy som so psom absolvoval prvé vychádzky do revíru aby sa zoznámil s pachmi. Na moje veľké prekvapenie sa pes choval akoby bol doma. Obrovský zaujem o stopy zveri. Nos neustále na zemi. Šteňa bolo síce ešte nemotorné, no záujem veľký. Ako som časom zisťoval, jeho nos a hlavne kvalita čuchu boli pre mňa veľkým prínosom pri poľovaní. Ako pes dospieval , spoliehal som sa už len na jeho chovanie v lese. Snažil som sa mu dopriať aby mal vždy priaznivý vietor. Počas vychádzok ma pes upozorňoval svojím chovaním, že sa niečo deje. Nebolo vychádzky aby sme nevedeli o zveri skor ako ona o nás. Takto špickovy nos je predurčený na dohľadávky. Ale, nervová sústava duriča je úplne iná ako u kľudnejšieho farbiara. Mojou ambíciou nebolo nikdy vlastniť univerzálneho psa. Preto som uprednostnil, špecializovanie sa čisto na duričskú prácu. Vo veku 6 mesiacov sa u psa prvý krát prejavila hlasitosť. Asi po dvoch týždňoch navštevovania poľného revíru kde bol dostatočný počet zajacov nechával som psa pred sebou behať aby hľadal. Z prvých zajacov bol prekvapený, no po spomínaných dvoch týždňoch prišlo prvé hlásenie vyrazeného zajaca z jeho ležoviska. Pes sa hnal za zajacom a hlásil čo mu hrdlo stačilo. Hlásenie bolo veľmi intenzívne vo vysokej tónine pripomínalo skôr jačanie. Po čase, ako sa pes zapracovával a nadobúdal prax som mohol rozlišovať presne akú zver durí. V 99% pes hlásil vždy ak si zver sám vyrazil. Takže ak počujem svojeho psa hlásit viem, že je pri zveri. U mojeho psa rozlišujem niekoľko druhov hlásenia. Zajace a srnčiu hlási vysokým jačivým tónom, ak sa jedná o zver vysokú používa hrubý hlas , pri diviačej zveri akonáhle ju nájde zaujímavým spôsobom zavyje a hlási ju veľmi hrubým hlasom. Škodnú do veľkosti liíšky dávi a hlási iba ak sa jedná o mačku na strome. Postrielané kusy vysokej ci diviačej zveri hlási tak isto hrubým hlasom pokiaľ zver nezhasne. Akonáhle je kus zhasnutý, pes pokračuje ďalej vo svojej práci a durí. Ako som spomenul, škodnú do veľkosti líšky nemá problém zadáviť. Nikdy som sa nejak zvláštne nevenoval ostrosti, no pes po čase taktiež ešte nemal ani rok začal byť veľmi ostrý hlavne na mačky. Nenechal si ujsť príležitosť a vždy mačku prehnal. Časom ako bol silnejší a rýchlejší mačky prestávali mať šancu na únik pokiaľ nebolo v blízkosti niečo kam by unikli. Odvahu v diviačom oplôtku som prvý krát testoval vo veku 7 mesiacov. Pes mal možnosť vidieť iného staršieho psa o čo sa vlastne jedná a na to, že bol tak mladý ukázal na prvý krát, že odvahu má ale aj dostatočný rešpekt pred diviakom ktorého vlastne prvý krát videl na živo. Zhruba po dvoch mesiacoch mu bola dopriata daľšia návšteva oplôtka a už to bolo úplne iné. Pes pracoval už samostatne a hlásil diviaka veľmi intenzívne. Po čase trénovania už začal byť skôr problém dostať psa z oplôtka. Na niekolkých zdokumentovaných vídeach, ktoré čitatelia nájdu aj na internete je vidieť ako sa pes postupom času menil pri práci. Do kontaktu nemal tendenciu íst. Prax však úkazala iné, pes pred 3r vedomí si svojej sily zadávil prasa a pustil sa do väčšieho súpera veľkosti lanštiaka. Bolo z toho 10 tržných rán, ktoré museli byť chirurgicky ošetrené. Pes sa veľmi rýchlo vyliečil a táto jeho negatívna skúsenosť sa nijako neodzrkadlila na chuti do práce. Vo veku asi 8 mesiacov sa pes zrazu vybral po stope v snehu. Bolo to prvy krát kedy mi zmizol z dohľadu v neprehľadnom teréne. Počas 45 minút asi som tŕpol či ho vôbec ešte uvidím. Vrátil sa. Časom som zisťoval, že švajčiar sa nestratí skôr sa stratí majiteľ. Počas rokov som poľoval dá sa povedať vždy na inom mieste ak sa jednalo o spoločné poľovačky. Pes ma vždy čakal na konci pohonu alebo priamo pri výrade. Orientačný zmysel psa ma prekvapuje do dnes. Plemeno ako také nemá problém s poveternostnými podmienkami. Bolo vyšlachtené v oblasti álp tym pádom prispôsobenie na na chlad či mráz nieje u neho problém. Starostlivosť o srsť je minimálna. Veľa ľudi sa pýta na problémy s ušami. Nie nevyskytujú sa pokiaľ sa psovi dnu nedostane voda napríklad pri plavani resp skakani do vody. Počas rokov praxe som mal moznosť zistiť ako pes pracuje na spoločných poľovačkách. Vždy pracoval samostatne . Nikdy sa v úvodzovkách nevozil v nejakej svorke. Ak však pracoval v tandeme s iným psom bolo vidieť, že sa navzájom dopĺňali hlavne vo vytláčaní diviačej zveri z huštin. Pes ak vyženie zver snaži sa jej zneprijemnovať život svojou prítomnosťou aby ju spomalil alebo úplne zastavil a hlási ju. Plemenu ako vyhovuje poľovanie v hornatom teréne. Intenzívne prehľadáva teren a je v neustálom pohybe. Jeho kostra je bezchybne prispôsobená na prácu v tažkých terénoch. Plemeno je veľmi obratné, húževnaté. Privolanie duriča je alfou a omegou. Ja som stavil na využívanie trúbky na duriče. Osvedčila sa no tohoto času je uz len mojou doplnkovou výbavou ruksaku, nakoľko pes čakáva mňa nie je jeho. Povaha psa si rýchlo získa človeka. Človek zistí, že doma má niečo úplne iné ako keď je v revíri. Z úplného kľuďasa, ktorý si nechá od detí skákať aj po hlave a toleruje im skoro všetko je v revíri zo psa lovec telom a dušou. V tom momente sa mení a zaujíma ho len jediné a je lov. Pes hlavne v dobe dospievania potrebuje dostatok pohybu aby sa v ňom neakumulovala nadbytočná energia. Ak sa to stane mladé jedince majú tendenciu na to upozorniť svojským spôsobom ... určite Vám niečo vyvedú aby ste si to všimli. Výcvik ako taký je veľmi veľmi jednoduchý. Plemeno je učenlivé a chápavé. O tvrdej ruke nemôže byť ani zmienka. Pes ak Vás berie ako vodcu urobí pre Vás prvé aj posledné.

Jaro Kučík