OBDOBIE ROKOV 1918-1938.

Javy, ktoré charakterizovali vývoj poľnohospodárstva na Slovensku v tomto období, sa prejavili aj v poľovníctve. Aj v kapitalistickej republike zostalo poľovníctvo výsadou bohatých. Vo väčšine prípadov sa právo poľovníctva aj po očakávanej pozemkovej reforme ponechalo šľachte, prípadne revíry sa prenajímali len tým, čo si to vzhľadom na svoje príjmy mohli dovoliť. Poľovníci sa vtedy delili na takých, čo vytvárali hodnoty, t. j. poľovníkov z povolania a lesníkov, a na takých, čo z poľovníctva brali len úžitok.

Pre bohatých bolo poľovníctvo súčasne i otázkou spoločenského postavenia a spoločenskej prestíže. O pokrok v poľovníctve sa usilovali predovšetkým poľovníci z povolania a lesníci. Po ich boku stáli príslušníci pokrokovej inteligencie, ktorí boli aj organizátormi a zakladateľmi prvých poľovníckych spolkov na Slovensku. Začiatkom roku 1920 sa niektorí vplyvní poľovníci z Bratislavy začali zaoberať otázkou založenia poľovníckej organizácie na Slovensku. Uvedenou výzvou sa zvolala schôdzka záujemcov o založenie spolku. Iniciátorom založenia tejto poľovníckej organizácie bol generál zdravotníctva MUDr. Ján Červíček. Narodil sa roku 1864 v Hronove, okres Náchod. Tento očný lekár sa po vzniku prvej ČSR stal náčelníkom vojenskej zdravotníckej služby pre Slovensko v Bratislave. Zomrel 7. apríla 1924 vo veku 60 rokov. Pre mimoriadne dobré osobné vlastnosti, úprimný a nezištný vzťah k poľovníctvu a snahu zveľadiť poľovníctvo na Slovensku si ho mnohí vážili a uznávali. Bol populárny nielen medzi českými a slovenskými, ale i medzi maďarskými poľovníkmi a priaznivcami poľovníctva. Na jeho pamiatku založili fond, z ktorého sa poskytovali podpory vdovám a sirotám po lesníkoch a poľovníkoch, ktorí prišli o život pri vykonávaní poľovníckej praxe alebo lesníckej služby.

Záujemci o založenie poľovníckej organizácie na Slovensku sa zišli  po prvý raz 27. Augusta 1920 v malej župnej sále v Bratislave. Prítomných bolo 34 záujemcov. Na tejto schôdzke schválili návrh stanov spolku a zvolili prípravnú komisiu v tomto zložení:

MUDr. Ján Červíček generál zdravotníctva - predseda,

Alfréd Maux, ministerský radca                - podpredseda,

členovia: 

Jozef Michalovits, Alfréd Scherz, Dr. Ludvík Hradský, Dr. Ján Kuchta, Ludvík Rossler       

Stanovy Loveckého ochranného spolku pre Slovensko schválilo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska 21. 10.1920 pod č. 3085/1920. Účel spolku sa v stanovách vymedzuje takto:

- podporovať výkon poľovníctva podľa platných zákonov a usilovať sa o zlepšenie pomerov v poľovníctve na Slovensku všetkými zákonnými prostriedkami;

- znemožniť snahy, ktoré zhoršujú hospodársky, sociálno-politický a etický význam lovu zveri;

- podporovať vlastníkov a nájomcov poľovných revírov v správnom uplatňovaní zákonov a nariadení v poľovníctve;

- podporovať v rámci zákonov potláčanie a trestanie pytliactva a krádeže zveri;

- využívať všetky pomôcky a zariadenia každého druhu na vzorné a správne vykonávanie lovu, ako i zveľaďovanie pomerov v poľovníctve usporadúvaním výstav, odborných prednášok, vydávaním časopisu atď.;

- usilovať sa o nadviazanie stykov s loveckými družinami a loveckými ochrannými spolkami v ČSR;

- sprostredkúvať nájom lovu a obstarávať poľovnícke potreby členom spolku;

Ustanovujúce valné zhromaždenie bolo 10. decembra 1920 v prítomnosti 33 zakladajúcich členov. Aklamáciou si zvolilo 24 členov a 12 náhradníkov Loveckého ochranného spolku. Na prvej výborovej schôdzke si zvolili predsedníctvo v tomto zložení:

MUDr. Ján Červíček, generál zdravotníctva  - predseda,

Dr. Otakar Jamnický, advokát                    - prvý podpredseda,

Ján Pálffy, veľkostatkár                             - druhý podpredseda,

Jozef Petry, kuriálny sudca                        - tretí podpredseda,

Ladislav Sekan, lekárnik                            - prvý tajomník,

Ludvík Rossler, revident                             - druhý tajomník,

Loran Szutsy, úradník                               - prvý pokladník,

Jaroslav Rivnáč, prokurista                         - druhý pokladník.

V čase založenia mal Lovecký ochranný spolok 43 registrovaných členov.

Členstvo v Loveckom ochrannom spolku bolo dobrovoľné. Postupne sa zakladali ďalšie lovecké ochranné spolky, ktorých do roku 1925 bolo už 25. Počet členov vzrástol na 2568. Prvé miestne skupiny Loveckého ochranného spolku sa založili v Trnave, v Turčianskom Svätom Martine, v Ipeľských Šahách, v Bratislave, v Žiline, v Kežmarku, v Košiciach, v Galante, v Liptovskom Svätom Mikuláši a inde.

Radoví poľovníci sa nemohli uchádzať o členstvo v spolku aj preto, že členský príspevok (500 Kčs) bol veľmi vysoký. Počet členov poľovníckych spolkov sa jednako zvyšoval. Podľa správy o činnosti Zemedelskej Rady bolo na Slovensku k 31. 12. 1926 už 90 poľovníckych spolkov, ktoré mali celkovo 2500 členov.

Roku 1923 vznikla Československá myslivecká jednota, ktorá sa usilovala sústrediť všetkých poľovníkov v ČSR do jednej celoštátnej organizácie. I keď táto organizácia chcela všemožne zakrývať politickosť jej vedúcich funkcionárov, predsa sa jej to nepodarilo, lebo na jej čele stál príslušník veľkoagrárnej politickej skupiny. Sústreďovanie slovenských poľovníkov do Československej mysliveckej jednoty prebiehalo veľmi zdĺhavo. Lovecký ochranný spolok sa zjednotil s Československou mysliveckou jednotou až roku 1934. V rámci Československej mysliveckej jednoty sa vytvoril na Slovensku tzv. Zemský zväz loveckého ochranného spolku. Toto zjednotenie bolo prospešné, pretože sa prehĺbila spolupráca medzi radovými členmi oboch krajín.

Ak hodnotíme činnosť týchto organizácií a odhliadneme od politického zamerania, musíme konštatovať, že pre rozvoj československého poľovníctva urobili veľa dobrej práce. Usilovali sa o vyššiu odbornosť pri výkone práva poľovníctva a o jeho spoločenské uznanie. Treba mať na zreteli aj okolnosť, že stavy poľovnej zveri po prvej svetovej vojne boli veľmi zdecimované, že sa masovo prejavovalo pytliactvo, následky nezvyčajne krutej zimy roku 1929 ap.

Na nátlak Československej mysliveckej jednoty a Loveckého ochranného spolku vyšiel roku 1929 tzv. malý poľovný zákon. Podnetom k jeho vydaniu boli nepriaznivé následky krutej zimy roku 1929, ktorá spôsobila veľké straty na zveri. Preto zákon venoval veľkú pozornosť otázke času ochrany a odstrelu zveri. Zakázal sa odstrel niektorých vzácnych druhov zveri (kamzík, drop, medveď ap.). V tomto období vyšla i úprava o nájme poľovných revírov, ktorá zvyšovala ochranu zveri. Začalo sa zasahovať proti chorobám, proti škodlivej zveri, zaviedlo sa povinné poistenie poľovníkov, začalo sa zazverovať ap.

Zjednotenie Československej mysliveckej jednoty a Loveckého ochranného spolku netrvalo dlho, pretože roku 1938 sa tieto organizácie pod politickým tlakom dohodli na rozchode.