Stopárstvo malo oddávna značný význam pre poľovnícku alebo policajnú prax. Stopy v každom prípade človeka upozorňovali a informovali o rozličných okolnostiach, ktoré sa odohrali v jeho okolí za jeho neprítomnosti alebo v noci. Dnes sa na stopovanie používajú cvičené psy.
   V poľovníckej praxi má veľký význam poznanie stôp a rozličných znakov zveri. Každý poľovník, ktorý poľuje v lese, mal by vedieť veľmi presne, za akých okolností, v akej situácií a aká zver stopy alebo iné znaky zanechala. Je to veľmi dôležité a často rozhodujúce pri posudzovaní situácie v poľovnom revíri, ak doň poľovník príde po dlhšom časovom odstupe. Pri pochôdzkach revírom môžeme podľa zanechaných stôp, hrabanísk, pelechov, obžraných alebo olúpaných stromov usudzovať na to, aká zver ich zanechala. Musíme vedieť podľa nich uhádnuť približne napr. i vek jeleňa, v akej situácii miesto zanechal, či sa tam pásol, či len prechádzal, či ho iná zver durila, atď. Stopy nám prezrádzajú i výskyt zveri, s ktorou sa veľmi zriedkavo alebo vôbec nestretávame a jej existencia sa nám zdá byť pochybnou, napr. výskyt rysa, vlka, medveďa, líšky, kuny, tchora, jazveca, túlavého psa, mačky a pod. Často nás stopy a iné znaky upozorňujú na pravidelné návštevy nebezpečných dravcov alebo i pytliakov. Sú pre nás často i výstrahou pred hroziacim nebezpečenstvom.
   Ďalej nás stopy upozorňujú na koncentráciu zveri v určitých častiach revíru. Upozorňujú i na denné, nočné, prípadne letné a zimné stanovištia určitej zveri. Podľa nich sa zaraďujeme pri výkone poľovníctva, pri stavbe krmelcov, soľníkov, posedov, pri zakladaní políčok a pod. Upozorňujú nás, či sú soľníky alebo krmelce postavené na vhodných miestach. Ak zver soľníky pravidelne navštevuje, nabíjame ich a napĺňame, ak ich nenavštevuje, musíme soľníky premiestniť.
   Ak chceme mať stály prehľad o pohybe a stave zveri v revíri, musíme sa naučiť dobre poznávať stopy.