Na Slovensku je to proste tak. Prečo by sme si vzájomne nekomplikovali život, hoci vôbec nemusíme? Platí to v stovkách prípadov, týkajúcich sa väčšinou našej prebujnenej byrokracie. Čo je však nepochopiteľné, táto zásada prišla už aj k nám poľovníkom. Aj tu sa zaviedla – slušne povedané – jedna nezmyselnosť. Tvrdošijne sa drží a bezdôvodne komplikuje poľovníkom život. Sú to poľovné lístky.

Poľovníci si musia  svoj poľovný lístok pravidelne obnovovať. Kedysi to bolo každých desať rokov, teraz v zmysle nového zákona o poľovníctve je to každých päť rokov. To znamená, každých päť rokov urobiť to isté: vypísať žiadosť, zaplatiť poistenie, urobiť si fotografiu a riešiť to. Hovoríte si, že to nie je žiaden problém. Máte pravdu, nie je.  Okrem toho, že tomu musíte venovať svoj čas, energiu, peniaze a niekedy aj nervy...

Preto sa pýtam, komu a načo je to dobré? Prečo nemáme my poľovníci lístok platný doživotne, bez obmedzenia doby platnosti? Prečo musíme každých päť rokov riešiť túto zbytočnú administratívu?  Nerozumiem tomu a dokonca to považujem za istý  „šikan“ zo strany Slovenskej poľovníckej komory. Chápem, že súčasťou získaného poľovného lístku je aj povinné poistenie. Alebo nebolo by jednoduchšie, platiť toto poistenie samostatne, povedzme na päťročnej báze? A poľovný lístok by tak či tak mohol platiť na celý život.

Viem, je to možno v porovnaní s ostatnými administratívnymi úkonmi, ktoré musíme často riešiť, maličkosť. Ale ako sa hovorí – maličkosť k maličkosti a v konečnom dôsledku je z toho kopec premrhaného času a stratených nervov. Prečo aj my tu na Slovensku nemôžeme začať  konečne premýšľať nad tým, ako si vzájomne život spríjemňovať? Skúsme len začať, hoci od takýchto maličkostí...

Jozef Krúpa

www.jozefkrupa.sk