Najznámejším zástupcom čelade psovitých šeliem je vlk. Obýva väčšinu Európy, časť Ázie a Severnej Ameriky. Samozrejme že v každej oblasti nieje vlk rovnáký. Najväčší vlci sú na Sibíri a v Kanade. Dosahuju hmotnosť okolo 80kg ale niektoré jedince môžu mať dokonca aj 100kg. Aj sfarbenie vlkov býva pozuruhodne odlišné. V jednej svorke sú niekedy zastúpené aj všetky odtiene od bielej až po čiernu. Pôvodne žil vlk v každom type krajiny. No človek ho všade považoval za akésiho úhlavného nepriateľa lovnej zvery a vôbec ako škodcu, ktorého treba nemilosrdne ničiť. Ale teraz už vieme že vlk má dôležité miesto v potravinovom reťazci V terajšej dobe je na ochranu vlkov veľa organizácií.

   Základom vlčej spoločnosti je rodina. Na konci zimi, obyčajne vo februári, nastáva čas párenia vlkov. O dva mesiace porodí samica v nore 4-6 šteniat. Ale až po desiatich dňoch otvoria vĺčata oči, ale ešte stále sa schovávajú s mamou v nore pred nebezpečím. Ale keď už nastane čas tak ich rodičia vyvedú von z brlohu. Časom im podávajú najprv napoly strávenú potravu neskôr im nosia celú korisť aby si na nej vĺčata mohli cvičiť lov. No mladé ostávajú s nimi iba 2 roky potom sa od nich oddelujú.

Za krutých zím sa menšie svorky spoja a vytvoria jednu ktorej vládne ten najsilnejší. Pri nadháňaní zvery sa striedajú. Každa svorka má svoj lovný revír ktorý si značkuju prevažne močom. Vlci sú vytrvalý bežci tak nieje ojedinelé keď prejdú za jednu noc aj 80km.