Zajac patrí medzi poľnú zver. Ak sa vyskytuje i v lesoch, zdržuje sa obyčajne v okrajových pásmach alebo menších - väčších remízkach, v bažantniciach a pod. Hlbšie v horách, najmä vo väčších nadmorských výškach, je zriedkavý. Za potravou vychádza do polí, kde sa živí výlučne len rastlinnou potravou. S obľubou sa pasie na oziminách, ďatelinách, na medziach a pod. Nespôsobuje citeľnejšie škody na poli ani pri väčších kmeňových stavoch.

   Populačné schopnosti zajacov sú veľké, takže zvyšovanie kmeňových stavov tejto zveri nie je nijakým problémom. Honcovanie sa začína v miernych zimách už vo februári, niekedy i skôr. Prvé a najlepšie mláďatá sú z marcového kotenia, ale najmä v posledných rokoch často hynú pre zlé počasie (obyčajne dážď a mráz). Zajace sa honcujú 3-5 ráz do roka a zajačica kotí 3-6 mláďat. Mláďatá sú po okotení dobre osrstené a vidia, takže o niekoľko hodín sa môžu samostatne pohybovať. Najlepší pomer pohlavia je 1:1.

   Pri zvyšovaní kmeňových stavov zajacov a stavov tejto zveri vôbec musíme byť ostražití najmä na dravú zver a vôbec škodlivé dravce, z ktorých sú najnebezpečnejšie túlavé mačky a pytliačiace psy. Škody na mladých zajačikoch môžu vzniknúť i pri používaní mechanizačných prostriedkov.