Srnčia zver je obyvateľom okrajových pásem hôr, zriedkavejšie ich centier. Najradšej sa však zdržuje, čo jej i najlepšie vyhovuje, vo väčších-menších lesných komplexoch, okolo ktorých sú polia, kam rada vychádza. Veľmi dobre sa jej darí v bažantniciach. Na častejšie vyrušovanie nie je taká citlivá ako jelenia zver.

   Srnčia zver sa najradšej pasie na lesných lúčkach, trávnatých priesekoch, popri cestách, okolo mladín, na rúbaniach. Veľmi rada vyhľadáva na poliach obilie, ďateliny ap. Je verná svojmu pomerne malému stanovišťu, ktoré neopúšťa ani v zimných mesiacoch, kým jelenia, danielia a muflónia zver prejde i niekoľko desiatok kilometrov, kým si nájde zimné stanovište. Preto srnčej zveri musíme pripraviť na zimu dostatok akostného krmiva. Srnčia zver potrebuje cez celý rok i soľ. Soliská pravidelne navštevuje.

   Srnce si zhadzujú parožky v novembri až decembri a čoskoro po ich zhodení si začínajú nasadzovať nové. Parožky rastú a vyzrievajú obyčajne do konca mája. Srnce si ich vytĺkajú na mladých stromčekoch, čím spôsobujú na mladých porastoch škody. Srnce prezrádzajú svoju prítomnosť hrabaniskami, ktoré možno nájsť obyčajne pri stromčekoch. Srnčia ruja sa začína v druhej polovici júla a trvá do polovice augusta. Závisí od klimatických pomerov, čo platí aj o ostatnej zveri. Najlepšie sa srnčia ruja prejavuje v horúcich júlových dňoch. Koncom novembra a v decembri bývame svedkami druhej, tzv. falošnej ruje sŕn. Túto ruju spôsobuje podráždenie vyvíjajúceho sa oplodneného vajíčka, ktoré bolo dosiaľ v utajenom (latentnom) stave.

   Srna kladie v máji 1 až 2, zriedka 3 mláďatá. Srna pohlavne dospieva v druhom roku života, kým srnec obyčajne v treťom roku, na ruji sa však zúčastňuje neskôr, takisto ako jeleň a daniel. V jeseni a v zime sa i srnčia zver zoskupuje do čried, v ktorých je obyčajne len niekoľko kusov tejto zveri (3-10). Takéto čriedy sa zdržujú v zime obyčajne pri potokoch v záveterných dolinách.

   Srnčia zver sa prefarbuje v októbri, resp. v máji. Ak ešte i v novembri alebo júni nájdeme neprefarbenú srnčiu zver, je to celkom určite chorobný jav. Najideálnejší pomer pohlavia je 1:1.

   Je to naša najkrajšia zver, ktorá má v našich lesoch najlepšie podmienky. Má byť našou snahou, ba prvoradou povinnosťou neustále zvyšovať jej kmeňové stavy.