V minulých dieloch seriálu na tému „ako fotografovať v Bavorskom lese“ som sa vám snažil priblížiť fotografovanie diviaka lesného, vlka dravého a rysa ostrovida. Dnes budem písať o poslednom výbehu a to o výbehu medveďa hnedého. Medveď sa nachádza iba v jednej časti výbehov, a to v Neuschönau.

O zvierati

Výskyt medveďa na Slovensku za posledné roky stúpol, dokonca sa hovorí o premnožení. Skôr to ale súvisí so zníženou plachosťou zvieraťa a samozrejme aj s katastrofou vo Vysokých Tatrách z roku 2004, kedy veterná smršť poničila väčšinu tatranského lesa a tým zobrala prirodzený domov medveďom.

Našu najväčšiu šelmu môžete nájsť v lesoch a pohoriach Malej a Veľkej Fatry, Nízkych, Západných a Vysokých Tatier, či Poľany. Odhadovaný počet jedincov je okolo 800-850. Tiež treba spomenúť, že na našom území je medveď hnedý celoročne chránený druh a jeho lov je prísne zakázaný.

Jeho biotopom sú oblasti zmiešaných a ihličnatých lesov, jedinec na svoj život potrebuje územie veľké aj niekoľko desiatok kilometrov štvorcových. Dospelý samec váži zhruba 200 – 300 kilogramov, samice sú o tretinu ľahšie. Zväčša v januári vrhne medvedica 1 – 4 mladé, tie s ňou zostávajú ešte asi dva roky.

Povestný zimný spánok medveďov nemusí byť vždy nevyhnutný. Medveď sa často krát zo zimného spánku prebudí a hľadá si potravu. V prípade dostatku potravy, ako napríklad v Bavorskom lese, sa na zimný spánok neukladá. Napríklad ak si pozriete v zimnom období televízne noviny, určite z času na čas narazíte na reportáž, kedy medveď vylúpil nejaký kontajner alebo sa potuluje po lyžiarskych svahoch.

Fotografovanie divokého medveďa na Slovensku vyžaduje hlavne dávku trpezlivosti, poznať jeho chovanie a lokality, v ktorých sa vyskytuje. Taktiež nesmie chýbať odvaha a duchaprítomnosť, lebo nevedomosť sa môže stať osudnou.

O výbehu

V prvom rade musím podotknúť, že výbeh je ako stvorený pre fotografa. Pomerne veľká časť je aspoň vo výške fotoaparátu. Medveďa teda fotografujete z úrovne jeho očí, čo na fotografiách vyzerá veľmi dobre. Časť výbehu je dokonca vyvýšená nad pozorovateľňu. Medveďa máte potom krásne z podhľadu a vo veľa prípadoch je za ním tmavý les. Ale po poriadku.

Celý výbeh je veľmi priestranný, tvorí ho asi zo 75% planina, ktorá je dva až tri metre pod vami. Sú tam stromy, kríky a jazierko tak, aby sa obyvatelia cítili „ako doma“. Veľkou výhodou je, že okolo celej polovice výbehu je rozhľadňa, čo umožňuje lepšie si pripraviť a premyslieť záber, ale aj to, že je väčšia pravdepodobnosť, že medveďa uvidíte (pre nefotografujúcich návštevníkov veľká výhoda). V letných mesiacoch, keď je porast vo výbehu vysoký, je to problém tak či tak. Pokiaľ sa nepohne, nezbadáte ho.

Ostatných zhruba 25% tvorí vyvýšenina, na ktorej sa medvede radi zdržujú a majú tam aj svoju noru. Vyvýšenina je prevažne kamenistá a tvorí ju skala, na ktorej vyrastá strom. Strom by nebol ničím zaujímavý, keby naň medvede neliezli. Vidieť 300 kilo živej váhy ako sa vydriape na strom do výšky tri štyri metre je zážitok. Pred medveďom sa proste na strome neschováte.

Ďalšou výhodou vyvýšeniny je, že môžete fotografovať z každého smeru, či už na priamo krátkym tele alebo z ľavej či pravej strany dlhším teleobjektívom. Nápadom sa medze nekladú.

O fotografovaní

Zo skúseností viem, že fotografovanie medveďa v Bavorskom lese je nárazová vec. Niekoľko hodín sa nič nedeje, ale behom pár minút sa toho udeje toľko, že vám fotoaparát nestíha zapisovať dáta na pamäťovú kartu. Niekedy zasa medvede vykonávajú stálu aktivitu, ale pre fotoaparát to nie je nič zaujímavé alebo sú blízko oplotenia. Je dobré ak sa zdržujete pri vyvýšenej časti výbehu, ak sa samozrejme niečo zaujímavé nedeje inde vo výbehu. Ako som už písal, v tých miestach sa nachádza medvedia nora. Nikdy neviete čo sa pri nej objaví.

Taktiež zo skúsenosti vám môžem odporučiť, aby ste si výbeh poctivo prezreli a pri vyvýšenine to platí dvojnásobne. Sú tam totiž určité miesta, kde je vidno (na fotografii) nepríjemne vyzerajúce oplotenie výbehu. (Platí hlavne v zimných či neskorých jesenných mesiacoch.) Predídete tým neskoršiemu retušovaniu možno veľmi zaujímavých záberov.

Obyvatelia výbehu majú svoje cestičky, ktoré pravidelne používajú. Počas celého roku je jednoduché zistiť, ktoré to sú. Prezradí to vyšliapaná tráva alebo udupaný sneh. Po určitom čase dokážete predvídať, ako sa budú jedinci chovať, či ktorou cestičkou sa poberú a môžete sa náležite pripraviť. Zmeniť stanovisko, z ktorého fotografujete alebo si vymeniť objektív, ktorý bude vyhovovať viac vášmu zámeru.

Počas našich návštev sme mali šťastie a vo výbehu pribudli dve medvieďatá. Ako malé deti, radi sa hrajú a vystrájajú všelijaké šialenstvá. Ak práve nespinkali alebo ich medvedica nekojila, o zábavu sme mali postarané. Medvieďa napríklad nepozorovane vyliezlo na ihličnatý strom a ukázalo sa skoro zo samej špičky stromu. Všetky objektívy so otočili na jedným stromom a bolo počuť len cvakot uzávierok. Behom pár sekúnd sa medvieďa opäť stratilo v korune stromu a len sme videli na vetvách ako padá dolu. Chúďa malé vyliezlo spod stromu celé otrasené a trčali z neho kúsky ihličia a vetvičiek. Asi taký rýchly zostup neplánovalo. :)

Pri zimnej návšteve sme boli zasa svedkami ako mama medvedica vyliezla na strom do niekoľko metrovej výšky. Predchádzalo tomu asi hodinové snaženie sa malých medvieďat vyliezť na strom. Medvedica to už asi nemohla vydržať a ukázala im ako sa to robí. Vyliezla tam behom pár sekúnd a očividne je to nerobilo veľký problém. Medvieďatá sa potom snažili dostať za mamou, ale stále im to nešlo. Mama ich zvrchu povzbudzovala, no nepomáhalo to. Ešte musia veľa mliečka vypiť, aby to dokázali.

Autor: Martin Farkaš

Celý článok si môžete prečítať na ePhoto.sk