Myslel som si, že krajinkári čakajúci hodiny na správne svetlo sú tak trošku blázni. Čo však fotografi, ktorí fotia nefalšovanú wildlife? Dlhé hodiny až dni pozorovaní na základe ktorých si osvoja časový rozvrh pohybu zvierat, ich každodenné zvyky. Úžasné niečo.

Nie každá fotografia samozrejme ktorá vznikla je sprevádzaná takouto dlhou prípravou. No to určite neznižuje jej hodnotnosť a vynaloženému úsiliu fotografom venujúcim sa tomuto žánru patrí uctivá poklona.

Lacové fotografie sú špičkovej kvality, ktorú mu zabezpečuje používanie objektívu najvyššej kvality. V niektorých sa snúbi nádherné svetlo  spolu s premyslenou kompozíciou. Je radosť pozerať aj na premyslené prostredie vôkol fotených zvierat. Málokedy cítim nadšenie nad fotografiami podobného žánru, ale tu pri pohľade na jednotlivé snímky mám chuť zobrať do ruky teleobjektív a sám si skúsiť takúto poľovačku bez ujmy na životoch zúčastnených. A keď som už pri zdravý, prezradím že v čase vzniku tohto rozhovoru Laco nešťastne spadol pri rodinno-športových aktivitách a momentálne mu v ruke chrastia tri kovové skrutky.

Lacko, prajem rýchle a bezproblémové uzdravenie!

Laco na úvod pár slov o sebe.

Volám sa Ladislav Dzivjak, mám 40 rokov,  pracujem ako správca obvodu vo vodárňach v Poprade. Tak aktívnejšie som sa začal zaujímať o fotenie približné pred 3 rokmi, kedy som si zakúpil objektív Canon 400 f 5,6 L USM a zrkadlovku Canon 40D. Ako dlhoročný člen organizačného výboru medzinárodného festivalu potápačských filmov som vždy obdivoval aj vystavené fotografie, ktoré boli jeho súčasťou, čo bol aj jeden z hlavných impulzov pre začatie fotenia, kedy som aj ja zatúžil zachytiť časť svojich mnohých stretnutí so zvieratami pri pobyte v prírode. Na druhej strane musím povedať že veľakrát aj keď som blízko divokých zvierat tak nestlačím spúšť , ale len tak ich pozorujem čo  je pre mňa niekedy viac ako získať  fotku a ich pri tom vyrušiť.

Takže tam niekde sa vytvoril tvoj vzťah s prírodou?

Tento vzťah som si vybudoval už ako malý chlapec, nakoľko som vyrastal na konci mesta a do prírody bolo veľmi blízko, trávil som tam celé dni čo mi vydržalo do dnešných čias.

Na profilovej fotografii u nás na portály máš na sebe maskovacie oblečenie. Bez toho to zrejme nejde pri fotení?

Na fotenie zvierat nepoužívam len maskovací oblek, ale aj maskovací kryt. Maskovacie oblečenie je však moja obľúbená pomôcka nie len pri fotení ale aj pri pozorovaní zvierat. Je to veľmi účinná pomôcka predovšetkým pri fotení zvierat ktoré sú veľmi plaché.

Striehnúť na zvieratá je asi časovo náročná skúška. Máš toľko času k dispozícii?

Žiaľ pri mojej práci, športových aktivitách a rodine nemám toľko času na fotenie ako by som chcel. Stáva sa že aj viac ako mesiac sa ku foteniu nedostanem, ako teraz . Potom však už cítim že sa potrebujem dostať z každodenného kolotoča povinnosti a ísť  do prírody,  prečistiť si hlavu.

Trpezlivosť bude zrejme tvoja silná stránka.

Myslím si že každý fotograf prírody by mal byť vyzbrojený aj neskutočnou trpezlivosťou, bez toho to asi nejde. A predpokladám že fotograf bez trpezlivosti  pravdepodobne nič nenafotí, alebo môže narobiť viac škody v prírode ako fotiek.

Na fotopoľovačku chodíš len po Slovensku?

Zatiaľ áno, aj keď časom ( ak si prišporím euriky :-) ) by som si rád zapoľoval aj mimo Slovenska. Ale zatiaľ ma to až tak neláka.

Ktorú svoju fotografiu si vážiš najviac?

Ku každej fotke sa mi viaže nejaká pekná spomienka či zážitok, tak mi je ťažko vybrať si čo i len jednu naj., tak to nechám radšej na druhých.

Mne sa veľmi páči fotografia, kde líška hľadí na straku a ako keby „rozmýšľala“ či sa jej oplatí rozbehnúť. Bola to chvíľka, alebo takto pekne pózovali dlhšie?

Táto fotografia vznikla pri prvej návšteve vnadiska líškou. Samotne vnadisko mi fungovalo asi mesiac, ale líšky chodili iba cez noc. Ale od toho dňa chodila jedna líška aj cez deň ( viď. ďalšie fotografie ). Táto fotografia vznikla asi po hodinovom obchádzaní vnadiska líškou z asi 50m vzdialenosti, prechádzala sa z jednej strany lúky na druhu, prešla aj poza kryt, už som ani nedúfal že by sa mohla priblížiť na  dostrel a ešte aj počasie sa pokazilo, bolo zatiahnuté a začalo mrholiť. Keď som už rozmýšľal že to zabalím, tak sa líška znova vynorila z lesa a zamierila si to rovno ku vnadisku kde sa celý ten čas striedali sojky a straky. Pri priblížení líšky asi na 15m sa na chvíľu zastavila a straky sa vzniesli do vzduchu a vtedy vznikla aj táto fotografia. Musím ešte podotknúť že v ten deň sa líška  pri vnadisku nezastavila, prešla vedľa neho a zmizla v lese.

Celý článok si môžete prečítať na ephoto.sk