Začneme zdanlivo banálnym problémom - počtom zubov v chrupe medveďa a ukážeme si, že odpoveď na otázku nie je jednoznačná. Omnoho ľahšie by sa dalo odpovedať na otázku : Koľko zubov môže mať medveď? Keď si totiž v poľovníckej, alebo zoologickej príručke nalistujeme kapitolu o medveďovi, nájdeme jeho zubný vzorec vo formule 3142/3143. čiže vynásobené 2, celkový počet zubov by mal byť 42. Ak však budete mať k dispozícii konkrétnu medvediu lebku, môžete s istotou 99% uzavrieť s hocikým stávku, že toľko zubov nenapočíta. Prečo?

     Hoci v priebehu evolučného vývoja sa u všetkých druhov ciciavcov ustálilo typické usporiadanie chrupu a preto každý druh cicavca charakterizuje aj tzv. chrupový vzorec, predsa sa dosť často vyskytujú aj rôzne abnormality, týkajúce sa počtu alebo tvaru zubov. V odborných knihách sa hovorí o anomáliách, atavizme alebo regresii. V prípade regresia ide o zuby, ktoré by podľa súčastného stupňa vývoja daného druhu mali byť vytvorené, ale sú zakrpatené, úplne nevyrastú ( neprerazia cez ďasná ), alebo sa vôbec nevytvoria.Môže to byť dôsledok umelého výberu, aký robí človek pri plemenitbe domácich zvierat, alebo prejav určitej vývojovej tendencie, prebiehajúcej pred našimi zrakmi.

     Pri šelmách sa regresia týka hlavne premolárov ( črenové zuby ). U medveďa je situácia najkomplikovanejšia, čo dokazujú aj dosť rozdielne názory v odbornej literatúre. sú napr. domienky, že niektoré premoláre sa vôbec nevymieňajú, ale zostávajú v trvalom chrupe. Pretože v rámci kraniologického výskumu sme mali možnosť zdokumentovať vyše 240 lebiek medveďov ( 182 samcov a 59 samíc ) ulovených na Slovensku v rokoch 1958 - 1988 mohli sme posúdiť aj problém regresie premolárov. Ukázalo sa , že chýbanie niektorých premolárov je aj v západokarpatskej populácii medveďa také typické, že tzv. úplný chrupový vzorec je len teoretický.

     Regresia postihuje najčastejšie druhé premoláre (P2), ktoré sa v spodnej čelusti samíc nevyskytli vôbec a u samcov chýbali v jednotlivých vekových stupňoch v 90-100 % prípadoch. V hornej čelusti chýbali u oboch pohlaví v závislosti  na veku v 75 - 100% prípadoch. To znamené, že asi štvrtine mladých jedincov vyrástli, no u dospelých už chýbali. P1 sa u väčšiny lebiek vyskytovali, chýbali len v 0 - 33% prípadoch, opäť v závislosti od veku. Je zaujímavé , že v hornej čelusti chýbali dospelým samiciam takmer 2 x častejšie ako samcom. Naproti tomu samcom v dolnej čelusti vôbec nechýbali. Ešte väčšie rozdiely boli pri P3 . Kým v spodnej čelusti väčšinou chýbali, v hornej sa vyskytovali takmer nezávisle od veku jedinca. P4 má na rozdiel od ostatných premolárov tvar normálne vyvinutého zuba mäsožravca. t.j. ostré hroty a viac koreňov ( sekodontný zub ), takže jeho sa regresia netýka.

     Na záver možno zhrnúť, že v západokarpatskej populácii medveďov predstavujú prvé 3 premoláre nefunkčné jednokoreňové zuby, ktorých regresia je podmienená evolučne, ale aj vekom jedinca. Z celého súboru prešetrených lebiek mal úplný počet premolárov ( 4/4 ) len jeden trojročný medveď. Čiže odpoveď na otázku, položenú na začiatku znie: náš medveď hnedý by mal mať 42 zubov, ale vo väčšine  prípadov ich má menej, najčastejšie ( 72% prípadov ) len 36-38. 

 ( prebraté od prof. Ing. Jozefa Sládečka, CSc. , krátené )