Nástrel, značenie a farbenie

Nástrelom rozumieme miesto, kde vo chvíli výstrelu stála zver. Toto miesto si musíme dobre zapamätať, spoľahlivo označiť a zistiť všetky okolnosti streľby a správanie sa zveri po výstrele. Hlavne si všímajme : ako sa zver správa, ktorým smerom odbehla, či ostali na nástrele úlomky kostí alebo nie, či a aké stopy zver za sebou zanecháva. 

Z tohoto všetkého môžeme usudzovať, či vôbec, kde a ako vážne bola zver zranená a podľa týchto okoľností máme usmerniť dohľadávku. 

Pri postrelení jelenej a diviačej zveri nezačnime s dohľadávaním skôr, ako po dvoch hodinách. Ak zver od nástrelu na 200 m nemáme v dohľade, začnime ďalšie dohľadávanie len so psom, dobre zapracovaným na farbu.

Nástrel i stanovište strelca označíme zálomkami - vetvičkami. Smer odskoku zveri od nástrelu označíme tak, že odlomený koniec zálomku smeruje tam, kam zver odskočila. Stanovište poľovníka označíme zas tak, že zapichneme do zeme zálomok asi 1 m vysoký.



Značenie. Zasiahnutá zver zpravidla značí. Značenie má pre poľovníka veľký význam, preto mu treba venovať náležitú pozornosť. Podľa značenia a farby možno približne odhadnúť stav postrelenia zveri.



Niekoľko najbežnejších prípadov značenia zveri : 

Zver dobre zasiahnutá na komoru, najmä na srdce, urobí zpravidla smrteľný skok do výšky, ktorý sa javí tak, že ohnutím predných behov pod hrudný kôš sa zver vzpriami na zadných behoch a podľa účinku zásahu klesne na miesto alebo uteká šialenou rýchlosťou, no obyčajne so sklonenou hlavou. Pri streľbe z vysokorazantných pušiek po dobrom zasiahnutí pľúc a najmä srdca zver ostáva v tzv. ohni .

      Zver, zasiahnutá namäkko, najčastejšie v prikrčenom postoji, vyhodí zadnými behmi do vzduchu a zhrbená pomaly odchádza. 

Ak strela zasiahne obličky alebo pečeň, zdá sa nám, že klesne na zadnú časť tela, potom sa prikrčí, natiahne a čoskoro nato pomaly odchádza.

             Zver, zasiahnutá na chrbtovú kosť, prípadne miechu, ostáva v ohni, býva najčastejšie prevŕtaná na chrbte, hádže behmi do výšky a zhasína. Pri slabom zasiahnutí stavcov zver spadne na zem ako bleskom trafená, ale rýchle sa spamätá a zmizne s dohľadu. 

Farbenie. Postrelenie zveri je závislé predovšetkým od tvaru, účinnosti zásahu strely a od toho, ako a ktoré orgány guľka zasiahla. Obyčajne na mieste zásahu, ktoré nazývame nástrel, zver menej farbí ako na výstrele, t. j. na mieste, kde guľka opustila telo zveri. Na vstrele urobí guľka menší otvor ako na výstrelu. Čím je guľka viac uzatvorená a expanzívnejšia, tým vačší otvor a výdatnejšie farbenie sa zjaví na strane výstrelu.

Najčastejšie prípady farbenia sú tieto : 

Zver, poranená na pľúca, farbí svetločervene a farba je spenená.

      Ak je zver zasiahnutá na srdce, výdatné farbí do červena. No farba neobsahuje peny, ale bublinky. 

Pri zásahu obličiek alebo pečene farba je hodne tmavočervená, nebýva jej veľa, ale zato líši sa od iného farbenia piesčitou štruktúrou.

Keď bola zver postrelená namäkko, na črevá alebo trávnik (žalúdok), farbí svetločervene, no farba robí dojem zriedenia a je obyčajne premiešaná s obsahom vnútorností (čriev alebo žalúdka) . Niekedy býva farbená i do zelenkasta, čo je dôkazom toho, že boli zasiahnuté črevá.

       Odchýlka od týchto bežných pravidiel značenia pripúšťa sa hlavne pri streľbe vysokorazantnými nábojmi, ktoré majú veľkú počiatočnú rýchlosť a v dôsledku toho aj väčšou úderovou energiou. 



Každý dobrý poľovník musí si za svoju prvú povinnosť pokladať nielen zistiť označenie, farbenie postrelenej zveri, ale toto aj označiť, postrelenú zver dohľadať, prípadne dostreliť a divinu kôkladne ošetriť (vyrhnúť, očistiť, nechať vychladnúť a odviezť ) .