Som jeden z poľovníkov, ktorý tak ako mnohí na Slovensku nemajú revír. Čiastočne mi to vyhovuje, lebo nemám pre náročné zamestnanie čas  využiť všetky pozvania na poľovku a okrem toho je mi známe, čo obnáša byť členom PZ a starať sa o revír. A tak ako mnohí poľovníci som odkázaný na pozvanie alebo poplatkový lov na inzerát. 

V roku  2010 som absolvoval v dvoch sezónach spolu osem spoločných poľovačiek. Šesť z nich bolo „poľovačkou na inzerát“, dve z toho boli v zahraničí, ostatné na Slovensku.

 Dovoľte mi, aby som poľovačky porovnal a podelil sa s Vami o môj názor!

 Taliansko: Poľovačka začína obyčajne večer spoločnou večerou, pred ktorou sa každý účastník zaregistruje a dostane potvrdenie o zaplatení poplatku. Potvrdenie o zaplatení môže dokonca použiť do daňového priznania. Po večeri organizátor predstaví revír, v ktorom sa bude poľovať, na mape obyčajne ukáže poľovné miesta, oznámi sa počet honcov a počet poľovných psov, ktorých je viac ako dosť. Nakoniec pristúpi k slávnostnému losovaniu poľovných stanovísk.

Celé to prebieha v milej atmosfére a napätí, popíja sa s veľkou mierou víno a k tomu sa konzumuje množstvo chutných lokálnych špecialít. Na záver sa predstavia závodných, ktorí sa ešte ten večer zoznámia so svojimi skupinami.

Ráno, v presne stanovenú hodinu, závodný umiestňuje strelcov na stanoviská. Podľa vzdialenosti buď pešo alebo presne označeným autom. Stanoviská sú vyberané citlivo a s veľkým ohľadom na bezpečnosť. Častokrát sú strelecké stanoviská na malých kazateľniciach s maximálnou výškou max 1,2 m, ktoré umožňujú prehľadne vidieť terén a bezpečne strieľať. Všetko prebieha ticho, plynule a organizovane. A to si myslíme, že Taliani sú „neporiadni a neorganizovaní„ !

Každý poľovník je oboznámený s časovým harmonogramom a dĺžkou trvania pohonu a po skončení pohonu sú strelci zberaní svojim závodným.

Medzi pohonmi sa ponúka občerstvenie ako v prírode, ale za dodržania všetkých hygienických pravidiel. Ostatný priebeh po poľovačke sa  podstatne nelíši od slovenskej reality.

 Aká je slovenská realita?

Organizátor poľovačky je najviac ustarostený, aby vybral do stanoveného dátumu peniaze. Pre túto povinnosť mu akosi neostane veľa času, aby zohnal dostatok poľovných psov a honcov. Obyčajne sa sťažuje, že nie sú ľudia a psi…, hm chápem, ťažká situácia :-(((...možno keby im zaplatil.

Na poslednej poľovačke počet strelcov prevýšil počet honcov.

O naplánovaní poľovačky a rozmiestnení strelcov sa ani nechyruje a tak sa stalo, že napríklad na love kačíc, na mňa vyšlo miesto, kde sa nedalo pre konáre a stromy ani vystrčiť puška. Tak som to vyriešil tak, že som oznámil, že na tomto mieste nezostanem a idem ďalej.

Na druhej spoločnej na  diviaky, priateľovi vyšlo miesto pred hustým porastom, ktorý by sme neprestrelili ani s kalibrom .50 BMG a diviak by musel ujsť zo „psychiatrickej liečebne“ aby sa vybral týmto smerom.

O kazateľniciach a pripravených streleckých miestach nemôže byť ani reči. Je to pochopiteľné, lebo hlavným zmyslom týchto poľovačiek sú tri základné veci: vybrať poplatok, rýchlo skončiť a podľa možností streliť čo najmenej „ich zveri“.

Pre organizátora poľovačky je najvýhodnejšie ak robí menej pohonov, ale za to sú dlhšie. Najlepšie je ak má pohon aspoň 6 km. Strelci na stanovištiach obyčajne tak premrznú, že na ďalší pohon odmietnu ísť. V decembri sme stáli na stanovisku 3,5 hodiny a po tomto pohone veľa účastníkov z poľovačky odišlo.

Rozmiestňovanie strelcov na stanoviská sa deje podľa nepredvídateľných pravidiel. Raz je to podľa poradia ako sa pochoduje v zástupe, ale často sa závodný rozhliadne dozadu a na uvedené stanovisko dosadí nejakého „známeho“.  A tak sa stáva, že do poslednej chvíle neviete predvídať, kde budete stáť a kedy to na vás vyjde. Losovanie stanovísk a odvedenie účastníkov poľovačky z pohonu je neznáma vec a takisto aj časový harmonogram pohonu.

Po pohone sa ponúkne občerstvenie, ktorým je obyčajne najlacnejšia múková klobása alebo bageta z benzínovej pumpy za 2,30 eura. Hm, ...chápem, doba je ťažká a organizátor musí znížiť výdavky a náklady aby neskrachoval.

Poľovníci sú ľudia, ktorí sa pohybujú v lese, dotýkajú sa zeme, stromov a zveri  rukami a sú naučení na pohyb v prírode. To ale neznamená, že ak Vám ponúknu čaj na občerstvenie, že pošlú s čajom pracovníka miestneho JRD, ktorý ma nechty čierne ako uhoľ a na pohári zanecháva špinavé odtlačky prstov.

O poslednom postrehu som dlho váhal, či ho mám napísať a zverejniť. Ale keď sme to už prebrali všetko, musíme sa zmieniť aj o finančnej stránke. Poľovné združenia si poľovačkami na inzerát zlepšujú svoje hospodárenie a platenie nájmov. Na tom by nebolo nič zlé, ak by za to poskytli aj primerané služby. Nechápajúca je často určitá rivalita, medzi platiacimi hosťami a domácim personálom. Sami ako združenie peniaze na zaplatenie nájmu často nemajú, ale pritom zahliadajú  na tých, čo do združenia donesú peniaze.

O tom, že sú to nemalé čiastky nemusím ani hovoriť. Na decembrovej poľovačke bolo  minimálne 35 strelcov a možno aj 45. Ak si to vynásobíte základným poplatkom  x 110 euro, prídeme , že sa jedná minimálne o  100 000 SK. O tom, že existuje možnosť, že poplatky za poľovačku sa vyberajú často cez účet fyzickej osoby, a tým pádom nie sú registrované v účtovníctve, sa už nechcem ani zmieňovať.

Teraz ale k tej jednej príjemnej veci a tou je vytúžený a zaslúžený guľáš. Nič na tom, že ako jediná hodnotná vec z poľovačky stál  110 euro!

 Naša malá krajina nemá veľa možností poskytnúť turistickému ruchu atrakcie. Jedným naším bohatstvom sú lesy a možnosť ich poľovného využitia. Ak však našu krajinu navštívia zahraniční poľovníci a stretnú sa z hore popísanými skúsenosťami, ako tomu bolo na decembrovej poľovačke, na druhú poľovačku už určite neprídu …

A čo je pre našich organizátorov spoločných poľovačiek oveľa horšie, pri dnešnej komunikácii medzi členmi poľovných združení v zahraničí, ktorú podporujú i skupiny na sociálnych sieťach, neprídu ani iní, a o zlú reklamu máme postarané aj zadarmo.

Dr. Jaroslav Vidan

         dokdok

www.brokovnice.sk

 P.S. Bol som aj na poľovačkách, ktoré boli zorganizované dobre a kvalitne.