Pozrite sa mi sem prosím, vydržte, hneď to bude... A zase je to rozmazané! To je ten foťák! Nič to, nasledujúca fotka bude možno lepšia.
 
Už som sa s tým stretol. Ba aj s tým, že takúto fotografiu si priatelia v pohode založili do svojho albumu s tým, že veď oni za to nemôžu, to fotoaparát. Nehovorím, že sa to aparátu nikdy nemôže stať, ale väčšinou je na vine nie on, ale človek, ktorý ho používa. Ostrenie pri fotografovaní sa riadi určitými pravidlami a ak ich poznáme, naše fotografie budú v 99% správne zaostrené.

Principiálne existujú dva druhy automatického ostrenia, o ktorých si môžete prečítať v našom slovníku pod heslom autofokus. Ide o aktívne a pasívne zaostrovanie. Budeme sa ale venovať najmä tomu druhému, keďže v drvivej väčšine súčasné fotoaparáty používajú práve tento systém automatického zaostrovania.
 
Pasívne automatické ostrenie funguje na základe porovnávania kontrastu fotografovaného objektu. Zvyčajne sa to deje pomocou CCD senzora a mikroprocesora, ktorý vyhodnocuje údaje zo senzora a pohybuje zaostrovacím mechanizmom s cieľom dosiahnuť najlepší kontrast, ostrosť objektu.
 
Fotoaparát však nevie, v ktorom mieste sa nachádza hlavný objekt, ktorý chcete mať na fotografii ostrý. O tom máte rozhodovať vy.
 
Zaostrovanie fotoaparátu sa uskutočňuje v takzvaných zaostrovacích bodoch. Sú to miesta v obrazovom poli fotoaparátu, na ktorých je schopný merať kontrast a ostrosť a potom podľa potreby automaticky pohnúť optickou sústavou, aby dosiahol správne zaostrenie. Jednoducho povedané, zaostrovacie body sú miesta v obrazovom poli, na ktoré vie fotoaparát zaostriť. V súčasnosti takmer každý fotoaparát ponúka niekoľko zaostrovacích bodov.

autor: Július Kotus
 
Celý článok na fotografickom portáli ePhoto.sk www.ephoto.sk