Už len týždne nás delia od ustanovujúceho snemu Slovenskej poľovníckej komory...


Už len týždne nás delia od ustanovujúceho snemu Slovenskej poľovníckej komory. V tejto súvislosti sme oslovili jedného z kľúčových tvorcov novej jednotnej poľovníckej organizácie Ing. TIBORA LEBOCKÉHO, prezidenta Slovenského poľovníckeho zväzu.

Radoví poľovníci sa nás často pýtajú, či bolo nevyhnutné opäť sa zjednocovať, tentoraz v komore. Prečo nám zrazu už nebol dosť dobrý Slovenský poľovnícky zväz?
– Postavenie Slovenského poľovníckeho zväzu určila legislatíva, ktorej východiská pochádzajú zo 60. rokov minulého storočia. Zmeny, ku ktorým došlo u nás pred dvadsiatimi rokmi a po 1. máji 2004, keď Slovenská republika vstúpila do Európskej únie, si vyžiadali závažné zásahy do poľovníckej legislatívy. Nevyhnutné boli aj zmeny v chápaní úloh a postavenia jednotnej poľovníckej organizácie na Slovensku. Tento problém rezonoval už na 7. aj 8. sneme Slovenského poľovníckeho zväzu, a na 9. sneme v októbri 2007 v Nitre prerástol do konkrétneho uznesenia pre prezídium a Radu SPZ. Snem im uložil presadiť pri tvorbe nového zákona združenie subjektov vykonávajúcich právo poľovníctva pod jednotnú poľovnícku organizáciu s potrebnými kompetenciami pri zabezpečovaní úloh poľovníctva. Zväz naďalej ostáva rozhodujúcou poľovníckou organizáciou v rámci Slovenskej poľovníckej komory. Komora teda nie je cieľom, ale prostriedkom zjednotenia všetkých fyzických a právnických osôb, ktoré sa podieľajú na chove, starostlivosti o zver a jej životné prostredie vrátane lovu.

Asi však viete, že v poľovníckej verejnosti koluje aj „zľudovený“ názor, podľa ktorého ide pri tvorbe komory len o tri veci: majetky, peniaze a funkcie. Čo vy na to?
– Neviem, či prívlastok „zľudovený“ je v tomto prípade správny. Nositeľom tohto názoru môže byť len ten, kto nepochopil podstatu zákona, nevníma zásadnú finančnú, právnu a spoločenskú stabilizáciu slovenského poľovníctva, vyplývajúcu z integrácie všetkých subjektov, ktoré vykonávajú právo poľovníctva. Komora je organizácia samosprávneho typu, zriadená zo zákona, jej organizačné zložky sa tvoria na demokratických prin­cípoch. Hospodári prevažne z vlastných zdrojov, zo zákona má pridelené len úlohy, nie majetky. Pracovné príležitosti, alebo ako to podľa spomínaného názoru nazývate, funkcie, vytvára princípom voľby najlepších zo všetkých. To znamená, že funkcionármi sa môžu stať aj poľovníci z iných poľovníckych organizácií či subjektov, nielen zo Slovenské­ho poľovníckeho zväzu. Možno práve preto sa za tento „zľudovený“ názor ukrývajú tí, čo sa obávajú o svoje peniaze a funkcie.

Komora má združovať veľmi rozmanité subjekty, ktoré budú zrejme sledovať nie vždy rovnaké ciele. Nebude to jej činnosť brzdiť?
– Prvé skúsenosti z európskej integrácie, ale aj analýza fungovania poľovníckych organizácií rôznych krajín Európskej únie nás presvedčili o tom, že ak chceme, aby nás považovali za dôvery­hodného a reprezentatívneho partnera, musíme viesť dialóg a zachovať pluralitu. Únia totiž doteraz nemá spoločnú politiku poľovníctva, tak ako má napríklad spoločnú poľnohospodársku alebo lesnícku politiku. Poľovnícka politika sa často realizuje len cez zložité predpisy ochrany prírody a životného prostredia. Ak budeme chcieť stáť pri tvorbe spoločnej politiky Európskej únie pre poľovníctvo, musíme v dostatočnom predstihu vylúčiť vnútorné rozpory, spoločne nastaviť priority a jednotne za ne zabojovať.

Aký konkrétny dopad bude mať vznik komory na činnosť Slovenského poľovníckeho zväzu?
– Zriadením Slovenskej poľovníckej komory sa stabilizuje slovenské poľovníctvo na troch pilieroch – na právnom, finančnom a spoločenskom. Právny pilier spočíva v tom, že tržbotvorné činnosti slovenskej poľovníckej samosprávy, vyplývajúce z preneseného výkonu štátnej správy, bude komora vykonávať zo zákona, a nie na základe poverenia rezortného ministra. Finančný pilier znamená možnosť širšieho čerpania nenávratných finančných prostriedkov zo zdrojov štrukturálnych fondov Európskej únie, ktoré boli v prípade zväzu vzhľadom na jeho právnu formu občianskeho združenia výrazne obmedzené. Navyše, k úlohám komory pribudlo vydávanie poľovných lístkov a ich predlžovanie. Spoločenský pilier vyplýva zo skutočnosti, že členmi komory budú nielen poľovnícke organizácie, ale aj právnické a iné osoby, ktoré neraz neváhali podporiť poľovníctvo, ale chýbala forma, ktorá by zabezpečila spravodlivé prerozdelenie zdrojov podľa skutočných potrieb aspoň v rámci regiónov. Komora bude svoje úlohy zabezpečovať prostredníctvom svojich členov, medzi ktorými má Slovenský poľovnícky zväz nesporne rozhodujúce postavenie. Dosah existencie komory na činnosť SPZ môžeme v kontexte nového zákona o poľovníctve vnímať predovšetkým ako stabilizačný.

Medzi poľovníkmi panuje obava, že o pár rokov už bude táto záľuba či životný štýl iba pre horných desaťtisíc, a možno aj pre oveľa menej občanov tejto krajiny. Nebude to na úkor našej prírody, keď sa zo starostlivosti o zver vytratia tisíce alebo dokonca desaťtisíce obetavých ľudí?
– Áno, s touto obavou sa stretávam často aj ja a plne ju chápem. Práve tu však vidno význam jednotnej poľovníckej samosprávy komorového typu. V komore budú združení všetci držitelia poľovných lístkov zo všetkých úrovní ekonomickej samostatnosti – podnikatelia, zamestnanci, nezamestnaní aj dôchodcovia. Všetci si však musia uvedomiť, že ak nie sú vlastníkmi poľovných pozemkov, musia byť partnermi vlastníkov, spolupracovať s nimi, a nie ich odsudzovať za ich právom chránené záujmy. Som preto presvedčený, že z obhospodarovania poľovných revírov sa nevytratí kolegialita, len sa možno inak rozdelí účasť poľovníkov na chove, love a zabezpečovaní starostlivosti o zver. Tí, ktorí môžu štedrejšie prispieť finančne, sú spravidla časovo viac obmedzení. Naopak tí, čo neoplývajú financiami, ale majú viac času na práce v revíri, iste radi pomôžu pri distribúcii liečiv, vakcín, soli, krmív a pri ďalších činnostiach, ktoré ich finančne nezaťažia. Horných desaťtisíc nikdy nenahradí prácu desaťtisícov obetavých ľudí. Práve kolektívny záujem môže zmierniť sociálnu rôznorodosť poľovníckej komunity spôsobenú spoločenskými zmenami. Nesmieme však zabudnúť na základné pravidlo: „Do revíru vždy viac dávaj, ako z neho ber!“


Míľniky slovenského poľovníctva
1920 – vzniká Lovecký ochranný spolok pre Slovensko (LOS)
1947 – zákonodarný orgán prijíma tzv. Ďurišov zákon, ktorý znamenal zľudovenie poľovníctva
1952 – poľovnícka organizácia sa premenovala na Sväz poľovníckych ochranných združení na Slovensku (SPOZ)
1962 – nový zákon č. 23/1962 o poľovníctve oddelil právo poľovníctva od vlastníctva pozemkov
1969 – vzniká Slovenský poľovnícky zväz
1993 – Národná rada SR schválila novelu zákona o poľovníctve č. 99/1993
2009 – prijatie nového zákona o poľovníctve
2010 – ustanovujúci snem Slovenskej poľovníckej komory

V celej Európe sa stupňuje tlak mimovládnych organizácií, ktoré sa usilujú vytisnúť poľovníctvo na perifériu spoločenského diania. Akú teda máme budúcnosť?
– Mimovládne organizácie patria na štandardnú spoločenskú i politickú scénu. Ich aktivity sú však neraz sofistikovane riadené z neviditeľného centra. A pre nás sú často nepochopiteľné. Niekto zasa nechápe, prečo je nevyhnutná plánovitá selekcia zveri lovom. Budúcnosť nášho poľovníctva bude do značnej miery závisieť od toho, či budeme schopní zachovať si chladnú hlavu a presvedčivo argumentovať. Potrebujeme schopných odborníkov a šikovných komunikatívnych ľudí, aby sme nemuseli riešiť rozpory prostredníctvom tretích osôb, mediátorov alebo dokonca cez súdy. Som presvedčený, že napríklad problém premnoženia kormorána, krkavca, medveďa sa v dohľadnej budúcnosti vyhodnotí a medzi zodpovednými za tento stav rozhodne nebudú poľovníci.

Na ustanovujúcom sneme sa stretnú prevažne ľudia, ktorí sa poznajú zo snemov Slovenského poľovníckeho zväzu, ale aj ďalšie známe osobnosti nášho poľovníctva. Očakávate od diskusie aj dajaké nové podnety a názorové prúdy?
– Je pravda, že prípravou ustanovujúceho snemu zákon poveril Slovenský poľovnícky zväz, ten však má od prvého dňa ambíciu zapojiť do tvorby všetkých dokumentov komory čo najširšie spektrum poľovníckej praxe i odbornej verejnosti. Návrhy stanov, disciplinárneho, organizačného, rokovacieho a volebného poriadku sú k dispozícii na webovej stránke www.polovnictvo.sk. Vďaka vydavateľovi Poľovníctva a rybárstva sa na jeho stránkach každý mesiac objavujú rozhovory so zástupcami štátnej správy a Slovenského poľovníckeho zväzu, ktoré nám pomáhajú snem pripraviť. Naši funkcionári sa zúčastňujú na regionálnych zhromaždeniach držiteľov poľovných lístkov, na konferenciách a seminároch. Je tu teda priestor na dialóg a väčšina názorových rozdielov by mala byť vyriešená už pred snemom. Snem je však snem, takže konštruktívnym a pragmatickým názorom i návrhom sa určite nebudú klásť prekážky.

Rada Slovenského poľovníckeho zväzu vás navrhla za kandidáta na funkciu prezidenta komory. Ako odhadujete vaše šance? Zotrváte po prípadnom zvolení aj vo funkcii prezidenta zväzu?
– Dôveru Rady SPZ, najvyššieho orgánu medzi snemami, si nesmierne vážim, lebo je zložená zo skúsených praktikov a ľudí, ktorí boli pri tom. Boli informovaní o náročnom procese tvorby nového zákona, vnímali nasadenie prezídia zväzu, legislatívnej komisie a všetkých zainteresovaných pracovníkov kancelárie zväzu. V podmienkach neustálych personálnych zmien na ministerstve pôdohospodárstva, kde sa za necelé dva roky vymenili traja ministri, nebolo jednoduché obhájiť akceptovateľný rámec zákona a presadiť všetky naše ciele vyplývajúce z uznesení deviateho snemu SPZ. A moje šance? Pasívne volebné právo umožňuje kandidatúru aj iných kandidátov. Plne to rešpektujem, tak, ako budem rešpektovať aj výsledky volieb na ustanovujúcom sneme Slovenskej poľovníckej komory i na nasledujúcom riadnom alebo mimoriadnom sneme Slovenského poľovníckeho zväzu. Ak však dostanem dôveru delegátov ustanovujúceho snemu komory, urobím všetko preto, aby zákon, ktorý uzrel svetlo sveta po 47 rokoch, bol dôstojne uvedený do praxe s dôrazom na prioritu financovania strategického cieľa, a tým je trvalo udržateľné poľovníctvo.