Vo svete už niekoľko rokov fungujú jelenie farmy na produkciu diviny i pantov. Zostane u nás len pri produkcii mäsa?

O sústreďovaní zveri do uzatvoreného priestoru sa dozvedáme už zo stredovekých prameňov. Táto zver slúžila na panské poľovačky, na zazverenie revíru, ale veľmi sa cenili aj takzvané panty, teda parožie v lyku, ktoré sa používa aj v tradičnej ázijskej medicíne. Až v druhej polovici dvadsiateho storočia sa začalo experimentovať s intenzívnym cho­vom jelenej zveri v zajatí na produkciu mäsa, ktoré bolo najmä na západných trhoch veľmi žiadané. Veľa takýchto fariem vzniklo v Škótsku. Odtiaľ zver introdukovali aj na Nový Zéland, a tam nastal jej nebývalý rozmach. V súčasnosti sa farmovým chovom jeleňovitých v tom­to ostrovnom štáte zaoberá viac ako štyritisíc subjektov
Situácia na Slovensku
V poslednom období sa aj u nás začali budovať objekty, v ktorých sa pôvodne voľne žijúca zver, najmä raticová, chová v zajatí. Nový zákon o poľovníctve to zakazuje. Kompetentní však privierajú oči, pretože tieto ohradené pozemky so zverou nie sú presne definované. Zákon však v paragrafe 22 jasne stanovuje, za akých podmienok a kde sa môže zver chovať v zajatí. Iná situácia je v prípade farmového chovu. Na Slovensku oficiálne existujú štyri farmy, ktoré sa zaoberajú produkciou zveriny. Platia tam úplne iné pravidlá chovu ako v bežnom revíri, hoci na prvý pohľad ide o zver, ktorú môžeme stretnúť voľne v prírode. Približuje sa to skôr chovu dobytka so všetkým, čo s tým súvisí. A jedným z problémov je veterinárna starostlivosť, ktorá trápi nielen farmárov, zaoberajúcich sa chovom jeleňovitých, ale aj poľovných hospodárov, ktorí sa starajú o populáciu voľne žijúcej jeleňovitej zveri.
Problematika chovu
Stop trofejománii!
Jasne odmietavé stanovisko k šíreniu trofejománie v poľovníctve zaujalo aj jubilejné, 10. zhromaždenie Koordinačného fóra CIC pre strednú a juhovýchodnú Európu, ktoré sa uskutočnilo 7. až 9. októbra 2009 v chorvátskom Cetinje. Fórum navrhlo zmenu aktuál- neho systému hodnotenia trofejí, a to vložením zohľadňovania otázky veku hodnoteného jedinca. Účastníci navrhli spôsob, akým sa na základe legislatívnych pravidiel jednotlivých členských krajín CIC doplní systém hodnotenia. Zver pochádzajúcu z nesprávneho lovu a príliš mladú zver CIC nebude oficiálne uznávať a bude sa hodnotiť s dodatkom „nesprávny lov“. Účastníci fóra sa vyslovili proti akémukoľvek umelému vyživovaniu a dopovaniu jedincov zveri, ktorého jediným cieľom je vytváranie „extrémnych trofejí“. Desiate zhromaždenie fóra potvrdilo zosúladenie cezhraničného manažmentu zveri ako dôležitý prínos na zachovanie nášho ekosystému. Fórum takisto podporilo rozhodnutie CIC vytvoriť ďalšie regionálne koordinačné fóra na základe dobrého príkladu poľovníkov z krajín strednej a juhovýchodnej Európy a privítalo koordinačné fórum stredomorských krajín. Na jubilejnom zhromaždení sa zúčastnili delegácie z Albánska, Bosny a Hercegoviny, Bulharska, Čes­kej republiky, Čiernej Hory, Rumunska, Ruska, zo Slovenska, Slovinska a Srbska, prítomný bol aj prezident CIC Dieter Schramm. Za nového prezidenta Koordinačného fóra CIC pre strednú a juhovýchodnú Európu zvolilo zhromaždenie Antona Vrščaja, jeho zástupcom sa stal Imrich Šuba.

Témou medzinárodnej konferencie, ktorá sa uskutočnila v novembri 2009 v Nitre, bola situácia v chove jelenej a srnčej zveri a možnosti jej zlepšenia prostredníctvom výživy. Prednášajúci predstavili hlavné zásady výživy vo vegetačnom a mimovegetačnom období a zdôraznili potrebu neustálej ochrany voľne žijúcej populácie jednotlivých druhov jeleňovitej zveri, poukazujúc i na pytliactvo či absenciu ekoduktov. Účastníci sa dozvedeli o zdravotnej situácii v chove jelenej zveri vo voľnej prírode a vo zverniciach v Čes­kej repub­like. Zaujímavá bola prednáška Ing. Matúša Rajského z nitrianskeho Centra výskumu živočíšnej výroby o nutričných nárokoch jeleňovitých, prikrmovaní zveri vo vzťahu k poškodzovaniu porastov a výsledkoch experimentu na overenie vplyvu zvýšenej záťaže na kondičný stav a príjem potravy pri srnčej zveri. Na stretnutí odznela aj požiadavka oddeliť systém voľného a farmového chovu jeleňovitých.

Najviac očakávaný
Na konferencii vystúpil John Fletcher, veterinárny lekár a vo svete uznávaný odborník na farmový chov jeleňovitej zveri. Účastníkov oboznámil s vývojom fariem v Anglicku a Škótsku, najmä v súvislosti s dotáciami na tento účel. Vyzdvihol trend zdravej výživy obyvateľstva a poukázal na dopyt po divine. Podľa J. Fletchera sa škótsky a anglický farmový chov jeleňov sústreďuje na produkciu kvalitnej zveriny a je čiastočne dotovaný. Naproti tomu na novozélandských farmách ide nielen o produkciu zveriny, ale najmä o produkovanie pantov na ázijské trhy. Trendom je tam aj vytváranie mohutných, priam monštruóznych trofejí jeleňov. Je to však správny trend? Farmový chov zveri zameraný na inú produkciu, ako je jeho hlavné poslanie, teda výroba diviny, a množstvo nových technológií, ktoré sa vyvinuli na odber a prechovávanie genetického materiálu a jeho kríženie, speje totiž k tomu, že v budúcnosti sa zrejme budú rodiť jelene, ktorým bude mohutné parožie brániť vôbec sa postaviť na nohy. On sám sa preto prikláňa k dôraznej kontrole pri selektovaní genetického materiálu, aby k tomu nedošlo. Možnosti spolupráce s chovateľmi voľne žijúcej zveri vidí najmä vo veterinárnej oblasti pri výmene skúseností s chorobami zveri.