Niektoré zvieratá prežívajú zimu v teplých kožuchoch, iné zaliezajú do hlbokých brlohov. Sú aj také, čo sa počas snehovej búrky pokojne nechajú zaviať snehom a keď všetko utíchne, vyskočia zo záveja a odídu, akoby sa nič nedialo.

Mnohé druhy zo zvieracej ríše u nás v zime nikdy neuvidíte. Napríklad sťahovavé vtáky. Bociany či lastovičky sa v januári vyhrievajú niekde v Stredomorí, alebo sú rovno na safari v Afrike. Namiesto nich k nám prilietajú zo severnej Európy veľké kŕdle krkavcovitých a iných vtákov. Osobitnú skupinu tvoria zimní spáči. Hady, svište alebo ježe snehové správy vonkoncom nezaujímajú. Keď príde Martin na bielom koni, zalezú pekne hlboko a upadnú do niečoho, čo sa už hádam ani nedá nazvať spánkom. Takmer nedýchajú a srdce im bije len niekoľkokrát za minútu. Telesná teplota sa blíži k nule a ich stav je veľmi podobný hibernácii. Ak sa pred zimou dobre vykŕmili, tak sa na jar zobudia, akoby len včera zaľahli. Ak však letné kŕmenie podcenili, do jari doslova stuhnú. Medvede a jazvece uprednostňujú polospánok. Nedá sa povedať, že by zimu neprespali, ale občas sa vyjdú poobzerať okolo brloha, či sa náhodou zima neskončila. Žijú z tukových zásob. V jeseni do brlohov zalezú tuční, vypasení macovia a na jar sa vonku objavia vychudnutí hladoši.S raticovou zverou je to horšie. Nielenže trpí nedostatkom potravy, ale ju aj atakuje množstvo predátorov, ktoré v zime nespia. Aby mala dostatok energie na prežitie, snažíme sa jej v našich podmienkach v zime pomôcť prikrmovaním. Zvýšenú ochranu a starostlivosť si vyžaduje najmä vo vyšších polohách, v závislosti od poveternostných a snehových podmienok. Zver si nájde v revíri kŕmidlá, ktoré potom pravidelne navštevuje a poľovníci aj lesníci sa musia postarať o ich dopĺňanie krmivom. Nie tak, že: „Dnes je pekne, tak donesieme krmivo a potom budeme mesiac ležať za pecou!“ V rebrinových kŕmidlách musí byť celú zimu dostatok potravy, teda sena, sušenej letniny alebo ďateliny. Do korýtkových kŕmidiel podávame jačmeň, kukuricu, ovos, prípadne žalude a gaštany. Pri slabších mrazoch alebo koncom zimy príde vhod aj dužinaté krmivo, ako je repa, zemiaky, topinambury a mrkva. Do kŕmidiel sa podávajú aj kŕmne zmesi, ktoré sú medikované na tlmenie pľúcnej a črevnej červivosti. Vďaka takejto výžive bude zver na jar v dobrej kondícii a zdravotnom stave, s čím potom súvisia aj kvalitné prírastky a lepšie paroženie. Nesmieme zabudnúť ani na kusovú soľ, ktorú podávame v soľníkoch po celý rok. Jelenia, srnčia a danielia zver, ale aj diviaky a muflóny si na tento spôsob zvykli. Viaceré z nich by nedokázali prežiť len z toho, čo nájdu v lesoch. Zima v slovenských horách trvá vo vyšších polohách od novembra až do apríla. Aj keď má mnoho zvierat geneticky zakódované návyky, ktoré im pomáhajú prežiť i tie najkrutejšie zimy, a aj pre ľudí môžu byť inšpiráciou, nie všetkým jedincom sa to podarí. Ľudia so zelenou krvou sú v zimnom období v prvom rade ochrancami zveri. Starajú sa o ňu, už na jeseň naplnia kŕmne linky a kŕmidlá lúčnym senom a potom ich pravidelne, až do jari kontrolujú a dopĺňajú. Ak sa nedá inak, krmivo nosia aj na vlastných chrbtoch. A čím je počasie horšie a zima tuhšia, tým častejšie sa treba s ťažkým nákladom vybrať do hory.