Chovateľská stanica Bavorských farbiarov z Babinej hory vznikla v roku 2007, zakladatelkou tejto chovateľskej stanice je suka Ela Jelenia obora Orava. Cielom tejto chovateľskej stanice Bavorských farbiarov je produkovať vynikajúce šteniatka po kvalitných poľovne vedených rodičoch a zachovávať exterier, ale aj pracovnú stránku Bavorského farbiara, čo sa zatial darí ...

Úspech CHS: Táto suka mala zatiaľ 14 šteniatok z toho bolo vyvezené do zahraničia päť šteniatok, tri v čechách a dve v nemecku. Päť z ních sa už dostalo do chovu Bavorského farbia ra na Slovensku. Ela Jelenia obora Orava má tieto ocenenia 1x CAJC, 1x CAC, 2x Výborná, PF 2.c., IHF 1.c., Fatranský pohár v roku 2010 2. miesto. 

 

 

Pôvod: Nemecko

Použitie: farbiar.

Klasifikácia: 6. skupina - duriče a farbiare; 2. sekcia - farbiare, so skúškou.

Dátum publikovania platného štandardu: 01. 04. 1996

 

Krátky prehľad histórie

 

Všetky stopovacie psy a farbiare pochádzajú z pôvodného duriča - braky. Všetky duriče majú citlivý nos na stope a farbe, istotu na farbe, sú veľmi spoľahlivé a na stope alebo farbe hlasité. Pôvodne vyberali zo svorky najspoľahlivejšie a najistejšie duriče a na remeni s nimi hľadali farbu postrelenej zvere. Z týchto najpokojnejších a ľahko ovládateľných jedincov sa neskôr vyšľachtili stopárske psy (pracujúce na prirodzenej studenej stope) a farbiare (sledujúce farbu, tzv. "pokazené stopovacie psy"). Prikrížením geneticky najbližšie stojacich plemien koncom 18. a začiatkom 19. storočia vznikol dnešný hanoverský farbiar. Po revolúcii v roku 1848, teda po rozpade veľkých revírov a po zmene niekdajších loveckých metód na sliedenie (pirsch) a poľovačku s postriežkou (ansitzjagd) pri skvalitnení strelných zbraní, začali sa psy používať po streľbe.

Pri špecializácii na spoľahlivú prácu na vodidle bola dôležitá hlasitosť na stope, vytrvalosť a ostrosť, hlavne v horských revíroch. Tu sa ukázal hanoverský farbiar ako príliš ťažký. Aby sa dosiahla požadovaná výkonnosť aj v ťažkých horských podmienkach, choval barón Karg-Babenburg Reichenhall čistokrvne po roku 1870 zušľachteného, ľahšieho horského farbiara, ktorý vznikol krížením hanoverského farbiara s červeným horským duričom. Postupne vytláčalo toto plemeno iné psy z horských revírov, takže bavorský farbiar je dnes klasickým sprievodcom horárov a lesníkov. Roku 1912 bol založený "Klub pre bavorské farbiare" so sídlom v Mníchove. Je jediným uznaným klubom pre bavorské farbiare v Nemecku.

Celkový vzhľad

 

Harmonický, ľahší, stredne veľký pes, veľmi pohyblivý a svalnatý. Je trochu dlhší ako vysoký, vzadu mierne prestavaný, postavený na nie príliš vysokých končatinách. Hlava je vodorovne nesená alebo trochu zdvyhnutá, chvost je nesený vodorovne alebo šikmo nahor.

Povaha a správanie

 

Pokojný a vyrovnaný, oddaný svojmu majiteľovi, zdržanlivý k cudzím. Vyžaduje sa pevný, sebaistý, neohrozený a ľahko ovládateľný pes, ktorý nie je plachý ani agresívny.
 

Hlava

 

Temeno: pomerne široké, plocho zaoblené, čelo výrazne odsadené, nadočnicové oblúky výrazne vyvinuté, výbežok medzitemennej kosti nevýrazný.

Čelový sklon: výrazný.
 

Tvárová časť

 

Ňucháč: dobrej veľkosti, nie príliš široký, nozdry dosť otvorené; čiernej alebo tmavočervenej farby.

Papuľa: od očí dosť odsadená, trochu kratšia ako temeno, dostatočne široká, nie špicatá. Chrbát nosa mierne vyklenutý alebo rovný.

Pysky: previslé, stredne hrubé; kútiky zreteľné.

Čeľuste, chrup, zuby: silné čeľuste s perfektným, pravidelným a úplným nožnicovým zhryzom, pričom rezáky hornej čeľuste bez medzery presahujú cez spodné a zuby sú kolmé k čeľusti. Zubov má byť 42 podľa zubnej normy. Kliešťový zhryz sa pripúšťa.

Líca: iba mierne zvýraznené.

Oči: jasné; pozorný pohľad. Nie príliš veľké, ani okrúhle, tmavohnedé alebo o trochu svetlejšie. Pigmentované viečka dobre priliehajú.

Uši: trochu dlhšie ako stredne dlhé, ale dosahujú maximálne po ňucháč. Sú ťažké, vysoko nasadené, v nasadení široké, dole zaokrúhlené, ovisnuté, priliehajú k lícam a nie sú stočené.

Krk: stredne dlhý a silný; trochu voľná koža.
 

Trup

 

Horná línia: od kohútika dozadu mierne stúpa.

Kohútik: málo výrazný. Plynulý prechod od krku do chrbta.

Chrbát: mocný a pružný.

Bedrá: pomerne krátke, široké, veľmi svalnaté.

Kríže: dlhé a pomerne ploché.

Hrudník: pomerne široký, dobre vyvinuté predhrudie, oválny hrudný kôš, hlboký a dlhý, rebrá dosahujú ďaleko dozadu.

Spodná línia a brucho: postupne stúpa dozadu, brucho je mierne vtiahnuté.

Chvost: stredne dlhý, dosahuje po päty, vysoko nasadený, vodorovne alebo mierne šikmo nahor nesený.

 

Končatiny

 

Predok všeobecne: končatiny od predlaktia nadol spredu rovné a paralelné, pri pohľade zboku stoja dobre pod telom, dobre zauhlené.

Plecia: šikmé, dozadu položené lopatky so silným svalstvom.

Ramená: dlhé, so suchým svalstvom.

Lakte: priliehajú k telu, nemajú byť vtočené ani vytočené.

Predlaktia: suché a zvislé; silné kosti, mocné svalstvo.

Kĺby nadprstia: mocné.

Nadprstia: mierne dopredu zošikmené.

Predné labky: lyžicového tvaru, s dobre klenutými, tesne zovretými prstami; vankúšiky dostatočne silné, hrubé, odolné a dobre pigmentované. Pohybujú sa paralelne, v postoji ani pohybe nemajú byť vtočené ani vytočené. Pazúriky čierne alebo rohovinové.

Zadné končatiny

 

Všeobecne: silné kosti, pri pohľade zozadu rovné a paralelné. Dobre zauhlené.

Stehná: široké a svalnaté.

Kolená: mocné.

Predkolenia: pomerne dlhé, svalnaté a šľachovité.

Päty: mocné.

Podpätia: krátke, zvislé.

Zadné labky: lyžicového tvaru, s dobre klenutými, zovretými prstami, vankúšiky tučné, hrubé, odolné a dobre pigmentované. Pohybujú sa paralelne, v postoji ani v pohybe nemajú byť vtočené ani vytočené. Pazúriky čierne alebo rohovinové.

Pohyb: priestranný, dobre vykračuje a zaberá, predné aj zadné končatiny sa pohybujú rovno a paralelne, ľahko pružia.

Koža: pevná, napnutá.

Osrstenie

 

Vlastnosti srsti: hustá, hladká, priliehavá, pomerne drsná, málo lesklá, jemnejšia na hlave a ušiach, drsnejšia a dlhšia na bruchu, končatinách a chvoste.

Sfarbenie: sýtočervené, srnčie, červenohnedé, žltočervené aj plavé až žemlové, červenosivé ako zimná srsť jelenej zveri, aj zadymené alebo s čiernou prímesou. Na chrbte je základná farba často najintenzívnejšia. Papuľa a uši sú tmavé. Na chvoste je čierna prímes. Malý, svetlý znak na hrudi je prípustný.

Veľkosť: psy 47-52 cm, sučky 44-48 cm. Pre psov ani sučky neexistuje žiadna tolerancia nahor ani nadol.

Chyby: každá odchýlka od uvedených bodov sa má pokladať za chybu, ktorej posúdenie je závislé od stupňa odchýlky.

 

Hrubé chyby:

 

- mäsovosfarbený ňucháč,

 

- slabý predhryz alebo podhryz, čiastočné kliešte,

 

- veľmi volné viečka,

 

- výrazný kaprí alebo klesajúci chrbát,

 

- veľmi plochý alebo súdkovitý hrudník,

 

- silno vtočené alebo vytočené lakte,

 

- veľmi prestavaný zadok,

 

- veľmi úzko postavené, kravské alebo do O zakrivené zadné končatiny tak v postoji, ako aj v pohybe,

 

- príliš jemné alebo riedke osrstenie,

 

- výrazne odlišné sfarbenie, čierne sfarbenie s červenými znakmi,

 

- nesprávna veľkosť.

Vylučujúce chyby:

 

- povahová slabosť,

 

- výrazný predhryz alebo podhryz, krížový zhryz, chýbajúce zuby (s výnimkou P1),

 

- ektropium, entropium,

 

- vrodený kýpťovitý chvost.

 

Poznámka: psy majú mať dva zjavne normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.