1.  Pegy spod Šibeňa - R. CAC,  výborná, PF II. c., SD I. c., FSMP I. c.

       2.  Eura spod Kokavskej Varty - CACIT, CACT, CACIB, CAC, FSMP-MFD-SD I.c.

 

     

    Dnes sa slovenský kopov používa hlavne na dúrenie diviačej zvery, ale jeho uplatnenie je aj pri dohľadávkach ostatných druhov raticovej zvery.

     

    O plemene:

 

     Snahy o presadenie kopovov do chovu sa na Slovensku začali ihneď po založení prvej kynologickej organizácie na území Československa. Vznikla v roku 1928 pod názvom Československá kynologická únia.

 

       Do tohto časového obdobia môžeme situovať už celkom konkrétnu snahu o vyšľachtenie Slovenského kopova. Podnety pre ňu vytvárala aj Medzinárodná kynologická federácia (FCI). Od jej zakladajúcich členov, kynológov z Belgicka a Francúzka prichádzali priame i sprostredkované podnety pre slovenských kynológov, aby uvažovali o vyšľachtení samostatného slovenského národného plemena poľovných psov.

 

       V prvej celoslovenskej poľovníckej organizácii – v Loveckom ochrannom spolku (LOS), ktorý vznikol z iniciatívy MUDr. Jana Červíčka 21.10.1920 sa ešte neprikladá náležitý význam poľovníckej kynológii. Zmena nastala až po roku 1934, keď sa LOS zmenil na Zemský zväz loveckých ochranných a kynologických spolkov na Slovensku. V Banskej Bystrici sa z iniciatívy nestorov slovenskej poľovníckej kynológie Kolomana Slimáka a Andreja Renču 12. a 13. septembra 1936 uskutočnila prvá prehliadka kopovov, na ktorej odborníci vybrali vhodné typy pre ďalší kontrolovaný chov podľa chovateľského plánu.

 

       Pre organizovaný chov duričov ako celku a medzi nimi aj slovenských kopovov sa začali vytvárať predpoklady vzniku samostatného klubu. V hoteli Nová Rabyně pri Slapskej priehrade sa pri príležitosti celoštátnej porady kynologických referentov a predsedov chovateľských klubov vytvoril Klub chovateľov duričov (KCHD).

 

       V KCHD počas jeho pôsobenia obhospodarovali viacero duričských plemien, medzi nimi štajerského duriča, jazvečíkovité duriče, bassety, karelské medvedie psy, lajky a mnohé ďalšie chované plemená duričov. Dovedna ich bolo 82 a medzi nimi aj slovenské kopovy. Samozrejme také množstvo duričov združených pod jednou strechou výrazne ovplyvňovalo aj činnosť klubu a jeho výboru. Čoraz aktuálnejšou sa ukazovala potreba vytvorenia samostatného klubu chovateľov slovenských kopovov nie len preto, že sa u nás stali jedným z najpočetnejších plemien poľovných psov, ale aj preto, že si vzhľadom na mladý vývoj vyžadovali zvýšenú starostlivosť o zavádzanie metód správnej plemenitby a z toho vyplývajúce perspektívy ich rozvoja.

 

       Tlaky na vytvorenie samostatného klubu chovateľov slovenských kopovov narastali, až napokon vďaka mimoriadnemu úsiliu Ondreja Kanku uznal potrebu rozčlenenia KCHD a vytvorenia KCHSK aj Ústredný výbor SPZ. 30. januára 1988 schválil návrh na zriadenie samostatného Klubu chovateľov slovenských kopovov.

 

       Najväčším úspechom na medzinárodnej úrovni je založenie Medzinárodného združenia klubu chovateľov slovenských kopovov. Medzi najúspešnejšie a najvýznamnejšie klubové podujatia patria Memoriál Andreja Renču, Klubové výstavy a Chovné zvody.