Chovateľská stanica Alpských Jazvečíkovitých Duričov z Jahodníckych Hájov vznikla v roku 2010 a zakladateľkou tejto chovateľskej stanice je suka Bona Kostolný Háj (http://www.kchajd.sk/index.php?id=159). Je to chovná suka klubu chovateľov AJD pri SPZ od roku 2009 s hodnotením v prvej cene z SD aj FSMP a poľujúca v prekrásnom revíri Jasenskej doliny v Malej Fatre. Cieľom tejto chovateľskej stanice je produkovať vynikajúce štence po kvalitných poľovne vedených rodičoch ako aj zachovávať exteriér, ale v hlavnej miere kladieme dôraz na pracovnú stránku.
Táto suka mala zatiaľ 7 šteniatok v roku 2010 z toho boli tri vyvezené do zahraničia, dva do Čiech a jedno do Maďarska. Ajax z Jahodníckych Hájov získal V1, víťaz triedy mladých na výstave AJD v Sielnici 2011 a Azor z Jahodníckych Hájov získal V2 v tej istej triede a výstave. Tohto roku plánujeme ďalší vrch približne v mesiaci máj 2012 s odberom šteniec v mesiaci august 2012.
Popis plemena: Alpský jazvečíkovitý durič
FCI - Štandard Nr. 254 /10. 10. 1995/
Pôvod: Rakúsko
Klasifikácia podľa FCI:
Skupina 6 - duriče, stopovacie psy a príbuzné rasy, sekcia 2-stopovacie psy s praktickou farbiarskou skúškou v stopovaní.
Krátka história plemena:
Už v staroveku boli používaní poľovnícki psi, ktorí sa svojim vzhľadom veľmi podobali alpskému jazvečíkovitému duričovi. Korunný princ Rudolf Habsburský prikázal svojim dvorným lovcom z Murzstegu a Ischle vziať tieto psy na loveckú výpravu v r. 1881- 1885 do Turecka a Egypta. V roku 1932 bola rasa kynologickým spolkom v Rakúsku uznaná ako tretia rasa farbiarov pod názvom alpsko-krušnohorský durič. V roku 1975 bol názov zmenený na alpský jazvečíkovitý durič a FCI uznala krajinu pôvodu Rakúsko. V roku 1991 bol tento pľovnícky pes zaradený FCI do sekcie farbiarov.
Použitie:
Robustný, odolný, poľovne upotrebiteľný pes horského poľovníka, ktorý sa používa ako farbiar na dohľadávanie poranenej raticovej zveri a na lov zajacov a líšok naháňaním. V centre pozornosti sú naše kroky, ktorými formujeme charakter alpského jazvečíkovitého duriča. Upevňujeme jeho charakteristické črty, aby to bol pes, ktorý dokáže spoľahlivo vypracovať a neomylne držať aj starú pofarbenú stopu, ktorý dokáže duriť zajaca, líšku a v našich podmienkach diviaka. Sebavedomý, pracovitý, odvážny, charakterný, to sú vlastnosti alpského jazvečíkovitého duriča na ktorých rastie hrdosť a vážnosť plemena. Veľký význam je kladený na spoľahlivé hlásenie po stope, resp. hlásenie na pofarbenej stope, vôľu sledovať stopu a istotu na stope. Tieto základné požiadavky predpokladajú veľmi dobrý čuch a určitý poľovnícky rozum. Požadované vlastnosti sú u alpských jazvečíkovitých duričov vo veľkej miere geneticky zakotvené a tvoria absolútny základ pre neskoršiu výkonnosť v poľovníckej praxi, predovšetkým pri nasadení ako farbiara pri dohľadávaní. Ide najmä o kľud a pevnú povahu pri absolútnej ostrosti na diviačiu zver a dravcov.
Všeobecný vzhľad:
Nižší, silný pes s robustnou stavbou tela, so silnými kosťami, hustou srsťou a pevnými končatinami. Pomer medzi výškou v kohútiku k dĺžke trupu je 2:3 a pomer tvárovej časti lebky k mozgovej je 9:10.
Chovanie a charakter: Výraz tváre je múdry, priateľský, kľudné a vyrovnané zviera.
Hlava: Rovný chrbát nosa, ľahko klenutá lebka, silná papuľa s výrazným prechodom k lebke, zreteľná čelná brázda, slabo zvýraznený výrastok na zadnej časti hlavy, nos čierny, pysky dobre priliehajúce, čierne pigmentované, mierne zaguľatené kútiky úst. Silný, úplný, nôžkový či kliešťový zhryz. Oko s tmavohnedou dúhovkou, viečko na bulve dobre prilieha a je čierne pigmentované, stredne dlhé uši vysoko nasadené bez záhybov, široké a hladko ovisnuté môžu siahať až k očným zubom. Dole sú dobre zaguľatené.
Krk: Svalnatý, nie príliš dlhý.
Trup: Trup silný a dobre osvalený, pretiahnutý do dĺžky, zátylok mierne zdôraznený, priamy rovný chrbát, bederná krajina krátka a široká, zadok mierne zosadený. Hruď hlboká a široká, so zvýrazneným predným hrudníkom. Hĺbka hrudníka by mala byť asi 1/2 výšky v kohútiku. Brucho je mierne vytiahle.
Chvost: nasadený vysoko, pri koreni silný. Na spodnej strane má dlhšie chlpy do štetky. Siaha takmer k zemi, nosí ho mierne spustený.
Končatiny: Ramená sú dlhé, šikmo položené a silno osvalené, predné nohy sú rovné a silné, vo vzťahu k celému telu sa zdajú krátke. Zadné nohy sú svalnaté, silné a mierne zauhlené. Zo zadného pohľadu je os nôh rovná. Prsty na nohách tesne priliehajú k sebe, silné brušká prstov a čierne drápy.
Typ chôdze: Pohyb je priestorový, necupitavý. Prednosť má typ chôdze klusu /poklusu/.
Koža: Elastická, silná, bez vrások.
Srsť: Skladá sa z hustého porastu, s hustou podsadou, ktorá pokrýva celé telo a dobre prilieha.
Farba: Ideálna je tmavá „jelenia červeň“, bez, alebo s ľahkými čiernymi žíhanými škvrnami. Alebo je čierna s jasne ohraničeným hnedým pálením na hlave. Na hrudi, nohách a spodnej časti chvosta sú povolené biele škvrny.
Výška: 34-42 cm, ideálne miery psov 37 - 38 cm, súk 36 - 37 cm.