Chovateľská stanica Bavorských farbiarov z Púčikovho dvora vznikla 14.4.2000, momentalne máme dve chovne suky-Arta božia stupaj,Asta z Babinej hory. Cielom našej chovateľskej stanice Bavorských farbiarov je produkovať vynikajúce šteniatka po kvalitných poľovne vedených rodičoch a zachovávať exterier, ale aj pracovnú stránku Bavorského farbiara.
Arta božia stupaj-PF-1.cena,IHF-1.cena,Vystava-Výborná
Asta z Babinej hory-PF-1.cena,IHF-.cena,Výstava-Výborná
BAVORSKÝ FARBIAR
BAYERISCHER GEBIRGSSCHWEISSHUND
Pôvod: Nemecko
Použitie: farbiar.
Klasifikácia: 6. skupina - duriče a farbiare; 2. sekcia - farbiare, so skúškou.
Dátum publikovania platného štandardu: 01. 04. 1996
Krátky prehľad histórie
Všetky stopovacie psy a farbiare pochádzajú z pôvodného duriča - braky. Všetky duriče majú citlivý nos na stope a farbe, istotu na farbe, sú veľmi spoľahlivé a na stope alebo farbe hlasité. Pôvodne vyberali zo svorky najspoľahlivejšie a najistejšie duriče a na remeni s nimi hľadali farbu postrelenej zvere. Z týchto najpokojnejších a ľahko ovládateľných jedincov sa neskôr vyšľachtili stopárske psy (pracujúce na prirodzenej studenej stope) a farbiare (sledujúce farbu, tzv. "pokazené stopovacie psy"). Prikrížením geneticky najbližšie stojacich plemien koncom 18. a začiatkom 19. storočia vznikol dnešný hanoverský farbiar. Po revolúcii v roku 1848, teda po rozpade veľkých revírov a po zmene niekdajších loveckých metód na sliedenie (pirsch) a poľovačku s postriežkou (ansitzjagd) pri skvalitnení strelných zbraní, začali sa psy používať po streľbe.
Pri špecializácii na spoľahlivú prácu na vodidle bola dôležitá hlasitosť na stope, vytrvalosť a ostrosť, hlavne v horských revíroch. Tu sa ukázal hanoverský farbiar ako príliš ťažký. Aby sa dosiahla požadovaná výkonnosť aj v ťažkých horských podmienkach, choval barón Karg-Babenburg Reichenhall čistokrvne po roku 1870 zušľachteného, ľahšieho horského farbiara, ktorý vznikol krížením hanoverského farbiara s červeným horským duričom. Postupne vytláčalo toto plemeno iné psy z horských revírov, takže bavorský farbiar je dnes klasickým sprievodcom horárov a lesníkov. Roku 1912 bol založený "Klub pre bavorské farbiare" so sídlom v Mníchove. Je jediným uznaným klubom pre bavorské farbiare v Nemecku.
Celkový vzhľad
Harmonický, ľahší, stredne veľký pes, veľmi pohyblivý a svalnatý. Je trochu dlhší ako vysoký, vzadu mierne prestavaný, postavený na nie príliš vysokých končatinách. Hlava je vodorovne nesená alebo trochu zdvyhnutá, chvost je nesený vodorovne alebo šikmo nahor.
Povaha a správanie
Pokojný a vyrovnaný, oddaný svojmu majiteľovi, zdržanlivý k cudzím. Vyžaduje sa pevný, sebaistý, neohrozený a ľahko ovládateľný pes, ktorý nie je plachý ani agresívny.
Hlava
Temeno: pomerne široké, plocho zaoblené, čelo výrazne odsadené, nadočnicové oblúky výrazne vyvinuté, výbežok medzitemennej kosti nevýrazný.
Čelový sklon: výrazný.
Tvárová časť
Ňucháč: dobrej veľkosti, nie príliš široký, nozdry dosť otvorené; čiernej alebo tmavočervenej farby.
Papuľa: od očí dosť odsadená, trochu kratšia ako temeno, dostatočne široká, nie špicatá. Chrbát nosa mierne vyklenutý alebo rovný.
Pysky: previslé, stredne hrubé; kútiky zreteľné.
Čeľuste, chrup, zuby: silné čeľuste s perfektným, pravidelným a úplným nožnicovým zhryzom, pričom rezáky hornej čeľuste bez medzery presahujú cez spodné a zuby sú kolmé k čeľusti. Zubov má byť 42 podľa zubnej normy. Kliešťový zhryz sa pripúšťa.
Líca: iba mierne zvýraznené.
Oči: jasné; pozorný pohľad. Nie príliš veľké, ani okrúhle, tmavohnedé alebo o trochu svetlejšie. Pigmentované viečka dobre priliehajú.
Uši: trochu dlhšie ako stredne dlhé, ale dosahujú maximálne po ňucháč. Sú ťažké, vysoko nasadené, v nasadení široké, dole zaokrúhlené, ovisnuté, priliehajú k lícam a nie sú stočené.
Krk: stredne dlhý a silný; trochu voľná koža.
Trup
Horná línia: od kohútika dozadu mierne stúpa.
Kohútik: málo výrazný. Plynulý prechod od krku do chrbta.
Chrbát: mocný a pružný.
Bedrá: pomerne krátke, široké, veľmi svalnaté.
Kríže: dlhé a pomerne ploché.
Hrudník: pomerne široký, dobre vyvinuté predhrudie, oválny hrudný kôš, hlboký a dlhý, rebrá dosahujú ďaleko dozadu.
Spodná línia a brucho: postupne stúpa dozadu, brucho je mierne vtiahnuté.
Chvost: stredne dlhý, dosahuje po päty, vysoko nasadený, vodorovne alebo mierne šikmo nahor nesený.
Končatiny
Predok všeobecne: končatiny od predlaktia nadol spredu rovné a paralelné, pri pohľade zboku stoja dobre pod telom, dobre zauhlené.
Plecia: šikmé, dozadu položené lopatky so silným svalstvom.
Ramená: dlhé, so suchým svalstvom.
Lakte: priliehajú k telu, nemajú byť vtočené ani vytočené.
Predlaktia: suché a zvislé; silné kosti, mocné svalstvo.
Kĺby nadprstia: mocné.
Nadprstia: mierne dopredu zošikmené.
Predné labky: lyžicového tvaru, s dobre klenutými, tesne zovretými prstami; vankúšiky dostatočne silné, hrubé, odolné a dobre pigmentované. Pohybujú sa paralelne, v postoji ani pohybe nemajú byť vtočené ani vytočené. Pazúriky čierne alebo rohovinové.
Zadné končatiny
Všeobecne: silné kosti, pri pohľade zozadu rovné a paralelné. Dobre zauhlené.
Stehná: široké a svalnaté.
Kolená: mocné.
Predkolenia: pomerne dlhé, svalnaté a šľachovité.
Päty: mocné.
Podpätia: krátke, zvislé.
Zadné labky: lyžicového tvaru, s dobre klenutými, zovretými prstami, vankúšiky tučné, hrubé, odolné a dobre pigmentované. Pohybujú sa paralelne, v postoji ani v pohybe nemajú byť vtočené ani vytočené. Pazúriky čierne alebo rohovinové.
Pohyb: priestranný, dobre vykračuje a zaberá, predné aj zadné končatiny sa pohybujú rovno a paralelne, ľahko pružia.
Koža: pevná, napnutá.
Osrstenie
Vlastnosti srsti: hustá, hladká, priliehavá, pomerne drsná, málo lesklá, jemnejšia na hlave a ušiach, drsnejšia a dlhšia na bruchu, končatinách a chvoste.
Sfarbenie: sýtočervené, srnčie, červenohnedé, žltočervené aj plavé až žemlové, červenosivé ako zimná srsť jelenej zveri, aj zadymené alebo s čiernou prímesou. Na chrbte je základná farba často najintenzívnejšia. Papuľa a uši sú tmavé. Na chvoste je čierna prímes. Malý, svetlý znak na hrudi je prípustný.
Veľkosť: psy 47-52 cm, sučky 44-48 cm. Pre psov ani sučky neexistuje žiadna tolerancia nahor ani nadol.
Chyby: každá odchýlka od uvedených bodov sa má pokladať za chybu, ktorej posúdenie je závislé od stupňa odchýlky.
Hrubé chyby:
- mäsovosfarbený ňucháč,
- slabý predhryz alebo podhryz, čiastočné kliešte,
- veľmi volné viečka,
- výrazný kaprí alebo klesajúci chrbát,
- veľmi plochý alebo súdkovitý hrudník,
- silno vtočené alebo vytočené lakte,
- veľmi prestavaný zadok,
- veľmi úzko postavené, kravské alebo do O zakrivené zadné končatiny tak v postoji, ako aj v pohybe,
- príliš jemné alebo riedke osrstenie,
- výrazne odlišné sfarbenie, čierne sfarbenie s červenými znakmi,
- nesprávna veľkosť.
Vylučujúce chyby:
- povahová slabosť,
- výrazný predhryz alebo podhryz, krížový zhryz, chýbajúce zuby (s výnimkou P1),
- ektropium, entropium,
- vrodený kýpťovitý chvost.
Poznámka: psy majú mať dva zjavne normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.