Jarné počasie sme si ešte ani nestihli poriadne vychutnať a už je tu posledný jarný mesiac. Lesy, polia, lúky, všetko je do zelena. Výnimkou sú porasty repky so svojou jasno žltou farbou kvetov. Kvitnúť začína agát biely, je jednou z najúspešnejších inváznych drevín na našom území. Jeho jasno biele kvety sú významným zdrojom obživy pre včelstvá.

   V tomto období už nie je zver odkázaná na prikrmovanie. Kŕmne zariadenia by sme už mali mať vyčistené a vydezinfikované. Teraz je dôležité dopĺňať najmä soľníky. V máji je vhodný čas na zakladanie políčok pre malú zver a tiež na prípravu letniny. V revíroch sa objavujú druhé vrhy zajačikov a čo nevidieť začnú svojich potomkov vodiť i srny. V líščích brlohoch je stále menej miesta a mladé líščatá sa už čoskoro vydajú na prieskumy okolo nory. Vyvíjajúce sa parožie jeleňov je pokryté lykom. Na tvorbu nového parožia potrebujú dostatok minerálnych látok.

   V polovici mája sa upriami pozornosť poľovníkov na srnce. Začína sa totiž obdobie ich lovu. Na jeho začiatku lovíme srnce 1. vekovej triedy, ktoré nespĺňajú stanovené kritéria chovnosti. Staršie srnce nechávame aby sa zúčastnili ruje. Srnčia zver vychádza na pašu pomerne v rovnakom čase a lov z posedov je efektívny. Pred výstrelom je nutné správne určiť vek srnca a kvalitu parožia. U jednoročných srncov to však nebýva problémom. Ak si však nie sme istý, nestrieľajme! Po ulovení nezabúdajme na poľovnícke tradície, ktoré odlišujú poľovníka od obyčajného lovca. Ulovenému srncovi vzdajme poctu zálomkami. Na tieto účely sa používajú ulomené konáriky zo stromov, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v okolí. Prvý zálomok vložíme ulovenému srncovi do papule ako posledný hryz. Druhý zálomok umiestnime na ranu tak, že jeho ulomená časť smeruje k parožiu srnca. Posledný zálomok, mierne namočený vo farbe, patrí úspešnému strelcovi, ktorý si ho upevní na pravú stranu klobúka. Ak bolo potrebné srnca dohľadať pomocou psíka, zálomok patrí aj jemu. Umiestnenie plomby (značky) a zapísanie úlovku do povolenky je samozrejmosťou.

   Po návrate z lesa si v tomto období môžeme so sebou priniesť aj neželaného hosťa – kliešťa. Na našom území žije dvadsať druhov týchto parazitov. Našťastie iba pár z nich je pre človeka či zviera nebezpečných. Aby sme zabránili možným komplikáciám je dôležité najmä včasné odstránenie prichyteného kliešťa a dezinfekcia miesta.

Ondrik